10. kapitola: Krok vpred

14. ledna 2012 v 20:24 | Mima


Ianov dom z vonku síce nevyzeral moc priestranný, no v okamihu keď som vstúpila do vnútra rozprestrelo sa predo mnou hotové kráľovstvo. Nielenže ten chlap vyzerá neskutočne dobre, k tomu má aj naozaj skvelý vkus. Asi si ho najmem ako dizajnéra môjho domu.
Najviac zo všetkého ma šokoval jeho poriadok. Na to, že s ním v dome žije jeden veľký pes a dve mačky má tu naozaj čisto. Mary si teda vedela správne vybrať.


Prvá noc v novom. V neznámom dome a v podstate u neznámeho človeka. Síce tu bolo naozaj všetko krásne, niečo mi chýbalo. Poobzerala som sa okolo seba. Tá veľká miestnosť, v ktorej som mala teraz bývať ma na jednej strane fascinovala, no na druhej aj desila. Cítila som sa v nej taká malá. Otvorila som kufor a začala po izbe rozhadzovať veci. S neporiadkom to vyzeralo útulnejšie. Keď som sa dostala na dno kufra, zbadala som tam Maryn foťák, ktorý som asi v tom zhone nechtiac zbalila do svojho.
Sadla som si na posteľ a začala prezerať fotky. Boli tam fotky z nášho výletu po New Yorku v deň, keď sme smerovali na radnicu, aby zrušili sobáš. V spomienkach som sa vrátila k tomu dňu a z chuti som sa začala smiať. Ešte stále mám pred sebou výraz Iana a Mary, keď sa dozvedeli o správe, že sa sobáš nedá anulovať. Pozerala som sa na ich spoločnú fotku a usmiala som sa.
"Nech si vravia čo chcú, patria k sebe," spokojne som si povzdychla a klikla na ďalšiu fotku. Bol na nej Joe pri fontáne v parku. Kútiky úst sa mi automaticky podvihli. Prstom som prešla po displeji a následne som pozrela na svoj mobil. V tej chvíli som mala nehoráznu chuť počuť jeho hlas. Vzala som do rúk mobil a vyťukala jeho číslo, ktoré som vedela naspamäť.
"Je to jednoduché, stačí iba stlačiť volať," hovorila som si pre seba a prstom krúžila nad tlačidlom.
"A čo mu asi tak povieš? Ahoj vieš nemôžem zaspať a tak ma napadlo, že ti zavolám?" znova sa začali u mňa objavovať známky rozdvojenej osobnosti. Ak to pôjde takto ďalej, stane sa zo mňa úplný schizofrenik. Budem s tým musieť seknúť raz a navždy.
"Dobre, dobre bola by to hlúposť. Ešte by si to mohol vysvetliť inak," zašomrala som si a hodila mobil na druhú stranu postele, aby ma náhodou znova nepokúšal. Zaľahla som si do postele a zakryla sa.
"Joseph," povzdychla som si a následne som zlostne zavrčala. Začínala som byť na seba naozaj nahnevaná. Zakázala som sa k nemu približovať a čo som cez víkend urobila? Strávila som s ním celý deň.
"Dobre od teraz to dodržujem a k tomu, nebudem už na neho myslieť. Už ani jedna jediná myšlienka na ten jeho úsmev, na tie oči a ten jeho hlas, keď sa ku mne ozve...." pri týchto slovách som sa usmievala ako mesiačik na hnoji.
"Bože čo to robím?!" vydesene som si sadla, keď som si uvedomila, že sa práve nad ním rozplývam.
"Budem musieť byť na seba prísnejšia," týmto som ukončila svoj dialóg s mojim druhým ja a pokúsila sa zaspať.

"Pozrime sa čo to tu tak rozvoniava?" pricupitala som do kuchyne, kde Ian práve niečo kuchtil.
"Musím predsa ukázať svojej manželke, že si vybrala dobre," pousmial sa a ja som si sadla za stôl.
"Myslím si, že ona to už vie," odvetila som a roztvorila noviny.
"Hovorila ti niečo?" v sekunde stál pri stole oproti mne a rukami sa opieral o operadlo stolička. Nadvihla som zrak a pozrela na neho.
"Neprihorí ti ta omeleta?" odvetila som mu otázkou.
"A ja som si myslel, že si na mojej strane," povzdychol.
"Mal by si ju ísť naozaj premiešať, ak si chceš na nej ešte pochutnať," odignorovala som jeho poznámku a nezaujato si ďalej čítala.
"Prečo si na mňa taká zlá?" zaúpel a vrátil sa k peci.
"Páči sa mi to," pokrčila som ramenami a prevrátila stranu. V tom do kuchyne vošla Mary, ktorá si sadla vedľa mňa. Ian sa na ňu usmial a ja som sa popod nos zasmiala. Mala som sto chutí si zaspievať Láska, bože láska od Elánu, no radšej som tú svoju chuť v sebe udusila. Možno nabudúce.

Po raňajkách, ktoré boli mimochodom naozaj chutné, sme sa vybrali na natáčanie, kde práve prebiehala stávka.
"Mike s Josephom sa včera stavili. Mike tvrdil, že prídeš s monoklom a Mary bude mať sadru na ruke a Joseph, že si budete plniť manželské povinnosti." Vysvetlila nám Kath.
"Joe, vráť Mikovi peniaze," pozrel naňho Ian. "Hneď."
"Vždy sa správajú takto?" spýtala sa Mary.
"Ešte horšie," odvetila Kath.
"Tak to som zvedavá na dnešnú párty," zasmiala som sa.
Natáčanie bolo rýchle, no za to sa stihlo naozaj dosť veľa scénok. Nikdy by som neverila na koľký krát sa natáča jedna scéna. Veľakrát som si hovorila, na čo opakovanie? Veď už sa to lepšie ani nedá sa zahrať. No cast stále prekvapil lepším a lepším výkonom. Väčšinou času som to pozorovala s polootvorenými ústami a nevychádzala z údivu.

Večer sme vyrazili na párty ku Zachovi. Konečne nejaká poriadna akcia, ktorá bude trvať až do rána. Hneď na privítanie nám dal Zach po poháriku, ktorý sme do seba šupli. Zach na nás civel ako na zjavenie a my sme sa z jeho výrazu rozosmiali.
"Sme Slovenky zlatko, príď raz k nám a pochopíš," vysvetlila som mu a on iba prikývol s polootvorenými ústami.
"To nie je zlý nápad," pristúpil k nám Mike.
"Čo budeme pozerať?" opýtala sa Candice, ktorá v rukách držala samé DVD. Už som len čakala, kedy jej ktoré spadne. Candice mi bola najsympatickejšia z celého ženského castu. Mala vždy dobrú náladu, nebola vôbec panovačná ako Nina a k tomu stála pevne nohami na zemi. V podstate bolo ako normálne obyčajné dievča, ktoré si chcelo užiť každú chvíľku svojho života. AJ ostatné baby boli skvelé, ale bolo na nich vidieť, že niekedy, no možno nie úmyselne mali svoje hviezdne "maniére". A chalani? Boli to ešte úplne deti, samozrejme v tom dobrom slova zmysle.
Sedela som na sedačke a pozerala som vôkol seba. Bol to ako sen. Ako príbeh z poviedok, ktoré pár báb zo skupiny píšu. Uvedomila som si, že sme sa v tých príbehoch vôbec nemýlili. Vysnívali sme si ideály našich obľúbených hercov, hoci sme nevedeli, či sa aspoň kúsok podobajú reálu. No teraz to už vieme. Oni nie sú ako v poviedkach, oni sú lepší. Oveľa lepší.

"Zaujímalo by ma nad čím asi tak premýšľaš?" vyrušil ma Joe, ktorý si ku mne prisadol.
"Tak rôzne," usmiala som sa a posunula na kraj sedačky, aby mal viac miesta.
"Včera večer pred spaním som na teba myslel," vyvalil na mňa a mne až zaskočilo. Začala som sa dusiť a on ma potľapkal po chrbte.
"Si v poriadku?" smial sa.
"Je mi fajn," zhlboka som si povzdychla.
"To ťa až tak vzalo to čo som ti povedal?" opýtal sa.
"Nefandí si," odvetila som a on sa zasmial. Pozrel sa pred seba, kde Mike predvádzal svoju disciplínu. Odpila som si z chladivého drinku, pretože som zrazu pocítila veľký nával príšerného tepla.
"Čo myslíš čo predvádza?" opýtal sa, pričom stále hľadel na Mike.
"Chromý medveď?" tipla som si.
"Prečo chromý?" nechápavo na mňa pozrel.
"Vidíš jeho pravú nohu ako ju posúva?"
"Ale chromý ju ťahá za sebou, Mike to robí opačne."
"Tak podľa teba čo je?" pozrela som na neho.
"Ja nehádam," odvetil a oprel sa o operadlo.
"Prečo?"
"Nechcem vám pokaziť srandu tým, že to ihneď uhádnem," pokrčil plecami.
"No to určite," zasmiala som sa a oprela sa o operadlo tiež. Nakoniec vysvitlo, že Mike znázorňoval počítadlo, na ktoré sa to naozaj vôbec nepodobalo.
"Vravel som to," pošepol Joe.
"Nevravel," pozrela som sa na neho.
"Ale áno vravel, sám pre seba," usmial sa.
"To sa neráta," zasmiala som sa.
"Ale ráta. Ja za to nemôžem, že nevieš čítať myšlienky," ohradil sa.
"A ty nebodaj vieš," oprela som sa o pravú ruku tak, že som bola nahnutá k nemu.
"Predstav si to," prekrížil si ruky cez prsia.
"Tak na čo práve myslím?" opýtala som sa a pozrela mu do oči.
"To je jednoduché," odvetil a usmial sa.
"Práve myslíš na to...... kedy sa konečne odvážim a pozvem ťa na večeru," dodal, čím ma na chvíľu vyviedol z rovnováhy.
"Pekný pokus, ale vedľa," nesmelo som sa usmiala.
"Neverím," zamračil sa.
"To je už tvoj problém," pokrčila som plecami.
"Tak schválne, na čo si myslela?" zapýril sa do mňa pohľadom. Naklonila som sa k jeho uchu.
"Na to, že včera večer si nebol jediný, kto na niekoho myslel pred spaním," šepla som, odtiahla sa od neho a vstala som z pohovky.
"Heeej, toto sa nerobí!" započula som za mnou ešte jeho smiech, no už som nevenovala tomu pozornosť. Sadla som si vedľa Stevena, ktorý sa s Mikeom hádal, že jeho predstavenie sa skôr podobalo avantgardnému slonovi a nie počítadlu.
Všetci sme z toho vybuchli v smiech. V podstate mali pravdu. Naozaj sa to najviac podobalo na toho slona, dokonca na neho viac ako na môjho medveďa.

"Ako sa vám páči party?" prisadol si ku nám Matt, ktorý v ruke držal chladené pivo.
"Skvelá," snažila som sa prestať smiať, síce to nebolo vôbec ľahké.
"Súhlasím. Len ja už mám z party strach. Naposledy som sa na jednej vydala. Ale možno keď sa zajtra ráno zobudím, budem rozvedená," vysúkala zo seba Mary a všetci sme na ňu pozreli. Zrazu všetci stíchli. V pozadí bolo počuť iba Ninin šťastný potlesk. Vrhla som po nej vražedný pohľad, no ona sa na mňa iba falošne usmiala. Prišlo mi z nej zle. Ako vôbec môže existovať taká protivná ženská?! A to som si myslela, že všetky bosorky už stihli vypáliť.
"Smiem s tebou hovoriť, drahá?" opýtal sa po chvíľke ticha Ian.
"Samozrejme, zlatko," odvetila Nina. Len tak tak som v tú chvíľu nevybuchla v hlasný smiech. Radšej som sa pozrela iným smerom, lebo inak by som dostala záchvat smiechu číslo dva.
"Nina, chcel som sa rozprávať s Mary," uviedol to Ian na správnu mieru.
Tak sa to robí chlape, preletelo mi hlavou a spokojne som pozorovala oboch ako smerujú do pracovne, kde ich poslal Zach.

"Mám pocit, že dnes v noci sa skončí to smiešne divadielko," neodpustila si Nina hlúpu poznámku.
"A ja mám pocit, že tu niekto príde k úrazu, keď neprestane," ozvala som sa a poškrabala sa za vlasy.
"Aby bolo jasné, ja sa teba a ani tej zlodejky priateľov nebojím," postavila sa do bojového postoja.
"Pozrime sa niekto sa tu chce biť," pobavene som sa postavila oproti nej.
"Neznížim sa na tvoju úroveň," zamračila sa.
"To bude asi najlepšie, pretože by trvalo asi naozaj dosť dlho, kým by si sa vrátila nohami späť na zem," prikývla som jej. Asi by sme sa ešte dlho dohadovali, keby sme nezapočuli hlasný buchot z pracovne. Všetci sme sa na seba vystrašene pozreli a Paul ako prvý si to nasmeroval k ich dverám. No keď ich otvoril, čakalo nás milé prekvapenie. Teda ako pre koho. Mary sedela na stole a nohy mala obmotané okolo Iana.
"Mal som vás radšej poslať do spálne," povzdychol Zach a my sme vypukli zase raz v hlasný smiech.
"To nie je tak, ako to vyzerá," snažila sa obrániť Mary, no to už Ian nevydržal a pobavene si zapínal svoju košeľu.
"Z toho sa už nevyvlečieš," poznamenal Joe.

Jedinej Nine nebolo do smiechu. Sedela odrezaná od všetkých a svojim pohľadom vraždila Mary. Budem musieť Mary upozorniť, aby si vždy obliekla niečo naopak ako opatrenie, aby sa jej nestalo z očí.
Ian s Mary sedeli tesne vedľa seba a vyzerali ako naozaj novomanželský pár, ktorý si svoju prítomnosť plne užíva. Presne tak som si vždy predstavovala dvoch zamilovaných ľudí. Mala som z nich úprimnú radosť, ktorá však netrvala dlho. Znova raz Nina musela všetko pokaziť svojou nemiestnou poznámkou, ktorou urazila nielen nás, ale aj naše rodiny. Mal by ju konečne niekto naučiť ako sa slušne správať.
No toto už Mary nevydržala, nabrúsene sa postavila a skôr ako stihol niekto zareagovať, Nine dala poriadnu päsťovku. Ale keď vravím poriadnu, tak to myslím do slova. Vyjavene som na to pozerala a nebola som zjavne sama. Mary pukli nervy a nikto z nás sa jej v podstate nemal čo čudovať. Nina si aspoň takto zapamätá, že nemá zabŕdať, inak na to doplatí.
"Už nikdy sa neopováž pošpiniť naše rodiny svojimi sprostými rečami. Nepoznáš nikoho z nich. Ja som sa zaňho vydala tak nadávaj mne. Ja jediná som za to zodpovedná, tak neviň ostatných. Ak si ešte raz otrieš hubu o moju rodinu, tak nebudeš natáčať iba s monoklom!" Vo výbuchu zlosti na ňu Mary nakričala a potom utiekla na terasu. Znechutene som pozrela na Ninu a chcela som ísť upokojiť Mary a povedať jej, že by si z toho nič nerobila. Že retardácia sa v niektorých prípadoch už nedá liečiť a tak je to aj u Niny, no Ian mi ukázal aby som sa posadila naspäť.
"Toto si prehnala Nina. Radšej vypadni, kým povieš niečo ďalšie," pozrel sa na ňu a potom sa vybral za Mary.

"Už si spokojná?" pozrela som sa na ňu.
"Ty buď ticho! Odkedy ste prišli, všetko sa pokazilo!" začala kričať, pričom si držala rukou pravé oko. Potom sa otočila na ostatných a pokračovala:
"Nevidíte to? Kvôli nim sa rozpadá naša partia. Boli sme ako rodina a teraz? Tá psychopatka ma skoro zabila a ani jeden z vás sa nepostavil na moju stranu," ukázala rukou na terasu a začala plakať. Pretočila som očami. Toto jej divadielko naozaj stálo za to.
"Nina musíš si však priznať, že si to prehnala. Ak by si nezačala urážať, nič z toho by sa nestalo," snažila sa jej to v kľude vysvetliť Sarah.
"Ešte teraz povedzte, že je to moja vina?!" zatvárila sa ublížene a každý nenápadne pritakal.
"Fajn, ostaňte si s tými pijavicami! No nezabúdajte, že ja som vás pred nimi varovala. Budete ešte plakať!" vykríkla a utiekla preč. Nezabudla to však ešte poriadne zakončiť hlasným buchnutím dvier.
"Čo myslíte, z ktorej telenovely ukradla tento svoj prológ?" opýtala som sa neisto a oni sa rozosmiali. A to som myslela vážne. Naozaj som mala pocit, že tieto vecí som už počula veľakrát. Naposledy som to tuším počula, keď moja starká bola u nás doma na návšteve a pozerala Tisíc a jednu noc. Ešte to by chýbalo, že by sa z Niny vykľula tajná fanynka Šeherezády a Onura. Teda to by aspoň vysvetľovalo, prečo má tak vymytý mozog.
"Tak už sa to nesie," zvolala Candice a niesla podnos plný pohárikov, ktoré sme do seba šupli v sekunde. Snažili sme sa navodiť na tú správnu atmosféru, ktorá tu vládla pred týmto incidentom. No popravde nemohla som sa poriadne začať zabávať, keď som nevedela ako je to medzi Ianom a Mary. Bála som sa, že kvôli tej hlupani Mary znova cúvne a to by bola škoda hlavne teraz, keď to medzi nimi začalo vyzerať ružovo.
Našťastie moje obavy opadli vo chvíli, keď sa obaja vrátili držiaci sa za ruky. S Mary sme si prehodili spokojné výrazy a mohlo sa pokračovať v žúrke. Síce Ian mal pripomienku, že by sme už mali ísť, Mary ho odbila s tým, že ostávame.
Na programe bolo pozeranie hororov. Zakryla som sa pod deku a schúlila sa do kĺbka.

"Smiem?" opýtal sa znova Joseph a ja som už bez odpovede sa posunula kúsok na kraj. Vzal si kúsok deky a prikryl sa.
Neznášam horory a tak som väčšinou času držala vankúš pred očami, do ktorého som sa nechtami zabárala.
"Ako si to myslela s tým, že včera večer som nebol jediný kto na niekoho myslel?" pošepol mi Joseph do ucha v polke filmu.
"Pšššt," tľapla som ho po ruke.
"Aj ty si myslela na mňa?" nedal pokoj. Pozrela som sa na neho, pričom som netušila, že jeho tvár sa nachádza tak blízko mojej. Môj zrak prešiel automaticky na jeho pery. Vedela som, že musím odvrátiť pohľad inde, inak to vôbec nedopadne dobre. A tak síce to nebolo vôbec jednoduché som sa mu pozrela do očí.
"Možno," odvetila som.
"Nič iné mi k tomu nepovieš?" opýtal sa a nadvihol obočím.
"Nie?" neisto som odvetila.
"Prečo som čakal takúto odpoveď?" zasmial sa a svoju ruku prehodil cez moje ramena.
"Tak fajn," povzdychla som si a vyšla s pravdou von.
"Mala som chuť zavolať ti."
"A prečo si to neurobila?"
"Ja- ja...." začala som koktať. Táto situácia sa mi začala vymykať kontrole a to sa mi nepáčilo.
"Neviem," nakoniec som dodala a odvrátila som od neho tvár. Zapozerala som sa na film a snažila nemyslieť na to, že je tak blízko mňa. Sem tam som sa pozrela smerom kde sedeli Mary s Ianom. Vždy, keď som ich videla ako si medzi sebou hrkútajú, musela som sa pousmiať.

Domov, teda k Ianovi sme sa vrátili až nad ránom. Po sprche som si zaľahla do postele, objala vankúš a zavrela oči. Už už by som zaspala, keď ma prebralo vibrovanie mobilu na nočnom stolíku. Rozospato som ho rukou vzala a zodvihla.
"Prosím?" opýtala som sa, pričom som si zívla.
"Už spíš?" ozval sa hlas z druhej strany a v tej chvíli som sa posadila. Bol to Joe. Jeho hlas ma úplne prebral.
"Deje sa niečo?" spýtala som sa.
"Nie, nič." Odvetil.
"Tak prečo mi voláš o takejto hodine?" nechápala som.
"Mal som chuť," flegmaticky povedal a dodal: "A tak som sa rozhodol zavolať ti pre prípad, že by si to plánovala aj ty, no z nejakých neznámych dôvodov si to neurobila."
"Si blázon," zasmiala som sa.
"Dobrú noc, Mima." Zaželal mi a ja som sa celá zachvela.
"Dobrú noc, Joe," odvetila som a zložila.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Kulicka Kulicka | Web | 14. ledna 2012 v 20:32 | Reagovat

Dobry clanek, mrkni na muj web

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama