35. kapitola: DENNÍK A CHARLOTTE PETROVA

31. prosince 2011 v 14:02 | Mary & Euka

V minulých častiach: Zara našla tabule a zistila ako to bolo s Pôvodnou rodinou. Takisto našla grimoár a denník Charlotte Petrovej. Všetci už vedia, že Charlotte a Klaus sa ľúbili. Zara preskúmala grimoár a teraz nasleduje denník. Vďaka nemu sa Zara začíta do príbehu, ktorý sa nemal nikdy odohrať.



Charlottin grimoár som už poznala naspamäť. Aj všetky kúzla v ňom. No bohužiaľ tam nebola jediná zmienka o zničení hybrida. Jediné kúzlo, ktoré by nám pomohlo. V podstate som to chápala. Charlotte Klausa milovala, možno ho stále chcela chrániť. Možno žiadne kúzlo nejestvuje.
Boli sme práve na ceste zo školy. Tešila som sa domov, lebo som sa tešila na Charlottin denník. Chcela som vedieť jej pohľad na udalosti, ktoré sa odohrali. Len čo Stef zaparkoval, aby ma vysadil, vbehla som do domu do našej izby, on s El šli do kina. Damon bol na hliadke, takže som mala čas. Sadla som si s denníkom do obývačky a začítala som sa.

Blíži sa to. Cítim zmenu. Už čoskoro k nám príde ona a Finn nebude viac sám. Myslí si, že je jediný svojho druhu a ja ho stále presviedčam, že to tak nie je. Videla som ju. Je blízko. Keď príde, všetko sa zmení. Vlkov je priveľa, takto s nimi dokážu bojovať. Finn je sám a aj tak ho chcú zabiť. Ľudia sú zvláštne tvory. Všetci ľudia, tí, ktorí sa menia na vlkov, tí ktorí sa živia krvou, aj tí obyčajní. Neznášajú, keď je niečo iné. To, čo je iné je podľa nich zlé. Preto chcú vlci zabiť upírov a upíry vlkov. Nechápu, že sa musia spojiť... a ja nechápem ich... a musím bojovať v tejto vojne, ktorá sa možno nikdy neskončí.

Dnes som ju stretla. Rachel. Bola krásna. Divoká a zároveň vystrašená. Finn sa do nej okamžite zamiloval. Ak všetko pôjde podľa plánu, možno to dopadne dobre. A ja sa možno nebudem musieť zriecť svojej malej dcéry a poslať ju ďaleko do inej zeme.

Rachel je tehotná. S Finnom čakajú prvé dieťa. Mala to byť najlepšia správa, ja však cítim protichodné pocity. Mám pocit, že to nie je správne. Niečo sa deje. Niečo, čo mi naruší plány. Niečo, čo možno zničí všetko ostatné. Napriek tomu sa teším. A hoci by som možno mala zasiahnuť, nedokážem to. Veď predsa všetko má svoj čas aj priestor. Ak sa to deje, tak sa to má diať.

Rachel dnes porodila. Syna. Krásneho syna, ktorý však nie je Finnov. Je to syn vlka. Mala som ho zničiť, len čo sa narodil. Namiesto toho som mu dala svoju krv, ktorá ho stvorila. Možno som neurobila dobre. Možno to bola chyba. Viem, že jeho existencia zničí svet. Ak nie celý, tak minimálne ten môj. Keď som ho však držala v náručí, cítila som všetko. Nemohla som sa ho vzdať. Nie nemohla.

Poslala som ju preč. Moje maličké dievčatko je teraz vydaté a plaví sa niekam ďaleko. Zdedila len veľmi málo z mojich schopností. To však nevadí. Jej sila je v niečom inom. Ona raz porodí Dvojníčku. Dvojníčku, ktorá zachráni môjho Klausa a moje schopnosti zdedí niekto silný. Raz, keď príde čas.

Z Klausa a jeho súrodencov je už dospelý muž. Je krásny, silný, odvážny. A Finn je naňho strašne hrdý. Desím sa chvíle, keď zistí, že Klaus nie je jeho syn. Vojna s vlkmi je v plnom prúde. Zomiera ich čoraz viac. Nevýhodou vlkov je, že sa premieňajú len za splnu. Mimo neho sú síce silný a rýchly a majú lepšie schopnosti ako ľudia, nedokážu sa však ubrániť Pôvodnej rodine, ako sa nazvali Finn s Klausom.

Klaus, Finn, Kaleb, Elijah a David dnes boli na hliadke vo vlčej dedine. So ženami sme ich čakali doma. Niekto z dediny zakričal, že už idú, tak sme vybehli von. Klausa niesli Finn a Elijah a očividne bol ranený. Okamžite som ich poslala do môjho domu, kde ho zložili na posteľ. Všetkých som poslala vonku a začala som mu čistiť ranu. Veľmi som sa oňho bála. Nechcela som si to priznať, ale niečo ma k nemu priťahovalo. Vedela som, že to nie je správne. Bola som pri jeho pôrode. Moja dcéra je o tri roky staršia.

Je hybrid, ktorého by som mala zničiť. Mala by som ho zabiť. Eliminovala som síce jeho schopnosti na minimum, ale keď sa raz poriadne rozčúli, budem musieť zájsť do krajnosti. Ešte nie je vhodný čas na to, aby sa stal tým, čím je. Mohol by zjednotiť dva rody, keďže pochádza z oboch, ale tie dva rody ešte nie sú pripravené. Raz však budú. Potom budem stáť po jeho boku a z neho sa stane to, čím je.

Ak sa však niečo pokazí, budem musieť vysloviť kliatbu, aby si neublížil. A aby neublížil nikomu z nás. Jediné, čo po tom tú kliatbu zvráti, bude moja krv. Alebo krv Dvojníčky. Potomka mojej dcéry. Ženy z môjho rodu, ktorá bude vyzerať rovnako.

Pri Klausovi som sedela celú noc a držala som ho za ruku. Rachel chcela byť pri ňom, ale toto bola moja chvíľa s ním. Túžila som byť pri ňom stále a aspoň teraz mi to bolo dopriate.

Dnes som sa prechádzala po lese a stretla som Klausa. Sedel opretý o strom a pozoroval ma. Potom vstal a prišiel ku mne. Ponúkol sa, že so mnou pôjde na bylinky a pomôže mi ich zberať. Hovorili sme o ich poslednej výprave. Poďakoval sa mi za život a potom ma objal. Keď ma chcel pobozkať, vyparila som sa. Bála som sa, čo by na náš vzťah povedala jeho rodina.

Dnes za mnou bola Rachel. Chcela vedieť, čo sa deje a prečo som sa Klausovi vyhýbala pár dní. Počula som, že sa na mňa vypytoval, ale ja som mu unikala ako som vedela. Rachel mi potom šplechla do tváre, že som pokrytec, ak nedokážem milovať jej syna, len preto, že je spolovice vlk. Začali sme sa hádať. Keď pochopila, že som sa mu vyhýbala z lojálnosti k ich rodine, upokojila sa. To však nezmenilo nič na tom, že som sa mu vyhýbala. Ja som v tejto vojne len nestranný pozorovateľ. Nesmiem sa do nej zapliesť. Nesmiem sa zapliesť s mužom, ktorý môže zničiť všetko, čoho sa dotkne. Nesmiem mu dať dôvod vydať sa zlou cestou. Klaus musí mať čistú myseľ.

Bola som v lese zberať bylinky a keď som sa vrátila domov, sedel u mňa Klaus. Zaspätkovala som, chcela som ujsť, no bol rýchlejší a chytil ma. Povedal mi, že mu už neujdem. A ja som si uvedomila, že ani nechcem. Pobozkal ma. Prudko, vášnivo, dravo. A ja som mu bozky opätovala, napriek tomu, že som si uvedomovala, že to nesmiem robiť. Uvedomovala som si, že Klaus musí byť sám, aby všetko zvládol a aby sa to nepokazilo. Musí mať chladnú hlavu, nesmie vypnúť emócie, nesmie však dovoliť, aby ním lomcovali. Túžba po ňom však bola silnejšia ako akékoľvek logické dôvody.

Dnes sa narodilo Finnovi a Rachel sedemnáste vnúča. Ja a Klaus sme nemali deti, za to jeho súrodenci už dávno počtom svojich detí predbehli vlkov. Napriek tomu, ako veľmi túto rodinu milujem, musím niečo urobiť. Niečo vymyslieť. Inak nebude dodržaná rovnováha.

Celý deň som si vyčítala, čo som urobila. Vyslovila som kúzlo, ktorým som im zabránila mať ďalšie deti. Nebolo to odo mňa fér. Nie voči nim. Keď to zistia, nikdy mi to neodpustia. Ale ja som spätá s prírodou. Musím chrániť rovnováhu. Musela som dať do poriadku to, čo bolo porušené.

Finn dnes na porade obvinil vlkov z nejakých čudesných kúzel. Veď už tri roky sa nenarodilo žiadne dieťa. Bol nesmierne nahnevaný. Klaus sa ho snažil upokojiť, no tentokrát sa to nepodarilo ani jemu. Keď sa porada skončila, šli sme spolu na naše miesto do lesa. Klausa trápila situácia doma a ja som sa ho snažila utešiť, no riešenie som ponúknuť nemohla. Už som aj tak porušila príliš veľa pravidiel len tým, že s ním som. Tým, že ho milujem, som možno odsúdila mnoho ľudí na záhubu. No kým som s ním, nedovolím mu zísť z cesty.

Kalebovu priateľku zabili vlci. Dnes sme ju pochovali. Klaus držal brata, aby sa nepustil za nimi. Bolo to ľudské dievča. Mala asi osemnásť rokov a Kaleb túžil po večnosti s ňou. No to mu nebolo dopriate. Postupne by aj tak zostarla a to by ich rozdelilo. Som vďačná tomu, že nestarnem a že môžem byť s Klausom navždy.

Dnes sa stalo niečo, čo nikto nečakal. Sedeli sme na porade a vtrhla k nám Kalebova mŕtva priateľka. Hneď mi došlo, že sa mení na upíra. Spočiatku som to nechápala, ale Kaleb vravel, že keď sa napil jej krvi, dal jej ochutnať aj tú svoju. Všetci sa tešili, lebo Kaleb sa včera po pohrebe trikrát vybral k vlkom, aby ju pomstil, našťastie ho stihli zastaviť. Lenže ona sa cítila zle. Napokon sme jej dali ľudskú krv a transformácia bola dokončená. A potom ju takmer spálilo slnko. Našli spôsob, ako meniť ľudí na upírov, no nebolo to dokonalé, keďže im škodilo slnko.

Našla som lapis lazuli a vytvorila som kúzlo. Takže transformovaný upíry môžu chodiť po vonku. Sú však zraniteľní. Škodí im železník. A takisto ich môže zabiť drevo. Zatiaľ čo Pôvodných iba kôl zo strieborného duba, transformovaným ublíži akékoľvek drevo. Našťastie boje ustáli. Už rok nebola žiadna bitka. Upíry sa väčšinou pohybovali v noci a vlci cez deň.

Dnes nás napadli vlci. Bol to škaredý boj. Prišli sme o zopár transformovaných upírov. Medzi nimi aj bola aj Kalebova priateľka. Chcel odo mňa, aby som ju zachránila, ale pohrýzol ju vlk. Ku koncu bola šialená. Mala oči podliate krvou, bola agresívna, napádala všetkých naokolo. Nikto z nás nechápal, čo sa deje. Blúznila, plakala, kričala, hrýzla... Kaleb bol zúfalý a držal ju za ruku, až kým nevydýchla. Klaus plakal spolu s ním. Všetci plakali spolu s ním.

Pochovali sme Kalebovu priateľku. Bolo to ešte smutnejšie ako prvýkrát. A bolo to niečím zvláštne. Mala som pocit, že sa tým všetko zmení. Že sa stane niečo zlé. Znamenia mi vraveli, že prichádza chvíľa, ktorá všetko zmení. Vedela som, čo budem musieť urobiť. No bolelo to.

Kaleb vypol emócie. Hneď po pohrebe. Nechcel cítiť tú strašnú bolesť. Jednu chvíľu tam kľačal pri jej hrobe a plakal a triasol sa a kričal "PREČOOO" a v ďalšiu som videla, ako sa postavil a nasadil chladnú masku. Jeho myšlienky boli ľahostajné. Jediné, čo chcel, bolo pomstiť sa všetkým vlkom.

Po pohrebe za mnou prišiel Klaus a objal ma. Povedal mi, že ak by ma stratil, reagoval by rovnako. Vedela som, ako ho zasiahla bratova bolesť. Vedela som, ako by ho zasiahla moja smrť. No Klaus nesmie vypnúť emócie. Stane sa z neho monštrum. Vedela som to, už keď som mu dávala svoju krv pri narodení. Pohladila som ho po tvári a povedala som mu, že sa znova zamiluje. Vedela som, že príde žena, ktorú bude milovať. No Klaus sa nedal presvedčiť. Pevne som ho objala.

Dnes sa to stane. Cítim to už pár dní. Dnes sa všetko pokazí a napravenie bude trvať storočia.

To bola posledná poznámka v jej denníku. Fascinovane som naňho pozerala. Vedela som, čo sa stalo z Tabúľ, ale ja som chcela jej pohľad na situáciu.
"Čo sa stalo?" spýtala som sa, akoby mi mohol denník odpovedať.
"To predsa vieš," ozval sa hlas pri krbe. Zodvihla som hlavu a nedokázala som vstrebať to, čo vidím. Lepšie povedané, koho vidím.

A/N: ďakujem komentáriky :)
Na rubrike sú názvi ďalších kapitol :) V tej najbližšej, ktorá sa volá Pôvodná čarodejnica zistíme, či existuje to, čo Zara hľadá. Spôsob ako zničiť Klausa.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Damonika Damonika | E-mail | Web | 31. prosince 2011 v 14:15 | Reagovat

Páni, som zvedavá.... prečo to vždy takto ukončíš??? :-P  :-P

2 NiNi- aff NiNi- aff | 1. ledna 2012 v 12:56 | Reagovat

okey, myslím, že viem kto prišiel :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama