33. kapitola: A je to v riti

31. prosince 2011 v 19:06 | Mary


Všetci mi zaradom gratulovali a Ian preberal darčeky. Potom sme sa posadili a každý pozeral, ako sa budem tváriť. Na narodeniny som vždy hrozná, jačím, výskam, skáčem, smejem sa, plačem a väčšinou všetko dokopy. Správala som sa, akoby som mala tri nie dvadsaťjeden. Ale keď ja si neviem pomôcť, najmä, keď viem, že ostatných to tiež teší, lebo vybrali správne a ja z toho mám radosť.

Keď som dootvárala všetky balíčky, prišiel za mnou Ian a ťahal ma vonku. Ostatní šli za nami. Pozerala som naňho a nechápala som, prečo ideme z domu.
"Mám pre teba špeciálny darček," usmieval sa.
"Adoptoval si šteniatko?" rozžiarila som sa a keby som mala chvost, tak ním vrtím.
"No to mi nenapadlo," zatváril sa zamyslene. Potom otvoril garáž a ja som odpadla. Teda skoro. Chvíľu som ta stála bez pohybu, sánka na zemi a predo mnou v garáži zaparkovaný Aston Martin s veľkou červenou mašľou na kapote. Ian na mňa pozeral a nadšený výraz sa začal meniť na ospravedlňujúci sa.
Pustila som jeho ruku a pomaly som prešla k autu. Ešte chvíľu som naňho civela a potom som pohladila kapotu.
"Miláčik," prihovorila som sa autu. Kellan s Josephom a Mikom sa rozrehotali, zatiaľ čo ja som si užívala pohľad na moje autíčko. Snažila som sa netešiť sa príliš, ale nešlo to. Bola som plná eufórie. Rozbehla som sa k Ianovi, skočila som mu do náručia, obtočila som okolo neho nohy a pobozkala som ho.
"Milujem... to... auto..." dostávala som zo seba pomaly.
"Myslel som si, že miluješ mňa," zatváril sa urazene. Držala som ho za ruku a zbožne hľadela na svojho miláčika.
"Hej aj teba." Candie sa začala smiať. Potom sme sa presunuli späť do domu. Nechcela som ísť. Donútili ma, odtiahli od môjho autíčka, rozdelili nás.

Vnútri ma mama hodinu prosila, aby som jazdila opatrne a ocko sa pýtal Iana, či bol triezvy, keď auto kupoval, lebo s Alex sme vraj čo sa týka áut hrozné. Vždy chceme to najlepšie. Ale tak nás vychoval. Mamina nás učila piecť, obliekať sa a lakovať si nechty a otec nás učil jazdiť na motorke len čo sme prestali padať pri chôdzi.
Kevo si uťahoval, že keď máme také žihadlo, tak už snáď nebudeme meškať do práce.
"Budú ešte viac. Budú si myslieť, že to stihnú a preto budú dlhšie doma," smial sa Matt a Kevo sa zamračil.
"Davis, to nehovor ani zo srandy," varoval ho.

Potom vošla do kuchyne Alex s tortou. Pozrela som na ňu a slintala som. Poliata čokoládou a obsypaná kokosom. A voňala ako vanilka. Mňáááám. Rozkrojila som ju a každému som naložila na tanierik. Alex si dala iba miniatúrny kúsoček, kvôli jej ovocno-zeleninovej diéte. Krútila som hlavou. Nikdy nevyzerala lepšie a ona má komplexy.

"To si si teraz dal," smial sa Steven Ianovi, keď som ospevovala Astoníka a objal Candie. "Aspoň viem, že auto nemám nikdy kupovať." Candie sa naňho zamračila.
"Neboj sa, preveziem ťa na mojom," tešila som sa. "Ale výsostné právo ma Alex. A Ian."
"Švagrík, ja som ti vravela, že ho bude milovať. Poznám svoju sestru," usmievala sa Alex, ale stále bola trocha bledá. Nepáčilo sa mi to. Zajtra ju dotiahnem k lekárovi, aj keby neviem čo bolo.
Rodičia s Kevinom sa ospravedlnili s tým, že nechajú mládež baviť sa a vynahradia nám to doma. Rozlúčili sa so všetkými a odišli.
"Určite idú niekde žúrovať," zasmiala sa Alex.
"Hej, na tajnáša," pozrela som na ňu. "Zlatko, stále si bledá."
"Som v poriadku," objala ma. "Ty si hlavne uži, plnoletá si len raz."
"A navždy. Ja úbožiatko, už mi skončili detské časy," fňukla som.
"Ty herečka, to čo robíte s Ianom po nociach a aj cez deň nie je ani trocha detské," smiala sa mi. Zazubila som sa a šla som niečo zobnúť.
Všimla som si, že sa nám akosi míňa jedlo, tak som sa postavila a šla som do kuchyne po nejaké chlebíčky. Len čo som zatvorila dvere, vošiel Ian.
"Vieš, že dnes nemáš nič robiť, len sedieť a nechať sa obletovať," za pás si ma pritiahol bližšie a pevne ma objal.
"To nemôžem vziať ani jeden tanier?" Ian pokrútil hlavou a pobozkal ma, potom vybral tanier a šiel do obývačky. Do kuchyne vošiel Kellan.

"Ahoj, dospelá," zasmial sa.
"Ahoj," usmiala som sa naňho. Roztvoril náruč a ja som k nemu pribehla.
"Vidíš, a to sme si mysleli, že sa dlho neuvidíme."
"Som rada, že ťa tu mám."
"Aj ja som rád. Úprimne som bol veľmi prekvapený, keď mi Ian zavolal. Od neho som to nečakal. Nie je nadšený, keď som pri tebe."
"Považuje ťa za môjho bývalého, takže trocha žiarli."
"Ako ty na Moru?" začal sa smiať.
"Vidím, že prezývka sa ujala."
"Hej, všetkým z castu sa páči," rozrehotala som sa.
"Ale ja mám dôvod žiarliť na Moru. On s ňou chodil dosť dlho, navyše je na nej vidieť, že by po ňom radšej skočila. Ty sa na mňa nepozeráš ako na potenciálnu sexuálnu obeť."
"Ešte stále môžem začať, ale to by ma tvoj priateľ s radosťou umučil."
"Nespravil by to. Vie, že by som mu to neodpustila."
"Vidíš, sama mu dávaš dôvod žiarliť na mňa. Mohli z nás byť kamoši."
"Nemohli, bozkávali sme sa. To ti neodpustí," podpichovala som ho.
"Raz mi to odpustí. Veď ja ťa chcem len chrániť pred všetkým zlým ty šteňa," postrapatil mi vlasy.
"Hej, ty hora svalstva, odvolaj to."
"Neodvolám, zlatko, vždy tu budem pre teba, nech sa deje čokoľvek."
"Ja som myslela to šteňa," nasrdene som odsekla.
"Aha," zamyslel sa. "Ani to."

Došli sme do obývačky, práve vo chvíli, keď Candie vysvetľovala nejakú hru. Sadla som si k Ianovi a položila som mu ruku na stehno. Objal ma okolo pása a dal mi pusu. Všimla som si, že Alex sa veselo baví s Channingom a Paul nikde nie je. Asi po druhom kole hry sa Alex ospravedlnila a šla domov. Vystrašene som pozrela na Iana. Toto sa na ňu vôbec nepodobá. Nikdy si nenechá ujsť nejakú zábavu.
"Zlatko, možno len šla za Paulom," šepkal Ian.
"Aj tak sa mi to nezdá," mračila som sa.

O desiatej sme vyprevádzali posledných hostí. Ian si sadol na gauč a posadil si ma na kolená. Na stole bol ešte poriadny kusisko torty. Vzala som lyžičku a začala som ho ňou kŕmiť. Potom som nabrala kúsok, kde bolo extra veľa vanilkovej plnky a zjedla som ho ja. Ian pokrútil hlavou a pritúlil si ma. Hlavu som mu zložila na rameno a nechala som ho, nech ma hladí po chrbte.
"Miláčik?" zapriadla som.
"Čo je láska?"
"Čo keby sme sa išli previezť?"
"Už som sa bál, že na prvú jazdu si budem musieť počkať do rána," pobozkal ma na nos a ja som okamžite vyskočila. Šli sme do garáže a ja som okamžite otvárala dvere na strane šoféra.
"Srdiečko? Nechceš dať dole tú mašľu?"
"Nie, hodí sa k tomu," protestovala som, ale nakoniec sme ju strhli.
Ian si sadol vedľa mňa a ja som naštartovala.
"Počuješ ako pradie?" pýtala som sa nadšene.
"Už chápem, ako tvoj otec myslel, či som bol triezvy, keď som ho kupoval."
"Nebuď zlý, lebo ťa vyhodíme cestou."
"My?"
"Áno, ja a Astoník. Možno si si nevšimol, ale toto bola láska na prvý pohľad."
Ian pokrútil hlavou a ja som dupla na plyn. Vozili sme sa asi hodinu. Nakoniec som vyšla na kopec za mesto a zaparkovala som. Pozerali sme na osvetlenú Atlantu a držali sme sa za ruky.

"Ľúbim ťa Ian," šepla som.
"Ľúbim ťa Alyson. Moja Allie," zašepkal a vyhľadal moje pery. Obkročmo som sa naňho posadila a vošla som mu rukami pod košeľu, ktorú som následne začala rozopínať. Perami prešiel na môj krk a stiahol mi ramienko šiat. Zaklonila som hlavu, aby mal ku krku lepší prístup. Potom som sa vrátila k jeho perám. Ian ma hladil po stehnách a vyhŕňal mi šaty, ktoré skončili na sedadle šoféra. Vyzliekla som mu košeľu a položila ju na moje šaty, nechtami som mu jemne prešla po hrudi a zahryzla som jeho ušný lalôčik. Pritisol si ma bližšie k sebe a vpil sa perami do mojich.

Sedela som na ňom s hlavou zloženou na jeho hrudi. Prečesával mi vlasy a nežne ma bozkával. Nechcelo sa mi nikam ísť. Bolo mi krásne. Na mojom najobľúbenejšom mieste, v novom aute a hlavne s mužom, ktorého milujem.
"Mám šoférovať domov?" spýtal sa starostlivo a prešiel mi prstom od líca k brade.
"Nie, odveziem ťa," usmiala som sa a dala som mu motýlí bozk. Obliekla som si šaty a podala som mu košeľu. Zapol si iba dva gombíky. Sadla som si späť a naštartovala som. Na jednej červenej som sa zapozerala na Ianovu takmer obnaženú hruď a nedokázala som z neho spustiť oči, napriek tomu, že ho vídam denne.
"Zlatko," nahol sa ku mne a perami sa obtrel o moje ucho. "Už dávno naskočila zelená. Kde to pozeráš, keď nie na semafor?"
"Rob si srandy," zatvárila som sa napaprčene a už som naňho nepozrela. V garáži som zaparkovala, vystúpila a povedala som: "Dobrú noc, zlatko."
"Ale ja ešte nemienim ísť spať," povedal zvodne Ian.
"To nebolo tebe, ale autíčku, ale vlastne aj tebe prajem dobrú noc," vošla som dnu cez garáž a šla som do spálne.
"Alyson!" zakričal Ian. Obzrela som sa, zasmiala a začala som bežať. Skočila som do postele a kričala som, že som v chránenej zóne.
"Ja ti dám, takú chránenú zónu," povedal výhražne, rozopol zvyšné dva gombíky, vyzliekol košeľu, lebo vedel, že ma tým odrovná, prišiel ku mne a začal ma štekliť.
"Ja už budem dobrá," kričala som z posledného, lebo od smiechu som sa nevedela ani len nadýchnuť.
"Neverím ti."
"Sľubujem."
Prestal a pozrel mi do očí. "Nič lepšie ako ty, sa mi v živote nemohlo udiať."
Pohladila som ho po vlasoch a nahla som sa, aby som ho pobozkala.

Ráno sme do práce prišli načas. Smiala som sa Ianovi, že to musím šoférovať ja, aby sa niečo také podarilo. Kevin sa na tom zabával. Potom sa zasmial Matt a spolu so Zachom a Stevenom začali stávkovať, dokedy nám to vydrží. Kevina hneď sranda prešla a poslal nás pracovať. Rýchlo som sa prezliekla a šla som za Alex. Keď ma David zbadal vo dverách, usmial sa a šiel po niečo niekam.
"Tak čo, ako to včera dopadlo?" spýtala sa Alex.
"Nádherne," usmiala som si a dúfala som, že sa nečervenám, lebo hoci sa mi to nestáva, keďže vďaka práci modelky som si zvykla na všetko, keď som si spomenula na včerajšiu noc, mala som pocit, že by som dokázala podpáliť aj celé Kordillery.
"Hovor," usmiala sa na mňa.
"Nie, zlatko, poznám ťa, dobre viem, o čo ti ide. Chceš, aby som hovorila ja, len aby si nemusela ty. Ale sklamem ťa. Prekukla som ťa," ukazovala som na ňu prstom, ale obe sme vedeli, že si len robím srandu.
"Čo chceš počuť?"
"Pravdu, nepáči sa mi, čo sa s tebou deje. Ty a ja máme dnes na obed rande. Vezmem ťa k lekárovi. Nie je to normálne. Si bledá, slabá a vyzeráš unavene."
"Nič to nie je, naozaj. To je z tej diéty, ale už budem jesť normálne, sľubujem, na zelenine sa nedá vydržať," zasmiala sa. Mala som pocit, že je za tým niečo viac, ale nechcela som príliš rýpať. Povie mi to, keď bude chcieť. Ale predsa len som sa musela niečo opýtať.
"A čo ty a Paul?"
"V poriadku. Naozaj. Veď to sama vidíš, hoci sa mi v poslednom čase zdá zvláštny. Tebe nie?" spýtala sa ma.
"Ako to myslíš? Mne príde normálny," odvetila som po chvíli premýšľania. "To sa ti len zdá, slniečko."
"Možno som len paranoidná," zasmiala sa a po mňa prišli, aby som šla na pľac.

Počas obeda som si prišla po Alex, chytila som ju za ruku, hoci chvíľu protestovala, naložila som ju do auta, na parkovisku som pobozkala Iana, ktorý tam ostával a naštartovala som. O desať minút sme boli v centre mesta a ja som vošla do našej obľúbenej reštaurácie. Keď vošla čašníčka, začala som jej diktovať zoznam.
"Dvakrát kuracie plátky plnené šampiňónmi, brokolicou, syrom a šunkou so syrovou omáčkou, extra veľkú porciu hranoliek, ryžu a miešaný šalát, k tomu dve veľké krémeše a zelený čaj."
"A zmrzlinový pohár," dodala Alex.
"Tiež dvakrát," usmiala som sa na ňu.
"To čo ti napadlo?"
"Sľúbila si, že budeš jesť normálne, tak to oslávime naším obľúbeným jedlom."
Keď sa vrátila čašníčka s naším obedom, myslela som, že zomriem. Voňalo to úžasne, naaranžované to bolo skvelo a chutilo to priam božsky. Alex si máčala hranolky v zmrzlinovom pohári.
"Bude ti opäť zle," krútila som hlavou.
"Nebude," presviedčala ma.

Keď sme dojedli obed, šli sme späť na set. Šla som okolo McDonaldu a Alex ma poprosila, aby som zastavila. Nakúpili sme McWrapy a šli sme. Alex sa hneď do jedného pustila. Pozrela som na ňu vyvalene.
"Čo? Týždeň som žila na šaláte ako zajac," bránila sa.
"Veď ja som nič nepovedala."

Z práce sme odišli okolo desiatej. Alex už mala hotové, ale čakala na nás a takmer zaspala na Kevovej stoličke, napriek faktu, že jeho hlas už počuli len kosatky. Paul ju vzal opatrne na ruky a preniesol do auta. Alex chvíľu protestovala, ale potom si zložila hlavu na jeho ramene. Nasadol do auta a počkal, kým nenaštartujem. Celú cestu domov sme šli v závese. Zaspala som, len čo som zbadala posteľ.

Keď som ráno vstala, Alex už sedela v kuchyni, vyzerala ako mŕtvolka a pila čaj. Všetky tieto veci boli čudné. Po prvé, Alex nikdy nevstáva skoro. Ani jedna z nás to nevie. Milujeme leňošenie v posteli. Po druhé, Alex vždy vyzerá dobre a po tretie, nikdy, ale nikdy, nepije ráno čaj. Prišla som k nej a dala som jej ruku na čelo.
"Moja, si v pohode?"
"Uhm," zamumlala a vybehla z kuchyne priamo do spoločnej kúpeľne, vedľa obývačky. Bežala som hneď za ňou. Postavila som sa k nej a držala som jej vlasy.
"Allie, choď preč."
"Alex, nedržím ti vlasy prvýkrát. Toto sme si prešli v pätnástich obidve," pohladila som ju. Alex prikývla a znova objala misu.
"Máš príjemne studené ruky."
"Nie, to ty máš hrozne horúce čelo. Alex, toto sa mi nepáči. Vôbec," hovorila som zúfalo.
"Mala si pravdu, nemala som kombinovať teplé hranolky a studenú zmrzlinu. A do toho ešte ten McWrap," sedela na zemi. Sadla som si na vaňu blízko nej a zložila mi hlavu na kolená.
"To bude dobré, dnes ostaneš doma, Kevin sa bude musieť zaobísť bez teba," povedala som autoritatívne. Snažila sa protestovať, ale to do kúpeľne vbehli Paul s Ianom.
"Preboha, láska, čo sa deje?" Paul si k nej okamžite kľakol a objal ju.
"Nič."
"Mám ti veriť?" opýtal sa a videla som, ako sa bojí.
"Trocha sme to včera na obed prekombinovali s jedlom a keďže Alex jedla týždeň len mrkvu, žalúdok protestuje," obhajovala som ju.
"Dnes nikam nejdeš," zahlásil, vzal ju na ruky a odviedol ju do ich izby. Povzdychla som si. Ian ku mne pristúpil a objal ma. Potom som šla do kuchyne po mobil a zavolala som Kevovi, že ani Paul ani Alex neprídu.
"Mali by sme ísť," zašepkal mi Ian po raňajkách. Prikývla som. Zašla som k Alexinej izbe, zaklopala som a otvorila som dvere. Paul ju práve vynášal z kúpeľne. Položil ju na posteľ a poprikrýval ju.
"Nie som postihnutá," protestovala.
"Ale mne sa páči starať sa o teba," pobozkal ju a sadol si k nej. Prišla som k posteli, objala som ju a dala som jej pusu do vlasov.
"Wesley, postaraj sa mi o ňu."
"Rozkaz, ty diktátor, budem ti posielať pravidelné správy."

Takže mi v práci chodili správy typu: Práve zaspala. Už je hore. Má zdravšiu farbu. Zjedla toast. Driemala desať minút. Pozdravuje ťa. Mám ti nakopať zadok, lebo sa venujem písaniu správy a nie jej. Už je v pohode, začína sršať iróniou.
Celý deň som na nich ulietavala a čítala som ich Ianovi. Mali sme práve hodinu a pol voľna po obede, lebo ani jeden z nás nenatáčal, tak sme boli v spoločenskej miestnosti. Ian sedel na gauči a ja som ležala na jeho kolenách. Hral sa mi s vlasmi a usmieval sa. Nerozprávali sme. Iba sme sa na seba pozerali. Po pár minútach vošla Mora.
"Prepáčte, nechcem rušiť."
Mala som chuť odseknúť jej, nech potom neruší a neciví na nás z dverí a nech ide kade ľahšie, ale Ian povedal, že sa nič nedeje. Tak si sadla na gauč oproti a čítala si nejakú knihu. Po celý čas však nenápadne pozorovala Iana. Jediné, čo ma udržalo na gauči, bola Ianova dlaň na mojej tvári a spomienka na víno na jej šatách.

Keď sme došli domov, Alex vyzerala čulejšia, ale stále sa mi na nej niečo nezdalo. Kým bola Alex vo vani, Paul povedal, že musí odísť. S Ianom sme naňho nechápavo pozreli. Ian dokonca stíšil hlas na telke.
"Paul, Alex nie je dobre, potrebuje ťa a ty ideš preč?" pýtala som sa, lebo mi to nešlo do hlavy.
"Allie, ak by to nebolo vážne, neodišiel by som, ver mi. Tvoja sestra je to najcennejšie čo mám, ale toto musím vybaviť."
"Dobre, tak čo už s tebou," vzdychla som si a počula už len vchodové dvere.
"Zlatko, idem za Alex, aspoň kým nezaspí," pošepla som Ianovi.
"Jasné, ja dopozerám zápas a počkám ťa v izbe. A ak mi bude smutno, objímem nejakého plyšáka," zasmial sa.

Vošla som do Alexinej izby. Už ležala, tak som si ľahla k nej.
"Paul tu nie je?" spýtala sa smutným hlasom.
"Musel niekam odísť, ale neboj, ja ti budem robiť spoločnosť, kým nezaspíš. Ako keď sme boli malé," usmiala som sa na ňu. Prikývla a chytila ma za ruku. Pozorovala som, ako zaspáva a premýšľala som, čo sa to vlastne v poslednej dobe deje. Nič z toho sa mi nepáči. Vôbec nič. Celé je to viac než čudné.
Keď zaspala, poriadne som ju prikryla, pohladila som ju po vlasoch a šla som k sebe. Môj chlap už spal. Dopriala som si rýchlu sprchu a ľahla som si. Okolo pása som pocítila jeho ruku.
"Som rád, že si už tu," zamumlal, pobozkal ma na krk a zaspal znova.

Nasledujúci deň už šla Alex do práce. Paul u nás nespal, čo bolo čudné a Alex bola bledá, ale vyzerala lepšie ako včera.
Keď sme prišli, všimla som si, že Nina má akýsi zvláštne víťazoslávny pohľad. Kevo nám rozdal scenáre k ďalšej časti a ja som pochopila prečo. Snažila som sa udržať neutrálny výraz, ale stálo ma to dosť úsilia. Znova som prechádzala pasáž, kde sa Damon a Katherine bozkávajú.
Šla som sa do svojej šatne pripraviť. Alex šla so mnou. Keď sa zatvorili dvere, hodila som scenár naštvane na stôl.
"Allie, pokoj," upokojovala ma moja sestrička.
"Ale videla si, ako sa tá beštia tvárila? Veď ona mala Vianoce!" rozčuľovala som sa šeptom, aby nás nikto z chodby nepočul.
"Je to len rola, práca, nič sa nedeje."
"Ja viem, ak by to bola Candie, tak mi to nevadí, ale ona ma vytáča," zhodila som svoje veci a začala som sa prezliekať. Do vnútra vošiel bez zaklopania Ian. Alex sa naňho pozrela a ospravedlnila sa, že má prácu.
Ian ku mne došiel, zozadu ma pobozkal na rameno a objal ma okolo pása.
"V pohode?" prikývla som. "Naozaj?" poznal ma, takže mi neuveril.
"Rozčuľuje ma to. Ak by to bol hocikto iný, netrápilo by ma to," hlesla som zúfalo. Otočil si ma v náručí.
"Milujem teba. Toto je len tá odvrátená stránka inak skvelej práce," usmial sa a pobozkal ma. Vplietla som mu ruky do vlasov a pevnejšie som ho objala. Ian ma zdvihol na ruky a posadil ma na stôl. Rozopínala som mu košeľu a bolo mi jedno, kde sme. Ian mi vyzliekol tričko, ktoré som si pred chvíľou obliekla a hladil ma po chrbte. Dostával sa k zapínaniu podprsenky, keď niekto zaklopal a do vnútra nakukla Mora.
"Mala som po teba prísť," pozerala smerom k vešiaku a potom sa pozrela k stolu, nohy som mala obmotané okolo Ianovho pása a obaja sme mali vyzlečenú hornú časť. "Pardón, nevedela som, že je tu aj Ian," vycúvala a zabuchla za sebou.
"Samozrejme, že nie, to by si tu vpálila hneď," sykla som pre seba. Ian sa zasmial.
"Kde sme skončili?" pritiahol si moje pery k sebe.

Keď sme prišli na pľac, Candie so Stevenom chápavo prikyvovali, Alex sa usmievala, chalani sa blbo ucuľovali, Mora vyzerala, že exploduje a strýko nevedel, či nás ma zdrbať, nechať to tak, alebo rýpať. Nakoniec sa rozhodol, že sa ide pracovať.
Poobede sa natáčala scéna Katherine, Damon. Prežila som ju statočne, aj keď Alex len ťažko rozdychávala všetky moje pripomienky, nadávky a spôsoby ako ju zabiť, zahrabať a nikdy nevykopať. Tá krava sa naňho lepila ako včela na med a ruky mala ako chobotnica. Mala som pocit, že nemá dve, ale aspoň osem. Ešte, že natáčali len bozk. Ak by to bolo niečo iné, buď by som zabila ju, Kevina, alebo nejakú nevinnú obeť.

Paul sa od Kevina vypýtal skôr a on mu to na počudovanie dovolil, čo som absolútne nechápala a hneď po ňom odišla aj Alex, čo som tiež nepochopila. Po práci sme šli rovno k Ianovi. Myslela som, že Alex a Paul okupujú celý byt.
Sedeli sme pred telkou a zrazu mi začal zvoniť mobil. Prišla mi správa od Alex Poď prosím domov, potrebujem ťa.
"Láska, odchádzam do bytu, písala Alex, neviem, čo sa deje, ale nepáči sa mi to."
"Mám ísť s tebou?"
"Nie, to zvládnem aj sama. Prídem len čo to bude možné a spravíme si pekný víkend," pobozkala som ho.
"Neponáhľaj sa, máme tri dni voľna, keďže Kevin nám dal voľno aj na piatok, zostaň ako dlho to bude potrebné."
"Milujem ťa. Ozvem sa ti, čo sa deje."
"Jasné a dávaj na seba pozor cestou. Pá," sklonil sa ku mne, pobozkal ma a ja som už štartovala.
Keď som došla do bytu, Alex ležala na jej posteli schúlená v klbku a plakala.
"Srdiečko, čo sa deje?" hrozne som sa zľakla, okamžite som pribehla k nej, objala som ju a čakala, kým nebude schopná zložiť vetu.
"Paul," vykoktala.
"Stalo sa mu niečo?"
"Nie, on... Torrey..."
"Čo ten hajzel urobil?

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Mirka Mirka | 31. prosince 2011 v 19:39 | Reagovat

Supér! :-D  :-D  :-D  :-D

2 Damonika Damonika | E-mail | Web | 31. prosince 2011 v 20:08 | Reagovat

Čo sa stalo? ??? Prosíím rýchlo ďalšiu kapitolu, lebo ty to vždy tak hnusne zakončíš!! :-D  :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama