32. kapitola: POSLEDNÁ SKRÝŠA

24. prosince 2011 v 16:01 | Mary & Euka

V minulých častiach: Zara hľadal grimoáre všetkých čarodejníc, ktoré Klaus vo svojom živote stretol, aby sa dostala k tomu najdôležitejšiemu. Ku grimoáru Charlotte Petrovej. Neskôr zistila, že Charlotte mala aj denník. Na svojich výpravach našla pár vzácnych kníh kúzel, stále však bola ďaleko od toho, čo potrebovala. Potom zistila, že Abby je Charlottin potomok a vypátrala úkryt. Čo dôležité sa bude skrývať spolu s denníkom a grimoárom?



Otvorila som oči a nado mnou sa skláňal Damon. Chvíľu som naňho pozerala a premýšľala. Boli sme v Útočisku. Alex vošiel do dverí... Alex...
"Kde je ten kretén?" spýtala som sa.
"Klaus?"
"Nie, Alex."
"Neplakala si za ním tak náhodou posledné štyri hodiny?" nechápal Damon.
"Veď práve. Ja som ho už trikrát oplakala a on si vysmiaty vojde do dverí," nadurdila som sa. Damon sa zasmial a viedol ma k ostatným.
"Ako dlho som mimo?"
"Desať minút a štrnásť sekúnd. Neboj o nič si neprišla, Alex odmieta hovoriť, kým tam nebudeš."

Vošli sme do baru. Alexa všetci objímali. Pozrel sa na mňa a usmial sa. Opätovala som mu úsmev, prišla som k nemu a začala som ho mlátiť. Jemne.
"Zara? Šibe ti?" chytil mi ruky a drvil ich vo svojich.
"Mne? Uvedomuješ si, aké boli tie štyri hodiny hrozné? Myslela som, že ťa už neuvidím. Že som ťa stratila. Prečo si neprišiel hneď?" ku koncu som už plakala. Vidieť ho živého - relatívne, keďže je upír - bolo niečo, čo som už nikdy nečakala. Tuho ma objal. Hlavu som mu zložila na hrudi a nechala som ho, nech ma hladí po vlasoch.
"Prepáč, keď začalo horieť, bol som v miestnosti za knižnicou. Myslel som, že sa odtiaľ nedostanem. Potom som sa snažil yhnúť Klausovým ľuďom, tak aby si ma nevšimli a aby som ich nedoviedol priamo sem, takže som to radšej obehol s dosť veľkým oblúkom v prípade, že niekto zistil, že som tam nezhorel a prenasledoval ma."
"Ako to, že zistili, kde sa nachádza byt?" spýtala sa Jenny a drvila Mattovu ruku. Sadli sme si k stolu a premýšľali.
"Klaus nás už dlho sleduje. Takže byt vystopovať mohol. Má schopných sliedičov," ozvala sa Pegs. "Napriek tomu, že vystopovať Katarínu a nájsť Zaru mu trvalo roky."
"Myslíte si, že zistí aj to, kde sa nachádza Útočisko?" spýtala sa Care a Tyler ju chytil za ruku.
"Nie," pokrútil hlavou Simon. "Nikto nevie, kde je. Je veľmi dobre zabezpečené. Lepšie ako Klausov brloh. Vy ste ho našli len vďaka tomu, že patríte k nám. Inak by ste sa k nemu museli dopátrať dlhou cestou indícii. Ťažko sa to vysvetľuje, ale podstatné je, že nie je šanca, aby to zistil."
"Zistil, kde bývali Zara s Alexom," namietol Jer, ktorý sa bál o svojich nových priateľov. V Útočisku sme stále mali celú knižnicu a laboratórium na elixíry, takže tu stále musel niekto byť.
"Neboj sa, braček. Nikto sa sem nedostane," usmiala som sa naňho.
"Asi sa pozriem do tej knihy, keď ma kvôli nej takmer uškvarilo," zmenil tému Alex a zasmial sa pritom. Okamžite dostal po hlave odo mňa a El, ktorá sedela z jeho druhej strany a mračila sa naňho.
"Nič tam nie je, čítala som ju veľakrát. Ak by si mi najprv zavolal, tak by som nemusela štyri hodiny fňukať nad mŕtvym bratom," zaškerila som sa naňho.
"Och, to je škoda. Dúfal som, že zistíme kúzlo, zlomíme to prvotné a potom zabijeme Klausa."
"Také jednoduché by to aj tak nebolo," postavila som sa a šla som si k baru po vodu. Naliala som si do pohára, oprela som sa o pult a pozerala som na nich.
"Prečo?" spýtal sa Rick. "Veď ak by ho nechránil Tim, tak by si ho mohla zabiť, či nie?"
"Nie tak celkom. Potrebovala by som silné kúzlo. Kúzlo, ktoré berie mnoho energie. Klaus je príliš mocný. Je v ňom veľa nadprirodzeného. Sčasti upír, dokonca Pôvodný, sčasti vlk. V mytologickom ponímaní, je dokonalou bytosťou."
"Prosím ťa," odfrkla si Bianca a Mike zhnusene prikyvoval.
"Nie. Naozaj. Môže chodiť na slnko, nemusí sa transformovať za splnu, transformácia ho nebolí, neublíži mu valeriána ani železník. Nie je obmedzený dňom ani nocou. Nezabije ho obyčajný drevený kôl, nezabije ho ani kôl zo strieborného duba. Žiadna čarodejnica mu neublíži, lebo je v ňom priveľa mýtického.
Jediné, čo mu chýba je krv čarodejnice. Nie však hocijakej. Preto chcel, aby som bola matkou jeho detí. Ak by sa aj niekedy našlo niečo, čo by ho mohlo zničiť, jeho deti by boli nezničiteľné. Najmocnejšie stvorenia na zemi. Získal by moc spolu s nimi."
"A ak by sme to kúzlo zlomili? A Timov pôvod by ho už nechránil?" vyzvedal Tyler.
"Tim je len poistka. Klaus si je istý tím, že ho nič nezabije. Tima potreboval, kým chcel zlomiť kliatbu. Vtedy bol Timov život nevyhnutnosťou. Teraz ho pri sebe drží len z pohodlnosti, lebo žiadne kúzlo mierené naňho nezaberie. Musela by ho vysloviť veľmi mocná čarodejnica."
"Ale veď podľa legiend si ty tá najmocnejšia za posledných..." zamyslel sa Stef, "koľko? Tisíc rokov?"
"Od Charlotte Petrovej," opravila som ho. "Ako som už povedala, chcelo by to silné kúzlo. Množstvo energie. A možno aj jeden život."
"Nie," pokrútil hlavou Damon a ostatným došlo, čo som poslednou vetou myslela.
"Zlatko, neboj," prišla som k nemu a pohladila som ho po tvári. "Nie som samovrah. Všetko to robím, aby som si na konci zatancovala na jeho hrobe. Netúžim pri tom prísť o život."
"Občas to tak nevyzerá," zašepkal a posadil si ma na kolená. Ostatní sa zasmiali. Je skvelé vedieť, že sú na mojej strane, zastanú sa ma a vôbec sa nesmejú na vtipoch môjho priateľa.

"Mali by sme ísť spať. Zajtra vyrážame skoro. Myslím, že bude lepšie prespať tu," navrhol Damon.
"Kam idete?" spýtal sa Alex. Premietla som mu spomienku, kde sme pomocou Abbynej krvi zisťovali možné miesto výskytu denníka a grimoára.
"Pôjdem s vami. Ak je to ono, budeme potrebovať viac čarodejnej moci." Pozrel sa na Bon a Jenny.
"Nech ide Bon, my s Mattom máme program," navrhla Jenny a Bon ju objala od šťastia, že smie.
"Abby?" spýtala som sa jej. "Myslím, že budeme potrebovať aj tvoju pomoc."
Prikývla. Alex potom rozdelil hliadky, dali sme vedieť všetkým, ktorí boli na stanovištiach a pobrali sme sa spať.
"Zlatko, prečo sa mračíš?" spýtala som sa Damona, keď sme prišli do izby.
"Lebo si nie som istý, či sú tu zvukovo izolované steny," prefíkane sa usmial.
"Chystáš sa niekoho zabiť?" zasmiala som sa.
"Nie, chystám sa ťa zničiť," dvihol ma na ruky a pobozkal. Hneď na to ma položil do perín a ľahol si na mňa.
"Ani u vás nie sú zvukovo izolované steny a zvládame to," zasmiala som sa a rozopínala som mu košeľu.
"Ale u nás je podstatne menej ľudí ako tu," prechádzal rukou po mojom páse a vyhŕňal mi tričko.
"Pochybujem, že vám to vadí, pán Salvatore," rozopla som posledný gombík, strhla z neho košeľu a prstami obkresľovala svaly na jeho bruchu.
"Mne nie, ide predsa o vašu reputáciu, slečna Fell," strhol zo mňa tričko a odhodil ho niekam do kúta.
"Tá je v troskách, odkedy som s vami," zašepkala som mu do úst a pritiahla som si jeho pery k svojim.

Ráno sa mi nechcelo vstávať. Do sprchy som šla poslepiačky a potom som sa vrátila späť do postele. Keď Damon videl, že znova ležím, vzal ma na ruky, prehodil si ma cez rameno a zišiel so mnou dole, kde už boli nastúpení Abby, Alex a Bon.
Sedela som vzadu medzi Bon a Abby, zatiaľ čo Damon a Alex sedeli vpredu. S Bonnie sme preberali ako sa dostať do vnútra a popritom sme si prebrali všetky možné varianty kúzel a zabezpečení, o ktorých sme vedeli. Aj tak som bola presvedčená o tom, že to bude inak, ako sme si mysleli. A aj bolo.
O tri hodiny, keď už aj slnko vyšlo, sme zaparkovali niekde na okraji lesa. Opäť som vytvorila ilúziu, ktorou som schovala auto a vkročili sme do lesa. Cestička bola v pohode, terén nebol strmý, ten lesík mal len jedinú chybu. Čím hlbšie sme zašli, tým hustejšie rástli stromy. Bolo to neuveriteľné, no bola tam tma ako v noci. A stromy úplne nahusto. S Damonom sme sa držali za ruky a vyhýbali sa všetkým konárom. Bonnie pomáhali Alex a Abby, pretože ona jediná nemala dokonalý zrak.
"Ako ďaleko?" spýtala sa Abby asi po hodine predierania sa.
"Neviem zlatko, ale cítim omnoho viac energie, ako keď sme sem vošli. No nie je taká silná ako som čakala. Buď to nie je Charlotte, alebo sme ešte ďaleko."

Po ďalšej zhruba pol hodine cesty - bežať sa tam naozaj nedalo - ma ohromilo strašne veľa energie. Bon sa na mňa pozrela.
"Zari? Cítiš to? Podobný pocit mám, keď som s tebou. To bude Charlotte. Určite."
Alex prikývol. Chceli sme ísť ďalej, zastavili nás však hranice. Vystrela som pred seba ruku a dotkla som sa neviditeľnej steny. S Alexom a Bonnie sme skúsili najzákladnejšie kúzla na jej zrušenie a potom sme vyskúšali jej oslabenie. Nič s ňou nepohlo. Charlotte vedela, čo robí.
"Abby, teraz budeme potrebovať tvoju pomoc," pozrela som na ňu previnilo. "Stena absolútne nereaguje, myslím, že ju otvoríme jedine krvou potomka."
"Jasné, čokoľvek," povedala Abby a prehrýzla si zápästie. Prišla k miestu, ktoré som jej ukázala a nakvapkala tam krv. S Alexom a Bon sme sa chytili za ruky a začali sme vyslovovať kúzla na otvorenie.
Asi desať minút sa nič nedialo. Damon s Abby stáli trocha mimo nás a pozorovali to. Po desiatich minútach drmolenia, keď som energiu brala aj z prírody - aby jej bolo, čo najviac - sa stena začala chvieť a zrútila sa.
Pred nami sa objavil hlinený domček, ktorý bol na svoj vek v celkom dobrom stave. Dvere boli z druhej strany, takže sme ho museli obísť. Pripadal mi o dosť väčší, ako domy v tej dobe. Pozrela som na Alexa s otázkou v očiach. Mykol plecami a šli sme dnu.
Dom mal tri miestnosti, čo bolo naozaj čudné. Bol tam jednoduchý nábytok, posteľ, nejaký stolík a niečo, čo pripomínalo skriňu na odkladanie veci. Všetko zostrojené podľa jednoduchosti tej doby. Prešli sme všetky miestnosti, no nikde nič nebolo. Sklamane som si sadla na jednu z troch stoličiek.
Damon sa prechádzal hore-dole a zrazu akoby niečo zavŕzgalo. Pozreli sme sa okamžite na zem, kde stál. Alex tam pribehol, spolu s Damon sa zohli a nad hornou vrstvou hliny boli drevené dvierka. Abby vzala zo stojana pri dverách fakľu a po schodíkoch sme postupne zišli dole.
"Myslíte, že v tomto dome žila? Možno sa tu nachádzajú pozostatky celej dediny," vydýchla Bonnie.
"To by bolo fascinujúce môcť to sledovať, ale nemyslím, že máme čas na archeologické vykopávky," vysvetlil jej Damon.

Šli sme chodbičkou asi stopäťdesiat metrov a došli sme do nejakej svätyne. Na oltári boli položené dve knihy. Pristúpila som k oltáru a chvíľu som sa na ne zbožne pozerala. Tie dve knihy sú to najdôležitejšie, čo sme získali. Dotkla som sa ich, aby som ich vzala, ale odmrštilo ma na druhý koniec miestnosti. Damon má našťastie skvelé reflexy, takže som mu dopadla do náručia.
"Ďakujem, pán Salvatore," usmiala som sa naňho a dala som mu bozk na líce.
Alex sa na mňa pozrel a mykol plecami. Skúsila sa ich dotknúť Bonnie, no tiež ju odmrštilo. Potom som k nim pristúpila bližšie a začala som sa sústrediť na vyslanie pozitívnej energie a emócie. Chcela som Charlotte odkázať, že som na tej správnej strane. Postupne po malých krokoch som sa k tomu približovala. Dotkla som sa ich a za mnou stál Damon, pripravený ma znova chytiť. Nič sa však nestalo. Držala som v rukách denník a grimoár Charlotte Petrovej.
"Šikovné dievčatko," pochválil ma Alex. Usmievala som sa, lebo som verila, že v nich nájdeme odpovede aspoň na nejaké otázky.
"Poďme už. Máme, po čo sme prišli," navrhla Abby a ostatní súhlasili. Len čo sme došli k chodbičke, premklo ma mnoho pocitov. Prudko som sa nadýchla a zachytila som sa steny. Damon mi okamžite vzal tvár do dlaní.
"Zlatko, si v pohode?" spýtal sa ma s obavou.
"Sú tu," šepla som.
"Kto je tu Zara?" preľakol sa Alex a aj s Abby sa postavili do obrannej formácie.
"Cítim ich. Je ich mnoho."
"Zara?" prihovorila sa mi Bonnie. "Čo sa deje? Kto tu je? Kto sem ide? Hrozí nám niečo?"
Nepočúvala som nikoho. Vošla som späť a začala som prehľadávať steny, rukami som po nich prechádzala a hľadala som niečo, čo by vyzeralo ako anomália.
"Tvoje sestra sa zbláznila," zašepkal Damon Alexovi.
"Nie, tvoja priateľka prišla o rozum," vrátil mu Alex. Bonn s Abby sa zasmiali, no ja som nemala náladu na upozorňovanie, že ich počujem. Celú miestnosť som prešla trikrát. Prezerala som steny čoraz zúfalejšie a potom mi zrak padol na oltár.
Usmiala som sa, vystrela som pred seba ruky a odtlačila som ho. Pod ním bola vyhĺbená jama a v nej boli tabule. Pribehla som k nim a vybrala som ich. Každá bola vo vlastnom obale z teľacej kože, no boli tam všetky chýbajúce kusy. Neviem, ako som to vedela. Proste som to vedela.
"Zara? To sú tabule s Príbehom?" vyvalil oči Alex.
"Áno," prikývla som. Alex ku mne pribehol a objal ma.
"Máme Príbeh?" pýtal sa šťastne.
"Máme. Konečne zistíme, ako to bolo," usmievala som sa.

Vzali sme tabule, grimoár a denník a šli sme preč. Cesta späť nám trvala kratšie. Asi to bolo spôsobené eufóriou. Damon ma držal za ruku a bozkával ma do vlasov.
"Som na teba hrdý, Zara," povedal, keď sme už stáli pri aute, pritiahol si ma za pás a venoval mi dlhý bozk.
"Hej, nechajte si to na doma," zahriakol nás Alex s úsmevom. "Teraz sa musíme ponáhľať a zistiť, čo sa pred rokmi stalo."
Sedela som v aute. Opäť vzadu medzi Bon a Abby. Držali sme sa za ruky a cítili sme nádej. Všetci. Nech sa pred dvetisíc rokmi stalo čokoľvek, zistíme to. Máme Charlottin denník, grimoár, aj tabule. Zistíme, ako to bolo s kliatbou. A možno, pri troche šťastia, zistíme, ako zvrátiť kliatbu.
Povedal si mi, že nič také nejestvuje. Ja som ti však vždy tvrdila, že to nájdem. A našla som Klaus. Je čas na pomstu. Na odvetu. Na spravodlivosť. Teraz zaplatíš za všetko, čo si urobil, vravela som si v duchu.

A/N: ďakujem za komentáriky :)
V budúcej kapitolke sa konečne dozvieme Pribeh Pôvodnej Rodiny :) a verte mi, nič nebude také, ako predtým :)
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Wera Wera | Web | 24. prosince 2011 v 16:24 | Reagovat

Perfektní kapitolka :)

2 Damonika Damonika | E-mail | Web | 24. prosince 2011 v 16:48 | Reagovat

Som zvedavá... Konečne! :-D  :-D  :-D

3 NiNi- aff NiNi- aff | 24. prosince 2011 v 16:48 | Reagovat

och, skvelé, skvelé, skvelé! :) to som zvedavá, čo tam bude :)

4 Susan Susan | 25. prosince 2011 v 10:02 | Reagovat

finally...konečne..aaaa...nech už je Dalšia kapča

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama