31. kapitola: Týždeň plný osláv

29. prosince 2011 v 17:33 | Mary



Pred hotelom, kde sa konala recepcia čakalo ešte pár novinárov na zábery ako vchádzame a kopec papparazzi, na zábery, ako budeme vychádzať po štyroch. S Joeym, Alex a Ianom sme im zapózovali so soškami a šli sme dnu, kde našťastie žiadni novinári nehrozili. Teda hrozili, lebo musia zdokumentovať aj večierok, ale iba tí serióznejší.

Keď sme vošli, zopár párov už tancovalo na parkete. Ian ma chytil za ruku a ťahal ma do stredu tej masy ľudí. Privinul si ma k sebe, jemne ma pobozkal a mal oči len pre mňa. Chvíľami som mala pocit, že sme tam sami.
Vedľa nás tancovali Paul s Alex, keď skončila pesnička, tak sme sa vymenili. Všimla som si, ako Alex s Ianom o niečom živo diskutujú. Zamračila som sa.
"Sestrička, budeš mať vrásky," zasmial sa Paul.
"Nebudem, pôjdem na botox," povedala som jednoducho. Paul sa začal smiať.
"Pri vás dvoch by malo byť nejaké upozornenie. Niečo ako miera normálnosti značne vychýlená od priemeru ostatných ľudí."
"Ha-ha-ha," zasmiala som sa sarkasticky. "Len provokuj Wesley a poštvem na teba svoju sestru."
"Tvoju sestru milujem," zasníval sa.
"Ja viem, preto ťa mám rada," nahodila som úsmev číslo šestnásť. "Nevieš, o čom sa dvojica blízko nás zhovára?"
"Myslím, že o svojich siedmych deťoch."
"Ja som myslela Alex a Iana. Obaja vyzerajú tak..."
"Vy dve ste fakt úplne rovnaké, za všetkým niečo hľadáte," hovoril, ale vyzeralo to, akoby len niečo zahováral. "Pravdepodobne len rozoberajú, ako veľmi ťa Ian miluje."
"A ako veľmi?" spýtala som sa. Bola som úprimne zvedavá, ako to berie Paul, keďže Iana pozná už dlhšie.
"Veľmi. Môžem ti povedať, že takéhoto, som ho ešte nezažil. Zamiloval sa ako pubertiak, no miluje ťa tak hlboko, že si to ani neviem predstaviť."
"Ďakujem braček," pohladila som ho po tvári.
"Za čo?"
"Za všetko. Za to, čo robíš pre Alex, za to, že ju miluješ. Za to, že pri nej stojíš, že si jej oporou. A za to, že máš rád aj mňa. A že mi pomáhaš, keď to potrebujem."
"Ty koza malá bláznivá. Si mi ako sestra, vždy tu budem pre teba. Nech sa deje čokoľvek. Si ten najdôležitejší človek v Alexinom živote a ja ťa budem chrániť rovnako ako ona."
Po tvári mi stiekla slza. Nejaká som precitlivená. Už potrebujem ísť do práce. Už som pridlho doma. Keď pieseň skončila, Alex si prišla po Paula a záhadne sa usmievala. Zamračila som sa na nich. Mala som pocit, že mi niečo taja. Ian si všimol, že sa mračím a ťahal ma na terasu, kde nebolo ani nohy.

"Zlatko, nemrač sa," šepkal mi do ucha.
"O čom ste hovorili?"
"Nejaká si zvedavá."
"Iba troška," naklonila som sa k nemu a pobozkala som ho na krk. "Povedz mi to."
"O tebe a o Paulovi. Že by vám to spolu pristalo," začal sa smiať.
"Ty klamár," obvinila som ho a chcela som štýlovo odísť, ale pevne ma držal v objatí, sklonil sa ku mne a pobozkal ma.
"Mali by sme ísť dnu," zašepkala som. Stála som chrbtom opretá o jeho hruď. Ian ma objímal okolo pása a hľadeli sme na vysvietené mesto. Cítila som, ako sa nechce odísť ani jemu, ale vybrali sme sa medzi ľudí.

Zašli sme k Paulovi a Alex. Chlapci šli pozdraviť nejakých známych a my sme ostali samé. Pozrela som sa pred seba a všimla som si Ninu, ako pozoruje Iana. Pozorovala ho už celý večer. Nepáčilo sa mi to. Vôbec.
"Koho vraždíš pohľadom?" zasmiala sa Alex.
"Moru. Nepáči sa mi, ako nás pozoruje. Mám z nej oveľa čudnejší pocit, ako na začiatku. Všimla si si, ako civí na Iana? Mám chuť ísť jej vrátiť oči späť do jamôk, keďže sa jej akosi vygúľali." Alex sa rozosmiala.
"Neboj sa, aj keby si jej šla dať pravý hák, budem stáť pri tebe, ale nestojí ti za škandál a zatiaľ je neškodná."
"Zatiaľ. Ale nech sa k nemu nepriblíži. Ian je môj chlap," vrčala som.
"Nejaká majetnícka."
"To som chytila od neho. Iba bránim, čo je moje. Ak by to skončilo, neviem, ako by som to zvládla. Priznávam si závislosť na ňom."
"Zlatko, to nie je závislosť. Iba ho miluješ ako si ešte nikoho iného nemilovala. A ako už nikoho iného milovať nebudeš," objala ma okolo ramien.

"Ahojte krásky, ako sa máte?" zasmial sa Kellan, ktorý sa pri nás zjavil.
"Ja dobre," usmiala sa moja sestrička. "A tuším vidím Channinga, tak ho idem pozdraviť, kým mám možnosť," žmurkla na mňa a vyparila sa ako gáfor.
"Ahoj," usmiala som sa.
"Tak ako sa máš? Neodpovedala si na otázku," dodal.
"Dobre."
"No, to je odpoveď pre ostatných a teraz daj tú pre priateľov a buď úprimná," usmial sa.
"Fakt dobre, len ma vytáča istá osoba," hľadela som Moriným smerom. Kellan sa zatváril chápavo.
"A priateľa máš kde?"
"Tu niekde na okolí. Neviem presne, šiel pozdraviť známych. Aha tam tancuje s Candie," pozrela som pred seba. Ian s Candie šantili na parkete. Usmiala som sa.
"Candice ti pri ňom nevadí?" podpichoval.
"Nie, nevadí. To nie je žiarlivosť, to čo cítim. Ja mu verím, neviem, kedy som znova začala, ale verím mu. Len voči More cítim averziu. Príde mi falošná." Kellan sa začal smiať na Morinej prezývke.
"A čo ty? Hovor. Ako sa máš? Čo robíš teraz? Ako žiješ? S kým?"
"No, práve sme dotočili poslednú časť a teraz promujeme. Mám sa výborne, ponuky sa sypú a žijem sám. Keby som vedel, o aké bozky som sa pripravil, bojoval by som o teba viac," úprimne sa usmial.
"Kellan..."
"Nič nehovor slniečko, sme len priatelia a mne sa to páči."
Pribehli k nám Ashley a Nikki. Obidve ma objali, pochválili šaty, pogratulovali k cene a potom na mňa vychrlili, že im dlhujem party.
"Akú? Čo?" nechápala som.
"Naposledy, keď sme sa videli, si nám sľúbila, že pôjdeš s našim castom na party. A ešte s nebola," Ashley po mne hodila smutné očká.
"Takže na najbližšiu budeš musieť prísť," usmievala sa Nikki.
"Neviem, či to bude najbližšia, lebo strýko vyskočí z kože, keď si vypýtam dovolenku, ale na nejakú určite prídem," sľubovala som im. Baby natešene odišli.

Pozrela som na parket. Ian tancoval s Kat a cestu k nim si razila Nina. Zastala pred nimi, hodila smutné očká a Kat sa jej ustúpila. Ian sa na ňu pousmial, nahodil neutrálny výraz a tá beštia sa naňho šťastne natisla. Prudko som sa nadýchla. Pozrela som na Alex na druhej strane. Vedľa nej stáli aj Paul aj Channing a Paul vyzeral celkom v pohode, dokonca sa s Channingom rozprával. Očami som jej ukázala Ninu v Ianovom náručí. Máme vlastný jazyk, takže viem, že pochopila, čo som tým myslela. Pozerala som sa pohľadom: Presne o tom som hovorila.
Alex ma na diaľku upokojovala pohľadom: Neboj, veľká sestra to vybaví. Začala som sa báť, čo spraví, lebo sa tvárila diabolsky.

"Smiem prosiť?" spýtal sa Kellan. "Neodpustil by som si, ak by som nemal možnosť zatancovať si s tebou."
Usmiala som sa a Kellan ma ťahal na parket. V jeho obrovskej náručí som sa strácala. Dobre, nebola až taká obrovská, ale bolo mi fajn. Kellan na mňa pôsobil upokojujúco. Presne tak na mňa pôsobila Alex. Odkedy sme sa spoznali, veľmi sme sa zblížili. Kellan bol pevnou súčasťou môjho života. Často sme si písali a boli sme v kontakte. Väčšinou dennodenne, iba keď sme boli na Havaji, tak som od neho nemala žiadne správy. Kellan mi radil, vedel ma vypočuť a moje malichernosti mu pripadali rovnako dôležité, ako globálne otepľovanie. Bol bratom, ktorého som nemala.
"Nebuď smutná," šepol mi do ucha. "Nech tancuje s hocikým, má oči len pre teba. O chvíľu sa sem prirúti, takže by som sa mal rozlúčiť, lebo sa tak skoro asi neuvidíme."
"Bude mi stačiť, že mi budeš volať," usmiala som sa naňho.
"Budem," prisľúbil. To som už videla mierne nafučanú Moru kráčať z parketu a pri nás sa zjavil Ian. Kellan sa usmial, rozlúčil a Ian si ma majetnícky pritiahol k sebe. Tak, aby ostatní videli, že patrím jemu.
"Na chvíľu sa vzdialim a už sa zbiehajú vegetariáni," precedil cez zuby. Začala som sa smiať na tej pozmenenej Twilight hláške.
"Rozhodne to nebolo na chvíľu, nechal si ma samu na viac ako pol hodiny," zamračila som sa naňho a hrala som urazenú.
"Čo ma to bude stáť?"
"Ešte si to rozmyslím, ale minimálne jeden bozk za každú minútu." Nie, nie som závislá. Ani trocha. Možno iba máličko. Ian sa sklonil ku mne a dal mi motýlí bozk.
Ťahala som ho z parketu, lebo som bola smädná. Držali sme sa za ruky a pozerali sme pred seba. Zrazu sa niekto potkol, vrazil do Alex, ktorá vrazila do nejakého nováčika a ten vrazil do Mory. Nanešťastie mal v rukách pohár červeného vína. Alex sa nenápadne vzdialila. Mora vyzerala na nezaplatenie. Prvýkrát som dúfala, že budú fotky, veľa fotiek. Som zlá. No a čo? Mora sa vyparila na záchody.
Prišli sme k zvyšku castu. Mike sa rozhodol, že ma vytancuje, hneď potom mali rovnaký nápad aj Joseph a Steven. Alex vykrúcal najprv Matt, ktorého potom vystriedal Mike a ostatní. Bolelo ma všetko. Ian s Paulom sa napokon zľutovali a vzali nás domov.
Sedela som v aute s hlavou opretou na ramene Alex. Ona sa opierala o moju hlavu a chalani o niečom diskutovali.
"To bolo skvelé. Ďakujem, že si ma pomstila," usmiala som sa na ňu, aj keď ma asi nevidela.
"Ja naozaj neviem, o čom hovoríš," nadhodila tým najnevinnejším tónom. Vtedy som presne vedela, že niečo vyviedla. Obe sme ho rady používali. Hneď po irónii.
"To hovor prezidentovej babke a nie mne tu kaleráby vykladaj."
"Dobre, len čo ju stretnem, poviem jej to," prisľúbila.
"V to dúfam, ja si to overím, zavolám jej a spýtam sa."
Rehlili sme sa ako pominuté. Mala som pocit, že ideme cez Kanadu. Krížili sa mi oči a chcelo sa mi spať. Zastali sme pred Paulovým bytom. Paul s Alex sa rozlúčili a vystúpili.
"A my ideme kam?" spýtala som sa v polospánku Iana.
"Domov, miláčik," pohladil ma po vlasoch.
"Dobre, lebo sa mi chce spinkať," oprela som si hlavu o jeho rameno a on ma objal okolo ramien. Vystúpili sme pred domom. Vytrepala som sa z auta a šla som po pamäti k vchodovým dverám. Ian niečo riešil so šoférom. V polke cesty ma dobehol, zdvihol ma na ruky a bral ma dnu.
Dvere zavrel kopnutím a preniesol ma do spálne. Posadil ma na posteľ. Našiel zips na šatách a pomaly mi ich rozzipsoval. Otvorila som oči a pritiahla som si jeho tvár k sebe. Vpila som sa perami do tých jeho a uvoľnila som mu kravatu.
"Zlatko, si unavená, mala by si si oddýchnuť," odtiahol sa odo mňa a pohladil ma po vlasoch.
"Chuť na spánok ma už prešla," stiahla som ho na seba. Ian plynule prešiel perami na môj krk a na rameno, kde chýbalo ramienko šiat. To druhé stiahol dole a pomaly ma vyzliekol zo šiat. Bola som len s spodnej bielizni a on bol kompletne oblečený.
"Daj to dole," vyzliekla som mu sako aj s košeľou naraz. Ľahol si späť na mňa. Rukami som ho hladila po chrbte, bokoch a hrudi. Jeho dych sa zrýchľoval.
"Dlhuješ mi zopár bozkov," pretočila som sa naňho a bozkávala som každú odhalenú časť jeho tela.
"Allie," vydýchol moje meno a od vzrušenia zaťal päste. Vrátila som sa k jeho perám. Okamžite ma pretočil pod seba.
"Ja viem, plánujem ti ich všetky splatiť dnes v noci," pozeral mi do očí a mučivo pomaly sa približoval k mojim perám.

Ráno som sa prebudila a začula som zvuk vody z kúpeľne. Pretočila som sa na bok a pozerala som na dvere, ktoré viedli do kúpeľne.
"Ty si ma nepočkal," obvinila som ho, keď vošiel do izby. Prisadol si na posteľ a prečesal mi rukou vlasy.
"Počkal, bol som len napustiť vaňu."
Ležala som vo vode, chrbtom som sa opierala o Iana a hrala som sa s našimi prstami.
"Pripomínaš mi Damona, aj on je stále vo vani. Mám pocit, že si to od neho obkukal."
"Neobkukal," protestoval a perami ma láskal na krku. "To má Damon odo mňa."

Po asi dvojhodinovom kúpeli, keď som bola totálne rozmočená, sme si šli spraviť raňajky. Teda obed. Bolo už pol druhej. Ak by sme boli doma, Alex s Paulom by si nás už doberali. A potom mi ich. Potom zas oni nás...
"Láska, čo ti uvarím?" spýtal sa Ian.
"Kuracie mäsko, zľahka opražené, pokropené citrónovou šťavou, so syrovou omáčkou, hranolkami, syrom, na šampiňónoch a so zeleninovým šalátom."
Ian na mňa zarazene pozrel, potom sa usmial a pustil sa do varenia. Milujem, keď varí, preto si nechávam variť dlho. Vždy je to také chutné, že by som si dala aj dupľu. Ian zas miluje, keď varím ja, takže väčšinou si varíme spolu. Po pätnástich minútach rozvoniavala celá kuchyňa a ja som bola hladná ako tlupa drevorubačov. Uvedomila som si, že naposledy som jedla včera ráno. Toto keby vedel lekár, čo ma operoval, tak ma zabije. A Alex by mu ochotne asistovala.
Po obede sme si s Ianom pustili telku a leňošili sme. Potom večer, kým on vybavoval maily ohľadom Nadácie, ja som si čítala knihu a nohy som mala prehodené cez jeho. Zrazu mi vzal knihu z rúk a položil ju na stôl.
"Ian, ešte som nedočítala," protestovala som.
"Ale dočítala, Allie. Už si dočítala," usmial sa a nahol sa, aby ma pobozkal.

Ležali sme na zemi pred kozubom. Ian sa opieral o kreslo, ja oňho. Jeho nohy obkresľovali moje. Hlavu som mala zloženú na jeho ramene a krk som mu zasypávala bozkami. Hladil ma po tvári a usmieval sa. Naše oblečenie bolo všade po obývačke, cez seba sme mali prehodenú deku a v kozube praskal oheň, hoci ešte nebolo zima.
"Milujem ťa," zašepkal.
"Milujem ťa," pomrvila som sa mu v náručí. Objal ma tuhšie a pobozkal ma na spánok.

Sedela som v aute, vedľa Iana a jedla som pečivo, ktoré sme nakúpili v pekárni. Ianovi trvalo pol hodinu, kým ma prebudil. Už som zabudla, aké je to ísť do práce, takže som sa ráno nevedela donútiť vstať z postele. Dokonca som namiesto ranného čaju, vypila rannú kávu. Ian sa na mňa zvláštne pozrel, ale nekomentoval to.
Kevin nám dal scenáre na ďalšie časti, ktoré sa máme naučiť za dva dni a otvoril šampanské, aby sme oslávili ceny, ktoré sme dostali. Joey bol zo svojej sošky taký nadšený, až to prešlo na nás všetkých. Okrem Mory, ale tá asi pokazí každú zábavu. No nám to nevadilo a oslavovali sme ďalej. Samozrejme, že po prípitku už žiaden alkohol nebol, lebo sme museli absolvovať kamerovú a kostýmovú skúšku a precvičiť si niektoré časti. A skúsiť ich zahrať. Ale chlebíky a koláče sme mohli požierať celý deň.

Natáčali sme súvisle už štvrtý deň. Atmosféra na sete bola skvelá, robili sme si zo seba vtipy, smiali sme sa, bavili a pracovali sme usilovne, čo sa páčilo najmä Kevinovi.
V piatok som sa zobudila prvá. Zvyšné tri mŕtvolky ešte spali. Opäť sme boli všetci v byte. Spravila som im raňajky a potom som si sadla a pila som teplý čaj.
Premýšľala som, ako bude dnešok vyzerať. Posledné dvoje narodeniny som oslávila len s Alex, so zmrzlinou, v teplákoch a pri filmoch. Samozrejme vždy bola usporiadaná nejaká ďalšia oslava, ale devätnásť som mala tri dni po rozchode a to som nemala chuť na nikoho a tie dvadsiatku som strávila prehliadkou v Madride. Doma mi to samozrejme vynahradili, ale oslavovať po troch týždňoch je pritiahnuté za vlasy.
A Alex bola vtedy opäť pri mne. Len čo zistila, čo ten hajzel urobil, pribehla za mnou a utešovala ma filmami a vanilkovo-čokoládovou zmrzlinou. A v Madride sme si spravili zábavu na hotely.
Netušila som, či si Ian pamätá, kedy mám narodeniny a prišla som na to, že ak to nevie, tak mi to vadiť nebude. Stačí, že je so mnou. Aj tak som ho chcela poprosiť, aby som dnes mohla stráviť pár hodín len s Alex.
"Dobré ránko sestrička," vbehla do kuchyne Alex. "A všetko najlepšie!!! Už si konečne plnoletá!" smiala sa mi. Ja nemôžem za to, že niekde je hranica až dvadsaťjeden. Ja som plnoletá už dávno.
"Pšššt," šepla som a ukázala som smerom ďalej do bytu, kde ešte spali chlapci. "Nemusíš hneď kričať."
"Myslíš si, že to nevedia?" zasmiala sa.
"No Paul jedine ak od teba a či si to pamätá Ian, to neviem."
"Ty si vážne myslíš, že tvoj priateľ, ktorý ťa miluje nevie, kedy máš narodeniny?" pokrútila hlavou a zmenila tému. "Čo chceš dnes robiť?"
"Čo takto po práci ty, ja, tepláky, zmrzlina a pár filmov."
"Páči sa mi to," usmiala sa a vyzerala zvláštne vševediaco. Do kuchyne vošli chlapci.
"Mhmmm, to vonia," usmieval sa Ian, prišiel ku mne, objal ma a pobozkal. Paul sa vďačne usmial, jednou rukou objímal Alex a druhou si nakladal raňajky na tanier.
"Čo máme dnes v pláne?" spýtal sa ma Ian. Sedela som mu na kolenách - moje najnovšie miesto pri raňajkách - a opierala som sa oňho.
"Ty a Paul futbal a ja a Alex spoločný deň."
"Prečo?" opýtal sa Paul.
"Lebo sme už dlho nemali deň len samé pre seba," odpovedala som jednoducho a odpila som si z čajíka.

Keď sme prišli do práce, Kevin mňa a Alex okamžite uvoľnil. Bolo mi ľúto, že ostatní museli ostať. S Alex sme šli do cukrárne, kúpili sme koláče, v potravinách sme kúpili asi litrovú zmrzlinu.
Doma sme sa hodili do teplákov, otvorili sme zmrzlinu a pustili sme prvý film. Po dvoch hodinách mi volal Ian. Alex sa vzdialila do izby.
"Zlatko, čo sa deje?" pýtala som sa zmätene.
"Príď prosím okamžite domov, jedna mačička rodí."
"Nevšimla som si, že by bola nejaká gravidná."
"Bola a teraz rodí."
"Tak s ňou choď k veterinárovi."
"Nie, príď, to musíš vidieť, zlatko, hádam mi to neodmietneš."
"Dobre láska, hneď som tam."
"Čo chcel Ian?" spýtala sa Alex.
"Mačka, o ktorej ani neviem, že bola tehotná rodí. A keď som ho poslala k veterinárovi, tak mi nakázal prísť tam, že si to nesmiem nechať ujsť." Alex spustila hurónsky smiech. Šla som do sprchy. Obliekla som si šaty a poprosila som Alex, aby šla so mnou. Mám pocit, že niečo chystajú.

Keď som otvorila dvere domu - kľúč mi dal Ian už dávno, ako aj ja jemu - dom bol vyzdobený, boli tam všetci z castu, chvalabohu okrem Mory, rodičia, strýko, Channing a Kellan. Vpredu stál Ian a usmieval sa. Alex začala spievať Happy Birthday a ostatní sa k nej pridali. Keď dospievala, objala som ju. Potom sa ku mne prirútil Ian.
"Takže, ktorá mačka rodí?"
"Zatiaľ žiadna, ale o tri týždne budeme mať mačiatka," ukázal na ryšavú, ktorá bola o dosť väčšia ako pred týždňom.
"Myslela som, že si nepamätáš, kedy mám narodeniny."
"Pamätám. Päť rokov som sa pravidelne v tento deň opíjal," priznal sa bez okolkov.
"Prečo?"
"Lebo žena, ktorú som miloval, bola opäť o rok staršia, čo znamenalo, že mi ju môže hocikto ukradnúť už navždy," sklonil sa ku mne a pobozkal ma.
"Kedy ste to pripravili?"
"No, výzdobu včera, keď si bola s Candie na nákupoch a vlastne sme to pripravovali celý týždeň."
"Ďakujem, že si pozval Kellana," pohladila som ho po tvári a dala som mu pusu.
"Alex mi vysvetlila, že je súčasťou tvojho života, ešte stále to vstrebávam, ale akceptujem to. A viem, že ťa to urobí šťastnou," hladil ma po tvári a pozeral mi do očí. Milovala som ho. Tak strašne som ho milovala. Jediné, čo chcel bolo, aby som bola šťastná. A kým som s ním tak budem.
"Hej, Somerhalder, aj my jej chceme zablahoželať," zasmial sa Joseph a ťahal ma preč od Iana.
"Nechaj ho," zakričal Mike. "Len si užíva, že už nemá priateľku pod zákonom."
"Trevino, niečo ti vyvediem," vyhrážala som sa a on sa zasmial.
"Čas na darčekyyyy a gratulácie," skríkla Alex a oči jej iskrili ako malej. Myslím, že mala väčšiu radosť ako ja, ale to len preto, lebo vedela, čo dostanem. Keď som to zistila aj ja, jačala som ako divá. Darčeky od všetkých boli nádherné, krásne, osobné, ale dar od Iana bol neskutočný.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 NiNi- aff NiNi- aff | 29. prosince 2011 v 18:02 | Reagovat

zlatý ten koniec :)

2 Damonika Damonika | E-mail | Web | 29. prosince 2011 v 18:36 | Reagovat

Aký???? Chcem vedieť!!! :-D  :-D  :-D

3 Mirka Mirka | 29. prosince 2011 v 19:02 | Reagovat

pokračovanie ešte dnes prosím..

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama