31. kapitola: POŽIAR

23. prosince 2011 v 13:14 | Mary & Euka

V minulých častiach: Keď Zara žila s Klausom, brával ju na výlety, na dovolenky... precestovali spolu celý svet. Chcel jej ukázať všetko, čo videl on. Chcel jej dať všetko, čo mal on. Najpamätnejší pre nich oboch je Paríž. Bolo to romantické a nezabudnuteľné. A ona to potom zahodila. Všetko. Opustila ho a odmieta sa vrátiť. Čo všetko je Klaus ochotný spraviť, aby ju dostal späť? Zara nemá rada Philladelphiu, lebo sa tam musela presťahovať po opustení MF a preto, lebo jej tam zabil rodičov. Časom si ju obľúbila, lebo tam našla brata a nových priateľov. Aký dôvod, jej dá Klaus na to, aby znova nenávidela toto mesto?



Bola som z tých Klausových správ nervózna. Damon ma držal za ruku, no ja som sa nedokázala upokojiť. Celú cestu som mala čudný pocit. Elena celý čas opakovala, že to bude dobré, ale držala sa Stefanovej ruky, akoby to bol posledný reálny bod.
Všetci sme cítili strach. Nevedeli sme, aké plány má nepriateľ. Netušili sme, čo chce spraviť. Nemali sme poňatia, z ktorej strany očakávať úder. Jediné, čoho sme si boli vedomí, bolo, že sa to stane v Atlante.
Bála som sa toho, čo Klaus urobí. Odmietla som ho. Poslala som ho do kelu. Už zaútočil na Bonnie a ja som sa hrozila predstavy, kto bude ďalší. Znepokojil ma najmä tá posledná správa. Spomínal v nej Paríž. Tam som sa doňho v podstate zamilovala.

Vzal ma tam na týždeň, hneď po súde, ktorý rozhodol, že som právne dospelá. Bol romantický, úžasný, nežný. Prešli sme celé mesto. Boli sme v každom múzeu, v každej galérii a v každom obchode. A stále ho porovnával s minulosťou. Vravel mi, aké to tam bolo pred tisíc rokmi, aké pred päťsto...
V jeden večer sme večerali na Eifellovke. Potom sme pozorovali mesto a zrazu sa zovšadiaľ ozývali hasičské autá. Niekoľko budov začalo horieť. Budovy, ktoré horeli, mali tvar písmen Z S ako Zara Smith. A potom sa na oblohe zjavil ohňostroj. V tváre kráľovskej koruny.

Zo spomienok ma vyrušilo zvonenie mobilu. Bočili sme práve na ulicu k Útočisku a volal Josh. Premkla ma hrôza.
"Zara? Príď do Philladelphie," hovoril naliehavo.
"Som tu, Klaus mi písal čudné správy. Deje sa niečo?"
"Deje."
"Čo? Josh hovor?"
"Zara, toto nie je rozhovor na telefón," hlas mal slabý, bezvýrazný, smutný. Mala som pocit, akoby veľmi trpel.
"Zistil, kde sa nachádza Útočisko?"
"Niečo horšie," čo mohlo byť horšie ako odhalenie? Premýšľala som a nevedela som na to prísť.

To sme už, ale boli na našej ulici. Všade boli požiarnici. Zaparkovali sme auta na kraji cesty. Vybehla som von a pozerala som na miesto požiaru. Byt na najvyššom poschodí, oproti Útočisku.
Celá som sa rozklepala. Požiarnici mali natiahnutý rebrík, ale požiar bol rozsiahly. Okná sa pod tlakom rozbíjali a sklo padalo na ulicu. Ľudia uskakovali, lebo sa natrieskali k senzácii. Ja som však potrebovala počuť jedinú informáciu. Chceli sme ísť čo najbližšie, ale zahriakli nás a odohnali za pásku, do bezpečnej zóny. Mne však bolo jedno, kde som stála. Teraz záležalo len na jedinom živote. Pribehli sme k našim, ktorí sa na to nešťastne pozerali.
"Kde je? Je v Útočisku, však?" pýtala som sa Simona, ktorý sa asi prvýkrát od kedy som ho spoznala neusmieval.
"Simon, kde mám brata? Mal byť v Útočisku, kde je?" prosila som, dúfala, verila... no zbytočne. Všetky moje nádeje zhasli, keď som uvidela jeho zlomený pohľad. Nechcela som tomu veriť. Nemohla som.
"Zari," šepkala Mel zlomeným hlasom. "Šiel po niečo do bytu a..."
"NIEEEEEEEE!!!!" padla som na kolená a plakala som. "ALEEEEX!!!"
On musí žiť, sakra on musí žiť. Nemohla som oňho prísť. Nemohol my vziať aj jeho. Nemohol. Môjho brata nie. Čokoľvek, dokonca aj moju ľudskosť, len nie môjho brata.
Damon si ku mne kľakol a objal ma. Vzlykala som mu na hrudi. Potom som vstala a chcela som ísť do bytu, ktorý ešte stále horel. Mne to však bolo jedno. Chcela som byť pri ňom. Chcela som tam byť s ním.
Damon ma držal okolo pása a nedovolil mi pohnúť sa. Požiarnici po pol hodine uhasili požiar, ale nedovolili nám ísť dnu. Rick sa s nimi rozprával. Ja som objímala Damona a plakala. Všimla som si, že aj ostatným tečú slzy. Prišli sme oňho.

Keď Rick vyriešil formálne veci, presunuli sme sa do Útočiska. Damon ma cestou objímal okolo pása a pridržiaval, aby som nespadla, pretože som sa celá chvela.
Prišli sme do baru a posadali sme si. Nikto nič nevravel. Všetci sme sedeli potichu, každý vo svojich myšlienkach. Peggy vzlykala Rickovi do košele. Elena si celý čas zotierala slzy. Caroline a Bonnie sa opierali jedna o druhú. Mel si pritiahla kolená k brade a pozerala do prázdna.
"Ten hajzel, keď sa mi dostane pod ruky," neovládol sa Simon a tresol päsťou do steny, takže do nej urobil dieru.
"Čo budeme robiť bez neho?" spýtala sa Bianca, ktorej sa triasol hlas.
"Pokračovať. Musíme zničiť Klausa. To je jediná cesta," sykol Josh.
Postavila som sa vyšla som do záhrady. Bola som plná protichodných emócii. Cítila som hrozný smútok a veľkú nenávisť. Okolo mňa sa zdvihol vietor. Asi po troch sekundách z neho bolo tornádo. Nechávala som ho pôsobiť, kým som sa trocha neupokojila. Zem okolo mňa praskala, obloha sa zatiahla a začalo hrmieť. Spustil sa neskutočný lejak. Prišla za mnou Abby a objala ma okolo ramien.

"Ššš, zvládneme to," šepkala. Otočila som sa na ňu
"Stratila som brata. Už nič nebude rovnaké. Nikdy. Vzal mi ho. Nemal na to žiadne právo. Nemal," rozplakala som sa. Abby ma objímala a plakala spolu so mnou.
"Zara, sme tu s tebou, my všetci," postavila sa k nám Pegs a chytila ma za ruku.
"Čo bez neho budem robiť? Myslela som si, že tu bude navždy. Pre mňa. Že vždy, keď ho budem potrebovať, tak tu bude," hlas sa mi triasol.
"Neplač zlatko, pomstíme ho," objal ma Simon. "Sme rodina. Ak ublížia jednému, ublížia všetkým."
Pozrela som naňho a prikývla som.
"Musím si niečo vybaviť," zašepkala som. Prekvapene sa na mňa pozreli, ale nechali ma samú v záhrade. Aj tak to budú všetci počuť. Bolo mi to jedno.

Vzala som do ruky mobil a vytočila som číslo, ktoré nezabudnem do konca života.
"Drahá," zvolal Klaus. "Páčil sa ti ohňostroj?"
"Bol dokonalý," povedala som tvrdo. "Mal len jednu chybu. Tou je úplne iný účinok, ako ten v Paríži. Tým v Paríži si si ma získal. Týmto si ma definitívne stratil. Ak aj niekedy existovala šanca, že by som sa možno vrátila. Ak si v to dúfal, ak som o tom uvažovala, tak teraz si tú šancu pochoval."
"Ale drahá, nedramatizuj."
"Choď do frasa Klaus. Dúfam, že nie si taký naivný, aby si si myslel, že po tom, čo si mi zabil brata je nejaká šanca, že sa k tebe s radosťou vrátim. Varujem ťa. Každý jeden človek, ktorého milujem a o ktorého ma pripravíš bude jedným kolom do tvojho srdca. Nájdem drevo, ktoré ťa zabije, nájdem slnko, ktoré ťa spáli. Nájdem kúzlo, ktoré ťa roztrhá na kusy," zložila som a prišla k ostatným. Sadla som si k Damonovi, ktorý ma objal a pobozkal do vlasov.

"Zari, prečo si mu volala?" trhane sa opýtala Jenny.
"Nech si ten bastard nemyslí, že za ním prídem, keď mi zabil brata. Mal si prečítať nejakú trápnu príručku Ako dvoriť žene. Ani v jednej nebol bod zabite jej brata a vyvraždite priateľov.
Prečo šiel vlastne do bytu? Ako? Kedy?" pýtala som sa ostatných.
"Preberali sme to, čo si nám minule povedala. Že Abby a Tim sú potomkovia Charlotte. Hovorili sme o tom, ako zrušiť to kúzlo, ktoré chráni Klausa. A v byte v trezore máte, teda mali ste nejakú knihu o predkoch, tak sa chcel pozrieť, či tam nebude niečo o kúzlach rodov."
"V tej knihe nič také nie je," šepla som zlomene. "Čítala som ju asi dvanásťkrát. Žiadne kúzla. Nič také. Môj brat zomrel zbytočne," vzlykla som. Damon si ma pritúlil a hladil am po vlasoch.
"Asi, by som to mala dať vedieť mame," zavzlykala Care. Uvedomila som si, že Liz to zlomí a bolo mi ešte horšie.
"Prosím, ešte jej nevolaj," zaprosila som.
"Prečo? Zari, doma majú právo vedieť, čo sa stalo," opatrne naznačil Stef.
"Ja viem, ja len, že ak zavolá domov, tak to bude definitívne. Už nebude žiadna nádej, že utiekol, alebo, že tam vôbec nedošiel, alebo... proste, už nebude možnosť, že to prežil, že to nie je pravda," vysvetľovala som mu. Prikývol, nahol sa ponad stôl a stlačil mi ruku.
"Miláčik, musíš sa s tým vyrovnať," šepkal Damon.
"Ako? Ako sa mám vyrovnať s tým, že ho už neuvidím? Aj keby som Klausa teraz roztrhala na malé kusy a po jednom ich pálila, nič sa nezmení. Nič mi ho nevráti," zložila som si hlavu na jeho rameno.
"Láska, potrvá to, kým bolesť prejde, ale som tu s tebou. Sme na to dvaja," šepkal.

Pozrela som na svoju rodinu. Všetci mali na tvári stopy po slzách. Všetci sme ho stratili. Každý jeden z nás oňho prišiel. Pre väčšinu z nás to znamenalo večnosť s bolesťou. Prišiel na mňa nový záchvat plaču. Vzlykala som a nedokázala som sa utíšiť. Damon ma tuho objímal, ale ja som sa stále triasla. Potom som počula zalapanie po dychu. Pozrela som na ostatných, ktorí hľadeli na vchodové dvere. Pozrela som sa tam a predo mnou stál Alex so starou a trocha obhorenou knihou v ruke. Postavila som sa, spravila som k nemu krok a zrazu sa mi zatmelo pred očami.


A/N: ďakujem za komentáriky :)
V zajtrajšej časti :) (áno bude už zajtra bez pauzy :D) pôjdeme na ďalší výlet. Kapitolka sa volá Posledná skrýša. Čo dôležité v nej nájdeme?
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Misha Misha | 23. prosince 2011 v 14:30 | Reagovat

Já to věděla!Věděla sem,ře není mrtvej!!=DD
On byl schovanej v tom trezoru ne?=DD
Tak šťastná!!=D

2 NiNi-aff NiNi-aff | 23. prosince 2011 v 15:34 | Reagovat

dobre,to bolo zvláštne, také..ja neviem, bolo mi ho ľúto ale potom sa tam zjavil a teraz som naňho naštvaná!! :DD
super že bez pauzy <3 :)
damonko aký zlatý <3

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama