29. kapitola: FIASKO

19. prosince 2011 v 15:08 | Mary & Euka

V minulých častiach: Na Zaru boli takmer všetci nahnevaní, ale nie všetko bolo tak, ako to vyzeralo. Dnešná časť je zložená z phľadov niekoľkých ďalších osôb na udalosti, ktoré sa stali po Timovom útoku v Grille.



Damonov pohľad
"Zara, toto je nezodpovedné! Je mi jedno, na čo ti je jeho krv. Bolo tu ďalších osem upírov, dvaja vlci a tri čarodejnice. To si nám to nemohla povedať v myšlienke? Nejako by sme ho spacifikovali a jeho krv dostali, prečo musíš stále riskovať?" skríkol som a buchol päsťou do stola.
Bol som nahnevaný. Veľmi nahnevaný. Tá bláznivá čarodejnica stále len riskuje. Ona nevie pochopiť, že nenávidím pocit, že ju nemôžem ochrániť? Mal som chuť niekoho zmlátiť. Poriadne. Vybiť si zlosť.
Abby vravela o jej živote s Klausom a Elijahom. Za iných okolností by som tomu venoval plnú pozornosť, no teraz som sa nedokázal plne sústrediť. Zaujalo ma až keď začali rozoberať možnosť rodičovstva u upíroch. Podľa Abby spôsob existuje. Navyše Alex a jeho priateľka čakali dieťa napriek tomu, že je upír, lebo moc ich rodu sa chráni pred zánikom. A Zara je predsa silnejšia čarodejnica. Je možné, aby sme mali dieťa? Je možné, aby som bol otcom?
Keď som bol ešte človekom, túžil som po rodine. Po manželke a deťoch, ale to bolo v roku 1864. Odvtedy prešlo mnoho času a ja som celú tú dobu vypínal emócie. Ale potom prišla Zara. Pozrel som sa jej smerom. Pri pohľade na ňu som si uvedomil, že ak by to bolo naše dieťa, tak by som ho chcel. A ak by bolo tvrdohlavé po nej...

Kým sa Zara sprchovala, ľahol som si. Keď došla, tak sa ma pýtala, či to myslím vážne. Nemohol som jej nič povedať, lebo som jej nechcel ublížiť. Nechcel som sa s ňou hádať. Uvedomujem si, prečo som mal tak dlho vypnuté emócie. Toto bolelo. Toto sakra bolelo. Opäť mi zatajila svoj plán. Opäť som sa cítil ako predtým. Chápem, že pri Klausovi to bolo o inom. Vtedy naozaj nemohla, ale prečo mi nehovorí, čo má v pláne?
Zara si ľahla na kraj postele čo najďalej odo mňa. Plakala. Neznášal som sa za každú jej slzu. Po chvíľke zaspala. Otočil som sa k nej, pevne som ju objal a pobozkal som ju na spánok. Pousmiala sa.
Pozoroval som ju celú noc. Nadránom som volal Alexovi a poprosil som ho o nejaké hliadky. Povedal mi, aby som o hodinu bol vo Philladelphii. Pobozkal som Zaru na líce a už som štartoval auto. Zaparkoval som tam, kde mi kázal Alex. Najprv mi ukázal, kde býva on so Zarou, keď sú tam a potom ma zaviedol do pôvodného Útočiska. Bolo to obrovské. Väčšie ako Klausov dom, v ktorom sme predtým boli.

Sedeli sme dole v bare a Alex rozdeľoval hliadky. Moje auto som potom zaparkoval v garáži a o desať minút na to sme s Mikom, Abby a Biancou šli ku Klausovým pozemkom do lesa.
Dlhú chvíľu sa nič nedialo. Kontrolovali sme celú zadnú hranicu a nikde nebolo vidieť stopy po tom, že za ňou sa nachádza prepychový hrad jedného slizkého hybrida. Potom sme začuli pohyb a zvrtli sme sa tým smerom. Blízko prechádzali Klaus a Timothy.
"Ty si napadol moju ženu?" zreval naňho Klaus a Timothy sa prikrčil.
Spravil som krok dopredu, ale to ma všetci traja zadržali a krútili hlavou.
"Práve ju nazval jeho ženou," sykol som. "Ona nie je jeho. Zara je moja."
"Damon, Zara bude podľa Klausa jeho ženou už navždy. Miluje ju. Vymenoval ju za Kráľovnú. Bude ňou navždy. Vybral si ju. Ona je preňho tá, ktorá bude stáť po jeho boku."
Vrčal som od zlosti a to, že tí dvaja pokračovali v rozhovore mi k pohode nepridávalo. Mal som chuť prebodnúť ho kolom za každým slovom.
"Nech sa to už neopakuje," karhal ho Klaus po tom, ako sa mu ospravedlnil. "Keď sa Zara vráti domov, budeš ju musieť poslúchať na slovo. Nezabúdaj, že všetci ste jej sluhovia. Jej slovo je zákon."
"Ako ju chceš dostať domov?"
"To nechaj na mňa. Poznám ju. Viem, čo potrebuje, po čom túži, z čoho má strach. Viem, ako ju dostať späť. Po všetkom, čo sme prežili si ju nenechám vziať. Zara sa umúdri a príde domov. Vždy bola sebecká. Je to v nej. Len si to musí opäť uvedomiť. Donútim ju, aby si spomenula, aké to bolo, keď nebola obmedzovaná pocitmi. Keď bola mojou ženou."
"Ak nie? Čo ak sa pohla ďalej? Nechcem ti kaziť nádeje, ale videl som ju, ona bude stáť pri nich."
"Zabijem ich jedného po druhom a nebude mať na výber. Nezáleží na tom ako ju dostanem domov. Hlavne, že tu bude so mnou a našimi deťmi."

Zašli za hranicu. Mike, Bianca a Abby na mňa zvláštne pozerali. Ubezpečil som ich, že som v pohode. Neverili mi. Mali pravdu. Nebol som. Pri každej zmienke o tom, že by som ju stratil, ma išlo rozhodiť od zlosti. Mal som chuť behať domov a zamknúť ju v pivnici.
"Stef? Tu Damon. Ako sa má Zara? Kde je?" okamžite som mu volal.
"Vo vašej izbe s Elenou. Učia sa."
"Dávaj na ne pozor."
"My s Elenou ideme po obede preč, ale prídu Pegs s Rickom, tak im poviem. Zistili ste niečo?"
"V podstate nič nové. Poviem ti doma. Maj sa," zložil som. Mike po mne hodil sáčok s krvou.
"Na nervy, whisky tu nemám," zaškeril sa a ďalej hypnotizoval hranicu.

Večer nás prišla prestriedať ďalšia hliadka a my sme sa presunuli na iné stanovište. Nad ránom sme prišli do Útočiska. Všetci sme sa okamžite vybrali spať. Večer sme si vymenili základné informácie a dohodli sme sa, že zvyšok preberieme na Rade v utorok. Alex chcel prebrať ešte niečo ďalšie, čo bolo vraj veľmi dôležité.
Do Mystic Falls som sa dostal až v nedeľu v noci. Zara už spala a nepokojne sa prehadzovala na posteli. Doprial som si rýchlu sprchu a ľahol som si k nej. Pobozkal som ju do vlasov a objal som ju okolo pása. Prestala sa prehadzovať a ja som zaspal.
Ráno som vstal opäť skôr a šiel som na poslednú hliadku. Večer sa s ňou musím porozprávať.
Poslednú hliadku som mal s Joshom. Nebol som z toho extra nadšený, ale po celom dni som si uvedomil, že nie je až taký hrozný, ako som si myslel. Veľkú rolu v tom hral fakt, že sa mu páči Lucy, takže na Zaru už nemyslí. Chce ju iba chrániť tak ako ostatní.
Počas rozhovoru povedal, že Zara mala dobrý dôvod na to, čo urobila v piatok, že sa to zajtra dozviem určite. A potom hovoril o Lucy. A hovoril. A hovoril. Milujem Zaru, ale nikdy som nikoho neotravoval tým, že zbožňujem vôňu jej vlasov, keď vyjde z vane. A Josh nevedel prestať. Keď som šiel späť do Mystic Falls na Radu Mesta, bol som úprimne rád, že dnešok sa končí.
Na Rade sme preberali útok na Lucy. Keď skončila, hovoril som s Liz o Timothym. Dúfala, že sme ho vystopovali a už nebude ohrozovať jej deti, ale Klaus Timothyho príliš chráni a my nevieme prečo. Kým som sa spamätal, Zara bola preč, tak som šiel domov a dúfal som, že ju tom nájdem. Len čo som zbadal posteľ, zaspal som.

Ráno som od Ricka zistil, že včera neprišla domov. Začínal som mať o ňu strach po tom, čo povedal Klaus, ale Alex ma ubezpečoval, že je v poriadku.
Sedeli sme v pracovni a rozprávali sme sa o hliadkach. Schôdza mala začať už o dve hodiny, takže sme čakali, kedy začnú ostatní prichádzať. Zrazu mi zazvonil mobil. Volala Caroline.
"Damon, ahoj. Nevedela som, či ti volať, alebo nie, ale Zara nie je v škole a ja sa o ňu začínam báť. Aj včera bola len na dvoch hodinách. Prišla až na štvrtú a poobede odišla a vrátila sa na poslednú."
"Prečo ste mi to nepovedali už včera?"
"Ja neviem, Damon ja mám strach. Mám pocit, že sa niečo stane," takmer plakala do telefónu.
"Caroline upokoj sa. Vyriešim to," zložil som a pozrel na Alexa.


Alexov pohľad
"Tak, čo sa deje?" spýtal som sa Damona, keď som si všimol jeho výraz.
"Zara sa dnes neukázala v škole. V noci nespala doma a včera bola v škole len na dvoch hodinách. Care sa bojí, že sa niečo stane. Musím ju ísť pohľadať," Damon sa dvíhal zo stoličky, ale skočil som mu do toho.
"Ja viem, kde je. Idem po ňu. Nebude trucovať len kvôli tomu, že ste sa trocha chytili. Máš právo sa na ňu hnevať, keď riskuje. Viem, prečo to robila, ale riskovať nemusí. Privediem ju. Neboj sa."
Vybehol som z domu a bežal som na cintorín. Všimol som si čerstvú kyticu hortenzií. Takže tu bola. Existuje len jediné miesto, kde je. Šiel som k nám domov a bol som nahnevaný, že fláka školu. Viem, že sa snaží zbaviť sa Klausa, ale napriek všetkému chcem, aby prežila aspoň časť života normálne. Pri Klausovi nemohla. Chcem, aby aspoň teraz žila životom normálneho človeka.

"Zara vysvetlíš mi, čo robíš?" vbehol som do jej izby a keď som videl, že práve vstala, nahnevane som na ňu zagánil.
"Ako čo robím? Nechápem."
"Včera si došla až na štvrtú hodinu, dnes si nebola vôbec, prečo flákaš školu? Myslíš si, že trucovaním niečo dosiahneš?"
"Ja netrucujem, bola som unavená," bránila sa. "Na niečom som v noci pracovala a neuveríš, čo som zistila..."
"Mňa nezaujíma, na čo si prišla! Chcem, aby si mala v rámci možností normálny život, normálnu školu a ty trucuješ ako malá, nechodíš do školy a robíš hlúposti. Nemáš čo pracovať v noci! Nech je to čokoľvek! Škola je na prvom mieste!" nechcel som na ňu kričať, ale prestával som sa ovládať. Veď ja som len chcel, aby moja malá sestrička trpela čo najmenej.
"Nie, nie je! Na prvom mieste je zničenie Klausa! Nikdy nebudem žiť normálne, kým mi bude zasahovať do života!"
"Ty nechceš žiť normálne! Tebe sa toto páči! Páči sa ti to odkedy ti on dovolil robiť všetko, čo sa ti zachcelo. Až príliš ťa rozmaznal!"
"Čo to trepeš? Myslíš, že sa mi páči, že naši sú mŕtvi? Myslíš, že sa mi páči žiť vo večnom strachu?"
"Myslím, že si od neho chytila viac, ako sa zdá. Obaja vieme, ako si na tom bola, keď si bola s ním! Chýba ti to?" cúvla.
Prineskoro som si uvedomil, čo som povedal. V očiach mala toľko bolesti, ako keď sme sa prvýkrát stretli zoči-voči, ak nerátam tú jedinú chvíľu po príchode z pôrodnice. Obaja sme si spomenuli na obdobie, keď sa v noci s krikom budila zo sna, keď rozbila všetky zrkadlá v dome, aby sa nemusela pozerať na svoj odraz. Obaja sme si spomenuli na všetku bolesť, ktorú sme vtedy prežívali.
Hneval som sa. Hneval som sa na Klausa za to, čo jej urobil. Za to, čo z nej vytvoril. Hneval som sa naňho, nie na ňu. Nenávidel som ho. A nenávidel som aj seba za to, že som jej ublížil tým, že som spomenul toto temné obdobie.
"Vypadni," povedala pokojne.
"Zari, ja som nechcel, som hlupák," ospravedlňoval som sa a spravil k nej krok, aby som ju objal a oboch nás tým utešil.
"Povedala som vypadni," po tvári jej začali stekať slzy.
"Zari," zašepkal som zlomene a ona ma silou som ho presunula preč a zabuchla dvere.


Carolinenin pohľad
Boli sme v Salvatore House a čakali na Alexa a Zaru. Bála som sa o ňu. Na začiatku som sa hnevala, že nám nepovedala, čo plánuje, ale milovala som ju. Vyrastali sme spolu. Keď odišla na tie tri roky preč, bolo to pre nás smutné obdobie a takmer nás to rozdelilo. Ak by sa jej niečo stalo, ak by sme o ňu znova prišli, už by sme to nezvládli. Potrebujeme ju. Neviem si predstaviť život bez nej, alebo bez Eleny, bez Bon. Potrebujem ich všetky.
Alex prešiel vchodovými dverami, došiel k nám a zlomene sa hodil na stoličku. Premkol ma hrozný strach, čo ak nám ju Klaus zobral?
"Čo sa stalo?" okamžite som sa spýtala spolu s Damonom, ktorý sa už hodinu prechádzal nervózne po dome.
"Som idiot. Som strašný idiot. Nemal som jej to povedať."
"Čo si urobil?" spýtala sa Mel, ktorá vyzerala, že mu urve hlavu, hneď ako prezradí, čo tým myslel.
"Spomenul som jej obdobie, keď..."
"To si nespravil!!!" zakričala Peggy. "Ako si mohol? Ako si to mohol spomenúť práve ty?"
"O čom hovoríte? Nikto z nás to nechápe."
"Spomenul pred ňou obdobie temné obdobie Zary Smith."
"ČO???" spýtali sa naraz Bon, Jer, Elena a Tyler.
"Mohol by nám niekto vysvetliť, o čom vy všetci hovoríte?" spýtal sa Stef.
"Ide o to," začal Simon, "že obdobie Ripper Stefan, je oproti tomuto len strašidelná rozprávka pre deti. Keď bola Zara s Klausom, na chvíľu vypla emócie. Nie tak, ako v lete, ale úplne. A to z nej urobilo Zaru Smith. Keď stretla Alexa, niečo v nej sa vrátilo na miesto a ona sa rozhodla pre tú ťažšiu cestu. A bolo to to najťažšie rozhodnutie v jej živote, ktoré urobila kvôli nám všetkým. Ale Alex by vám mal povedať celý ten príbeh a objasniť nám, čo sa stalo teraz."

Alex sa spýtal, či sme pripravení, lebo nám to chcel poslať ako myšlienky, aby sme to pochopili úplne. Všetci sme prikývli. Po pravde som na to pripravená nebola. Došlo mi, prečo chce Klaus Zaru späť. Ako hovorila tá vlčica, ktorá si prišla po môjho Tylera, kráľovná stokrát prekonala kráľa.
A keď potom ukazoval, ako sa dávala dohromady, ako bojovala s túžbou netrápiť sa ďalej a uľahčiť si to, ale vydržala kvôli nám, tiekli mi slzy. Keď hovorila o Klausovi a o tom, že bola zlá, nechápala som to. Teraz som však pochopila, čo všetko stratila, ako veľa toho prežila a ako za nás bojovala, aby o nás neprišla.
Videla som, že všetci sú na tom rovnako. Nikto ju nesúdil. Nikto nemal negatívne myšlienky. Všetkým to bolo hrozne ľúto. Najviac Alexovi. Vyčítal si, že jej to pripomenul, lebo on jediný bol pri nej, keď tým trpela. On jediný prežíval tú bolesť s ňou.
Potom sme preberali, čo sa dialo na hliadkach a nakoniec nám povedali o Pláne Z. Damon vyzeral, že vybuchne. Vlastne my všetci. Vravela nám, že ich pozná a musela konať podľa toho a napriek tomu som sa na ňu hnevala.

Porada skončila, rozlúčili sme sa a šli sme s Tylerom k nám. Celú cestu som mlčala. Doma som sa osprchovala a ľahla som si k Tyovi.
"Care? Zlatko? Čo sa deje?"
"Hnevala som sa na ňu. Nedala som jej šancu vysvetliť to. A keď si teraz premietam, čo som videla, ako plakala a kričala zo sna, ako nemohla spávať... je mi mizerne. Robila to kvôli nám a my sme jej nedali šancu vysvetliť to."
"Zajtra v škole sa jej ospravedlníš."
"Čo ak mi neodpustí?" zadržiavala som slzy.
"Odpustí, toto všetko predsa robila pre nás. Navyše, kto by sa na teba dokázal hnevať?" pobozkal ma a prikryl nás. Pritúlila som sa k nemu a zaspala som.

Sedeli sme na parkovisku a čakali sme na Zaru. Bolo päť minút pred zvonením, tak sme sa rozhodli, že pôjdeme do triedy a dúfali sme že príde. Zrazu vošla profesorka a za ňou Zara. Potešila som sa, keď som ju zbadala. Všetci sme sa na ňu usmiali. Vyzerala fakt super. V Alexovej košeli a gumákoch. Toto by mi nikdy nenapadlo. Pozrela sa na nás a potom si sadla do prvej lavice k dverám ďaleko od nás. Tyler ma chytil za ruku. Bonnie pozerala do zeme a Elena sa smutne nadýchla.
"Ona si myslí, že sa na ňu hneváme," pošepkala Jenny. Kým si profesorka pripravovala veci, tak sme sa dohodli, že cez prestávku si to vyrozprávame. Lenže Zara zdúchla rýchlejšie ako upír. A tak to bolo celý čas.
Pred literatúrou sme sedeli v triede a dohadovali si plán, ako ju odchytíme na parkovisku. do triedy vošla Pegs a pozrela na Zarine prázdne miesto. Začínala som mať strach už tu mala byť. Zrazu vošiel Roger a prekvapene pozrel na El.
"Elena? Čo tu robíš?"
"Sedím?" zasmiala sa.
"Zvláštne, prisahal by som, že som ťa práve videl, ako kráčaš so Zarou po chodbe. Myslel som, že zdrháte," zasmial sa. "Ale nemohla si to byť ty, to dievča malo kučeravé vlasy," pokrútil hlavou a sadol si.
Peggy zbledla. Ak to nebola Elena, tak potom je Zara s Katherine, ktorú ma Klaus. Pozrela som sa na ostatných a došlo mi, čo sa práve deje. Pegs ukončila hodinu. Povedala ostatným, že sa necíti dobre a že si ju nahradíme inokedy. S týmto ich pustila preč.

"Čo budeme robiť?" spýtala sa Elena, Stef ju objal.
"Volám Damonovi," vyťahovala som mobil a do telefónu som mu rýchlo vysypala, že Klaus je v škole a má Zaru.
Povedal, že je hneď pri nás, ale zatiaľ nemáme nič robiť, kým nás nebude viac, aby nikomu neublížil. Hlavne Zare. Sľúbila som mu, že zakročíme len, keď to bude úplne nevyhnutné. Šli sme po chodbe a došli sme k Rickovej triede, z ktorej sa ozývali hlasy.
"Ak s tebou pôjdem," vyjednávala Zara, "sľúbiš mi, že sa nikoho z nich nedotkneš? Na obetu ti stačí pár kvapiek Eleninej krvi. Nemusíš nikoho zabiť."
"Ale potom to nie je sranda. Stratí to svoje čaro."
"Budeš mať späť kráľovnú, ktorá ti porodí vytúžených hybridov. Ešte stále si myslíš, že to stráca čaro?"
"Ak by som mal teba, uvažoval by som o tom."
"To mi nestačí Klaus. Chcem tvoje slovo, ktorému môžem veriť."
"Ja chcem tvoje, že sa vrátiš," povedal tvrdo.
"Najprv to tvoje. Klaus, dokážeš mi sľúbiť, že ich nebudeš prenasledovať? Sľúbiš mi, že necháš na pokoji Alexa, Pegs, Abby, Josha, Stefana, Elenu, Care, Tylera, Damona?"
Ja asi zle počujem. Toto nie je pravda! Ona to nemôže myslieť vážne. Nemôže chcieť vymeniť seba, za nás. Nikdy by som jej to nedovolila. Nikdy mu nedovolím priblížiť sa k nej.
"Si ochotná vymeniť svoj život za ich životy?"
"Ak mi odprisaháš, že im dáš už navždy pokoj..."
Spravila som krok dopredu, ale Stef ma zastavil.
"Počkajme na Damona, Zara to zatiaľ zvláda, nepokazme to tým, že tam vpadneme, môže jej ublížiť," šepkal. Ostala som stáť, ale bola som nervózna.
Asi po minúte sa po chodbe rútili Damon a Alex.


Damonov pohľad
S Alexom sme bežali po chodbe k ostatným. Za niektorými dverami bola moja Zara sama proti Klausovi. Dobehli sme k nim a ja som s Rickovej triedy začul Klausov hlas.
"Nezaškrtím, iba na chvíľu zamdlieš. Prebudíš sa až doma. Neboj sa láska, tebe by som nikdy neublížil."
Na vymýšľanie stratégie nebol čas. Vtrhli sme dnu. Klaus si nás nevšímal, kým sme ho s Alexom neodtiahli od Zary. Dievčatá sa okamžite vrhli k nej a my sme sa postavili pred ňu.
"Vidíš drahá, máme aj publikum, asi sa s tebou prišli rozlúčiť. Tak im povedz zbohom."
"Neopováž sa jej ešte raz dotknúť!"
"A čo mi urobíš Salvatore? Nemáš na mňa. Raz ti ju zoberiem," smial sa mi do tváre. Takmer som po ňom skočil. A potom som začul jej slabý hlas.
"Damon," vydýchla potichu a ja som zamrzol na mieste.
"Ešte si nevyhrala. To čo hľadáš nejestvuje a raz sa vrátiš. Len čo ich všetkých pochováš a začať môžeš ňou," vrhol sa na Bonnie skôr, ako sme stihli zareagovať. Zare sa v tvári mihol hnev. Pozrela naňho a on sa v mukách vykríkol od bolesti a zmizol.
Care s Alexom dávali do kopy Bonnie a ja som pozoroval Zaru. Spadla na zem a začala plakať. Čupol som si k nej a vzal som ju na ruky. Všetci sme odchádzali. Stef šoféroval a ja som ju vzadu upokojoval.
Doma som ju položil na posteľ, prikryl som ju a ľahol som si k nej. Schúlená v mojom náručí zaspala. Celú noc som si nadával. Mohol som o ňu prísť. Mohol som ju stratiť. Som hlupák.


Klausov pohľad
Cestou domov som vysal niekoľko ľudí. Tá malá beštia ma mučila. Ako ja ju milujem. Neviem sa dočkať obdobia, keď bude opäť zlá. Je to v nej. Cítil som ten hnev. Bude dokonalá kráľovná. Ak vypne emócie tento krát, už ich nikdy nezapne. A ja budem mať pri sebe konečne svoju rodinu.
Prišiel som domov a šiel som rovno do suterénu. Otvoril som si dvere, do ktorých mám prístup len ja a ona a prišiel som k truhlám svojej rodiny. Na tú druhú časť, ktorá ma zradila som sa ani len nepozrel. Elijaha som mal v strede, ešte som sa nerozhodol, čo s ním.
Musím získať Zaru späť. Potrebujem ju k svojmu dokonalému plánu. Len čo mi porodí prvé dieťa, už nikdy nebude môcť odísť. Budeme spojení putom, ktorého zrušenie, bude znamenať smrť pre oboch. Ak sa raz vráti, hoci len z trucu, alebo ak sa ma budú snažiť podraziť cez ňu, už nikdy sa k nim nevráti.
A keď už bude so mnou, budeme rodina. Právoplatná. Ona, ja a naše deti. A moja rodina. Potrebujem ju na svojej strane. Ona jediná, môže definitívne zabiť tú časť, ktorá bojovala proti mne., len čo bude právoplatným členom. Môže ich zabiť nie len trápnou dýkou. Definitívne. A potom prebudím ostatných.
"Neboj sa mama, o chvíľu spoznáš moju manželku," zašepkal som priesvitnej truhle, v ktorej spala moja matka.

A/N: ďakujem za komentáriky :) dúfam, že ste spokojní s dĺžkou dnešnej kapče :)
V ďalšej Zara ostatným povie, čo zistila a všetko bude vyzerať ideálna, až kým Klaus nezačne so svojím skvelým plánom dostať svoju ženu späť...
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 verca verca | 19. prosince 2011 v 17:22 | Reagovat

uz se tesim na dalsi kapcu doufam ze zara skonci s klausem bylla by to prijemna zmena damona mam rada ale vetsina povidek je jen o damonovi tak bych chtela aby taky klaus mel stesti :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama