28. kapitola: VYSVETLENIE

15. prosince 2011 v 15:25 | Mary & Euka

V minulých častiach: V čase, keď Zara žila s Klausom bola zlá. Vypla emócie a bola krutá, nemilosrdná, panovačná, rozmaznaná a hrozne sebecká. Brenda (vlčica, ktorá prišla po Tylera a Damon ju zabil) o nej povedala, že Kráľovná bola horšia ako Klaus. Báli sa jej všetci. Jej tresty boli nevyspytateľné. A Klaus ju miloval. Viac ako čokoľvek iné. A milovať ju neprestal. Stále ju chce späť. Stále dúfa, že sa vráti. A ak sa nevráti dobrovoľne, plánuje si ju priviesť na silu. Vyhrážal sa jej, že postupne zabije všetkých, na ktorých jej záleží. Kto bude prvý? V MF sa na Zaru hnevajú, dokonca sa pohádala aj s Alexom. Je možné, že si vyberie znova ľahšiu cestu?



Celý zvyšok noci som preplakala. Bolo mi viac než mizerne. Zranilo ma to, čo povedal Alex a donútilo ma to spomínať na časy, keď som bola Zarou Smith. Na časy, keď som bola krutá. Byť zlým je ľahké. A ja som dlho robila to, čo bolo ľahké. Klaus ma miloval, dovolil mi všetko, rozmaznával ma a nesnažil sa ma krotiť. Chcela som chatku, kúpil mi vilu, chcela som víkend v Paríži, vzal ma na týždeň. Len aby mi doprial luxus a pohodlie.
A čím viac som toho mala, tým viac som chcela. Čím viac mi toho dával, tým viac som bola Zara Smith. Keď niekto z poddaných niečo pokazil, týrala som ho k smrti. Upírov som pomocou ovplyvňovania nútila chodiť do železníkových kúpeľov, mlátila som ich železníkovým bičom. Klaus mi dal vyrobiť sériu špeciálnych. Doteraz ich mám odložené.
Vlkov som mučila inak. Donútila som ich pomocou ilúzie, myslieť si, že ej spln, čo v nich vyvolávalo pocit premeny. Kričali od bolesti, zatiaľ, čo som dve poschodia nad nimi sledovala na obrazovke, ako sa zmietajú v kŕčoch, ktoré neexistujú a jedla som popcorn.
Keď niekto nesplnil úlohu, vraždila som pohľadom. Doslova. Pozrela som na dotyčného a predstavila som si, ako ho škrtím, alebo bodám. A oni sa začali dusiť, z rán, ktoré som im mysľou vytvorila im tiekla krv... Klaus sa na to pobavene pozeral. A vždy ma v tom podporoval. Báli sa ma. Možno viac ako jeho.

Keď som si spomenula, koľko obetí mám na svedomí, prišlo mi zle zo mňa samej. Nikto z tých, ktorých som mučila nebol dobrý. Vraždili, ničili, ich predstavy boli také sadistické, že ktorýkoľvek tvorca hororov by sa zahanbil, ale čím som sa od nich líšila ja, keď aj som bola rovnaká? To, že som to musela robiť, aby ma Klaus neodhalil, na vecí nič nemení.
Alex ma veľmi dlho dával dokopy. Pridlho mu trvalo, aby som sa prestala cítiť vinná, aby ma prešla chuť zvracať pri každom pohľade do zrkadla. On dobre vie, ako dlho mi trvalo vyrovnať sa s každým mojim skutkom a akceptovať moje temné obdobie, hoci ho má každý človek.
Áno, byť zlým je ľahké. Vypnúť emócie, je oslobodzujúce. City obmedzujú, prinášajú výčitky svedomia, bolesť, smútok, preto ich upíry vypínajú. Preto som ich vtedy vypla ja. Oveľa ťažšie je zapnúť ich späť a rozhodnúť sa pre to, čo je správne. Ak by nebolo Alexa, Eleny, Care, Bonnie, Tylera, Jera a Matta, nikdy by som to nespravila. Ak by som nemala pre koho bojovať, kráčala by som doteraz tou ľahšou cestou. Ak by pri mne nestál Alex, to rozhodnutie by som nikdy nezvládla. Ak by ma neutešoval každú noc, keď som sa budila na nočné mory a nezotieral by mi slzy, nikdy by som to nespravila.
Viem, že ho bolí, čo mi povedal, videla som mu to na očiach, už keď som ho vyhodila. Viem, že si vyčíta, že mi ublížil. A neznášam sa za to, lebo on je jediný, kto mi ostal. No potrebovala som chvíľku pre seba. Potrebovala som sa vyrovnať s minulosťou, aby som mu povedala, že sa nehnevám, aby som mu povedala, že som mu vďačná, lebo nikto iný by to pre mňa nespravil.
To však nezmiernilo môj pocit samoty. Hnevali sa na mňa. Damon, dievčatá, aj Alex. Hnevali sa všetci. K hrozným spomienkam na minulosť sa pripojila desivá samota. A pocit, že som na to sama, že som sama na bolesť aj na strach ma ničil.

Plakať som prestala až ráno. Zaspala som asi hodinu predtým ako mi zazvonil budík. Mala som chuť hodiť ho o stenu, zakutrať sa do periny a spať ďalej, ale nechcela som prilievať olej do ohňa. Dotrieskala som sa do kúpeľne, pozrela som sa do zrkadla a zhrozila som sa. Celonočné plakanie, si vybralo svoju daň v podobe fialových kruhov pod očami a bledej tváre. Momentálne som naozaj vyzerala ako Klausovi predkovia.
Vliezla som do sprchy a pustila som na seba studenú vodu, aby som sa prebrala. Nepomohlo. A nemala som si čo obliecť, keďže všetky moje veci ostali u Salvatoreovcov. Chvíľu som sedela na posteli a premýšľala. Buď pôjdem nahá a vytvorím ilúziu, že som oblečená, alebo niečo nájdem.
Vybrala som sa do Alexovej izby. Otvorila som skriňu a vzala som svetlomodrú košeľu. Obliekla som si legíny, v ktorých som v pondelok prišla, Alexovu košeľu a dala som si široký opasok. Vyzeralo to ako šaty. Jeho košeľa mi bola pod zadok. No nevadí, aspoň nejdem nahá. Kruhy som nemala ako prekryť, tak som si nasadila veľké slnečné okuliare. A obula som si gumáky.

Na chodbe som stretla profesorku, s ktorou som šla na hodinu, cestou som jej povedala, že mám zápal v oku a musím mať okuliare. Chápavo prikývla a vošli sme do triedy. Všetci naši sa na mňa pozreli. Pri Bonnie, s ktorou som na tejto hodine vždy sedela, bolo voľné miesto, ale sadla som si do prvej lavice, kde bolo úplne prázdno. Nechcela som sa vnucovať. Len čo zazvonilo, vyparila som sa do lesíka za školou, aby som sa nemusela s nikým stretnúť.
Takto to pokračovalo celý deň. Sedela som sama a prestávky som trávila na pôjde, v suteréne, telocvični, na lavičkách, na ihrisku, alebo v lesíku. Cez obedňajšiu prestávku, som ležala na lavičke v chlapčenskej šatni. Zrazu sa otvorili dvere a vošiel Jeremy. Akosi mi nedoplo, že má telesnú. Posadila som sa. Jer ku mne prišiel a objal ma.

"Zari, čo sa deje? Prečo si nespala doma? Máme o teba strach."
"Ty sa nehneváš?"
"Nie, pravdaže nie, prečo by som mal. Nikto sa nehnevá."
"Care áno, aj Bon s Jenny. Dokonca aj Elena. A Damon a Alex."
"Hnevali sa v piatok."
"Nerozprávali sa so mnou ani celý pondelok, dokonca mi včera nikto nedvihol, keď som volala," spomenula som si, ako som im chcela hneď oznámiť, na čo som prišla a ako mizerne mi bolo, keď ma ignorovali. Začali mi tiecť slzy. Jeremy ma objal.
"Hnevali sa na teba, lebo si im nedala šancu chrániť ťa. No to bolo v piatok, cez víkend ich to prešlo. V pondelok ťa len chceli trocha naťahovať, ale ty si sa potom vyparila."
"Samozrejme, to naťahovanie bol veľmi vtipný nápad," povedala som ironicky.
"Čo sa deje?"
"Nič. Čo by sa malo?" nasilu som sa zasmiala. Preplakala som dva dni, lebo mi bolo mizerne a cítila som sa neskutočne osamelo a oni si len robili srandu. Jer na mňa prísne pozrel a zložil mi okuliare.
"Preboha, vyzeráš, akoby si naletela boxerovi pod rukavicu."
"Ďakujem, takýto kompliment vždy poteší."
"Na včerajšej porade nám povedali o Pláne Z. Všetkých mrzí ako sa správali."
"To je jedno, je to v pohode," chápala som ich, navyše mi bolo za nimi smutno. Cítila som sa ako vyvrheľ. Objala som Jera a pobrala som sa na svoju hodinu, keďže už začali prichádzať aj jeho spolužiaci.

Na chodbe už nikto nebol. Prišla som k svojej skrinke, aby som si vybrala knihy. Pozrela som sa do zrkadla, ktoré som mala na dvierkach a prečesala som si rukou vlasy. V odraze som zbadala tvár jednej zo svojich najlepších kamarátok. Obzrela som sa a hľadela som jej do hnedých očí.
"Katarína, dlho sme sa nevideli."
"Zara," kývla na pozdrav a premeriavala si ma. "Ani nevieš, ako rada by som ti skočila po krku, ale nemôžem."
"Kde je?"
"Blízko. Dúfa, že prijmeš jeho pozvanie na stretnutie."
"Koľké zdvorilosti!" zvolala som. "Ak poviem nie, buď sa sem prirúti, alebo ma za ním odtiahneš na silu. Zaveď ma k nemu," zatresla som dvere skrinky.
"Rozkaz, pani moja," posmešne sa uklonila a vykročila. Došli sme k Rickovej triede, ktorá bola prázdna. Dnes končil štvrtou hodinou. Chvalabohu.

"Drahá," zašepkal Klaus. Stál pri okne a bol mi otočený chrbtom.
"Nicklaus. Aké prekvapenie!" nech žije sarkazmus. Otočil sa a kývol na Katarínu, ktorá v momente zdúchla. "Čo ťa priviedlo do tejto triedy? Nostalgia?" zasmial sa.
"Povieš mi prečo si na nás poslal toho idiota a tú šľapku?" rozčúlila som sa.
"Drahá, hádam nežiarliš."
"Ani náhodou. Miluješ len mňa. Nikdy neprestaneš. Yvette je len zábavka na vyplnenie času."
"Počul som, čo si jej povedala. Sťažovala sa na teba," začal sa smiať.
"Čo si spravil?"
"Vysmial som sa jej do tváre. Ona si fakt myslela, že by mohla zaujať tvoje miesto, keďže je čarodejnica," krútil hlavou a spravil krok ku mne.
"Klaus, prečo pri sebe držíš Timothyho?" vypálila som otázku, ktorá ma najviac zaujímala.
"Čo myslíš?"
"Vieš, že toto neznášam," sykla som naštvane.
"A ty vieš, že ťa rád provokujem," usmial sa.
"Viem, že je to Charlottin potomok. Ale prečo pri sebe držíš jej mužského potomka? Dúfal si, že vďaka nemu vystopuješ Dvojníčku? Alebo si chcel, aby to bola jeho dcéra, ale potom ste ho premenili?"
"Popravde drahá, na začiatku som ani len netušil, koho mám v armáde. Stodeväťdesiat rokov som nevedel, že som k Dvojníčke tak blízko, ako ešte nikdy. Najbližšie k nej mala Abby. Ak by mala dieťa, Dvojníčka by bola pravdepodobne jej vnučka. Ale môj trápne zamilovaný brat ju premenil. To som však zistil až o stodeväťdesiat rokov neskôr. Pamätáš si na čarodejnicu, o ktorej som ti hovoril? Joanna."
Zamyslela som sa. Joanna preňho pracovala dvadsať rokov pred Kataríniným narodením. Klaus vravel, že odhalila veci, na
ktoré ani on neprišiel a že raz mi o nich povie. Prikývla som a čakala na zvyšok príbehu.
"Joanna cítila z Timothyho a z Abby niečo čarodejné a silné. Nezdalo sa jej to, tak ma poprosila, aby som jej dovolil, preskúmať ich rod. Potom mi priniesla ukázať pergamen, na ktorom bolo meno Charlotte Petrova. A povedala mi to, čo ja teraz tebe, že Dvojníčka už mohla byť dávno na svete. V amoku som vtedy vyvraždil celú jednu dedinu.
Až kým nepovedala, že na ďalšiu už nebudeme čakať dlho. Najviac tridsať rokov. O desať rokov sa narodila Katarína. Ďalších sedemnásť sme ju hľadali. A potom ušla. Vtedy som ešte nevedel to, čo si ma učila ty, že všetko nastane až keď príde správny čas."
"Ešte stále si mi nepovedal, na čo ti je Tim."
"Ešte si na to neprišla? Je potomok Petrovej. Tej, ktorá ma prekliala."
"Jeho krv ťa chráni," vydýchla som prekvapene.
"Pred každým nebezpečným kúzlom," usmial sa. "Presne tak drahá, nezabiješ ma kúzlom, nezabiješ ma ako vlka, ani ako upíra. Neexistuje žiaden spôsob."
"Existuje. Zabijem ťa ako hybrida," usmiala som sa naňho ja.
"Drahá, nemáš šancu niečo také nájsť, čo keby sme to urýchlili? Obaja vieme, že to nenájdeš a ja vyhrám. Tak preskočme tých pár kontraproduktívnych desaťročí a vráť sa domov. Vráť sa so mnou. Už si sa pohrala. Mala si prázdniny, čo ešte chceš?" pohladil ma po tvári.
"Ja som doma, Klaus. Ja ich milujem. Nech sa deje čokoľvek."
"Drahá, čím dlhšie sa budeš brániť, tým to bude ťažšie."
"Ak s tebou pôjdem," vyjednávala som, "sľúbiš mi, že sa nikoho z nich nedotkneš? Na obetu ti stačí pár kvapiek Eleninej krvi. Nemusíš nikoho zabiť."
"Ale potom to nie je sranda," protestoval oduto. "Stratí to svoje čaro."
"Budeš mať späť kráľovnú, ktorá ti porodí vytúžených hybridov. Ešte stále si myslíš, že to stráca čaro?"
"Ak by som mal teba, uvažoval by som o tom."
"To mi nestačí Klaus. Chcem tvoje slovo, ktorému môžem veriť."
"Ja chcem tvoje, že sa vrátiš," povedal tvrdo.
"Najprv to tvoje. Klaus, dokážeš mi sľúbiť, že ich nebudeš prenasledovať? Sľúbiš mi, že necháš na pokoji Alexa, Pegs, Abby, Josha, Stefana, Elenu, Care, Tylera, Damona?"
"Vieš, že polovica z nich je na Čiernom zozname," prečesával mi vlasy.
"Viem, ale ty by si si mal ujasniť priority. Tvoja pomsta ľuďom zo Zoznamu, alebo ja?"
"Dobre vieš, že ak sa niekto dostane na Čierny zoznam, škrtnem ho, až keď je mŕtvy. Nikomu som neodpustil trest. Nikomu som netoleroval toľko, koľko tebe a ty chceš stále viac."
"Presne takto si ma to učil," povedala som bez emócii. "Ísť si za svojim. Nikdy sa neuspokojiť s tým, čo mám. Vždy chcieť viac."
"Chceš odo mňa priveľa."
"Nie si ochotný vymeniť pár mien z Čierneho zoznamu za večnosť so mnou?"
"Si ochotná vymeniť svoj život za ich životy?"
"Ak mi odprisaháš, že im dáš už navždy pokoj..."
"A ak nie?" zapozeral sa mi do očí a položil mi ruku na pás.
"Tak ti ja odprisahám, že nájdem spôsob ako ťa zabiť Nicklaus Smith. Budem ho hľadať dňom i nocou a nakoniec ťa zabijem a vydýchnem si až keď ťa uvidím umierať v mukách a trpieť za všetky tvoje skutky."
"A potom budeš žiť šťastne s tým tvojím upírom, však? A kde vlastne je? Prečo nie je s tebou? Aha, zabudol som, že pri problémoch uteká," vedel, čo mi tým spôsobuje. "Bolo by zaujímavé sledovať ako hľadáš niečo, čo neexistuje, ale ja nám radšej tie storočia ušetrím. Tento rozhovor dokončíme doma," povedal autoritatívne.
"Ja s tebou nikam nejdem!"
"Povedal som ti, že buď po dobrom, alebo po zlom. A toto ber ako ten lepší prípad, zatiaľ som nikoho z nich nezabil," chytil ma za ruku a ťahal preč. Chcela som sa mu vyšmyknúť, ale bol prisilný. Začala som sa sústrediť na oheň. Okamžite ma pustil a prekvapene pozrel na ruku, ktorá ho pálila. Nahnevane sa na mňa pozrel, chytil ma pod krkom, pritlačil na stenu a nadvihol, takže som visela pár centimetrov nad zemou.
"Klaus, zaškrtíš ma," vysúkala som zo seba trhane, lebo mi dochádzal dych.
"Nezaškrtím, iba na chvíľu zamdlieš. Prebudíš sa až doma. Neboj sa láska, tebe by som nikdy neublížil," povedal nežne. Vedela som, že s tým nič neurobím. Nebol tu nikto, kto by mi pomohol a mne dochádzali sily spolu s kyslíkom. Už ich nikdy neuvidím. Môžem len dúfať, že mi neublíži. Z posledných síl som ho chytila za ruku, ktorou ma škrtil, ale to sa mi už začali krížiť oči.

V triede nastal hrmot. Zošmykla som sa na zem a prudko som sa nadýchla. Predo mnou stáli Damon, Alex, Stefan, Tyler a Peggy. Care s Bonnie mi pomáhali na nohy.
"Vidíš drahá, máme aj publikum, asi sa s tebou prišli rozlúčiť. Tak im povedz zbohom."
Šúchala som si hrdlo a hľadela som naňho.
"Neopováž sa jej ešte raz dotknúť," sykol Damon. Jeho hlas som počula po štyroch dňoch.
"A čo mi urobíš Salvatore? Nemáš na mňa. Raz ti ju zoberiem," smial sa mu do tváre. Rozpoznala som moment, keď po ňom chcel skočiť len sekundu pred tým.
"Damon," zašepkala som slabým hlasom. Zastal v polovici pohybu. Klaus si uvedomil, že mu to nevyšlo. Zamračil sa na mňa.
"Ešte si nevyhrala. To čo hľadáš nejestvuje a raz sa vrátiš. Len čo ich všetkých pochováš a začať môžeš ňou," ukázal na ostatných a skočil Bonnie po krku. Zareagovať nestihol nikto. Klaus stál za Bonnie a zaboril jej zuby do krku. Okamžite som sa začala sústrediť na mučenie. Nemohla som dovoliť, aby ju zabil. Kvôli Jeremymu, kvôli ostatným, kvôli sebe. Klaus vykríkol, odsotil Bonnie, ktorý sa zrútila Care do náručia, vražedne na mňa pozrel a zmizol.

Pozrela som sa na Bon. Care jej už dávala piť svoju krv a Alex do nej nalial pár elixírov, ktoré našťastie nosí pri sebe. Bon sťažka dýchala a Care ju objala. Chcela som prísť k nej, ale nedokázala som spraviť ani krok.
Zošmykla som sa popri stene späť na zem. Pritiahla som si kolená k brade a začala som plakať. Celá som sa triasla a vzlykala som. Ublížil jej. Ten hajzel zaútočil na moju Bonnie, lebo som ho vyprovokovala. Ak by som s ním odišla nespravil by to.
Damon si ku mne čupol. Pohladil ma po tvári a vzal ma na ruky. Kráčal so mnou k autu. Stefan si sadol na miesto vodiča a Damon so mnou dozadu. Hladil ma po chrbte, upokojoval, šepkal, že to bude dobré a bozkával ma do vlasov. Držala som sa ho ako kliešť. Tak veľmi som ho potrebovala pri sebe. Tak veľmi mi chýbal.
V aute za nami šli ostatní a zvyšok sedel v obývačke. Damon ma našťastie vyniesol hore. Položil ma na posteľ a ľahol si ku mne. Schúlila som so do klbka na jeho hrudi a od vyčerpania a plaču som zaspala.

A/N: ďakujem za komentáre :)
Ďalšia časť sa volá Fiasko a je to rekapitulácia posledných pár dní z pohľadu ostatných. Začneme Damonovým, pokračovať budeme Alexovým, potom bude pohľad Care, opäť Damon a nakoniec Klaus :) uvidíme, ako vnímali to, čo sa stalo a dozvieme sa pár ďalších vecí... :)
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Damonika Damonika | E-mail | Web | 15. prosince 2011 v 15:50 | Reagovat

Júj bože super časť, vážne sa neviem dočkať ďalšej kapitoly :D Zatiaľ asi najlepšia časť druhej série :-D

2 NiNi-aff NiNi-aff | 15. prosince 2011 v 19:30 | Reagovat

och, tešííím sa! :) som zvedavá na klausov pohlad! :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama