27. kapitola: SAMA

13. prosince 2011 v 15:12 | Mary & Euka

V minulých častiach: Zara s Alexom majú nádherný vzťah. Napriek odlúčeniu, ktorému boli vystavení sa milujú, chránia jeden druhého a chcú pre seba navzájom len to najlepšie. Damon sa na Zaru hnevá, pretože opäť riskovala. Tentokrát však nie je jediný. V minulej kapitolke nám Abby vyrozprávala svoj príbeh. Zistili sme, že Elijah bol muž jej života, ktorý z lásky k nej zradil brata, pretože si myslel, že Abby je mŕtva. Odvtedy sa nevideli. Klaus napriek tomu,že na ňu zaútočil, tak Timothyho pri sebe drží za každú cenu. Aký má na to dôvod?



Celý víkend som strávila v knihách. Musela som dobehnúť všetko, čo som zameškala. Elena sedela chvíľu pri mne, ale potom sa aj so Stefanom vyparili niekam za súkromím. Alex za mnou nebol, pretože hneď v sobotu ráno odchádzal do Útočiska a ešte sa nevrátil. A Damon sa so mnou celý čas nebavil. Vlastne som ho cez víkend ani nevidela. Keď som šla spať, ešte nebol doma a keď som vstávala, už bol preč. Alebo práve odchádzal a ja som iba počula ako naštartoval auto.

V pondelok som sedela v kuchyni a pila som čaj. Nemala som chuť ani len na raňajky. Do kuchyne prišiel Stef, usmial sa na mňa a spravil toasty. Položil predo mňa tanier, ale pokrútila som hlavou.
"Aspoň jeden, lebo ma urazíš," tvrdohlavo trval na svojom, tak som jeden pomaly zjedla.
"Čo robí Damon?" dúfala som, že to vie.
"Pokiaľ viem, tak si s Alexom dohodol nejaké hliadky."
"Nevravel ti nič? Veľmi sa hnevá?"
"Nepovedal by som, že sa hnevá. Teda, určite je nahnevaný, ale jemu ide hlavne o to, že riskuješ. Až príliš. Mal pravdu, keď povedal, že sme to mohli vybaviť sami. Timothyho by sme spacifikovali a Yvette by ste si vzali na starosť ty s Bonnie a Jenny. Takto sa na teba hnevajú aj ony dve."
"Výborne. To mi naozaj chýbalo, akoby nestačilo, že aj Care sa zlostí," smutne som hľadela von oknom.
"Zara, ty sama by si mala vedieť, ako tu každému na každom záleží."
"Práve preto, to isté by spravili na mojom mieste všetci. To ja som s nimi žila niekoľko rokov. Viem ako zareagujú na niektoré veci a viem, že dokážu odhadnúť pascu. A my nemôžeme riskovať. Ak by si mysleli, že sme sa na nich pripravili, zvolali by posily a do dvoch minút by nás obkľúčili.
Volá sa to Plán Z. Klaus ho nazval po mne, pretože som ho vymyslela. Keď sme boli na cestách v Európe, chodili sme sami. Bola to vlastne dovolenka, ale na Balkáne, keď sme boli v Bulharsku - kde sa narodila Katarína, zistiť isté veci o jej rode - a následne v Rumunsku, sme so sebou mali polovicu armády, lebo to tam bolo nebezpečné, kvôli vlkom. Mali sme systém zvolávania posíl, ktorý sa využíva dodnes. V akejkoľvek vzdialenosti od miesta problému sa nachádza zvyšok armády, do dvoch minút je na mieste.
Stefan ja som nemohla riskovať obkľúčenie Klausovou armádou, ktorá môže mať už viac ako sto členov. Všetkých by nás zabili."
"To som nevedel."
"Tak ako nikto z Mystic Falls. Útočisko to vie v rámci obrany, lebo používame podobný systém. Chceli sme vám to oznámiť na najbližšej porade. Ale to je jedno, ja idem do školy, uvidíme sa tam. Maj sa. A prosím kým nebude porada, nevrav to nikomu. Aby bolo isté, že nikto nepočúva, čo nemá. Nemôžeme si byť istý, či niekoho z okolia neovplyvnil."

Nastúpila som do auta, naštartovala som a viezla som sa preč. Nešla som však do školy. Nasmerovala som si to inam. Zaparkovala som na okraji cesty, zamkla auto a prešla som cez bránu. Kráčala som pomedzi hroby k tomu jedinému, ktorý som hľadala.
Vyčarovala som kyticu hortenzii ako minule a položila som ich rodičom na hrob. Sadla som si pred neho, zložila som si tvár do dlaní a rozplakala som sa. Kiež by som mohla mame plakať v náručí a ona by ma hladila po vlasoch. To sa však už nikdy nestane.
Neľutovala som svoje rozhodnutia. Ani jedno z nich. Dokonca som neľutovala, ani život, ktorý som mohla žiť. Ktorý určite v nejakom paralelnom svete žila nejaká iná Zara. Ak by neexistoval Klaus, neexistovali by žiadne problémy, no neexistovali by ani upíry a vlci a ja by som nikdy nestretla ľudí, ktorých milujem.
Napriek tomu som plakala. Plakala som za tým, o čo som prišla. Plakala som za rodičmi, za tromi rokmi, počas ktorých som bola niekto iný. Plakala som, lebo som sklamala priateľov, plakala som, lebo som nahnevala Damona. Plakala som, lebo napriek všetkému som nedokázala zabiť Klausa. Lebo nás čakala ešte dlhá cesta. Plakala som kvôli Alexovi, kvôli tomu, o čo prišiel, kvôli tomu, o čo sme prišli obaja.

Neuvedomovala som si koľko je hodín. Keď som pozrela na hodinky, zistila som, že o desať minút končí tretia hodina. Bežala som do auta, dupla na plyn a prišla som do školy. Do triedy som vletela so zvonením. Našťastie tam ešte profesor nebol. Chcela som si sadnúť na svoje miesto ku Care, ale tá sedela s Tyom. Bonnie s El a Jenny s Mattom. Poobzerala som sa po triede. Lucy mi zamávala a ukázala na voľné miesto vedľa nej. Prisadla som si a na ostatných som ani nepozrela.
"Neboj, ich to prejde," šepla Lucy, keď vošiel profesor. Usmiala som sa na ňu a otvorila som si knihu.
"Ako ti je? Po piatku."
"Na počudovanie dobre. Len som sa bála, keď po tebe skočil. Ešte stále sa do toho len dostávam. Hoci otec vo mne podporoval vieru v nadprirodzeno."
"Aby ťa pripravil na miesto v Rade. Raz ho preberieš ty."
"Budeme tam sedieť spolu. Aj keď to bude iné. Ocko verí, že všetci sú zlí. A ja poznám tých najlepších upírov na svete," usmiala sa smerom na Care, ale v hlave sa jej blysla myšlienka na Josha.
"Hej, sú skvelí," prikývla som a nevšimla som si učiteľa blížiaceho sa k nám.
"Dnes budete na Rade ešte preberať útok na mňa?"
"Najskôr."
"A povieš otcovi, kto to bol?"
"Najskôr nie. Nemá má rád. Ak by zistil, že na teba zaútočili, lebo idú po mne, sám by ma k nim odvliekol."
"To by nespravil. A má ťa rád. Len si myslí, že si primladá, aby si na pleciach niesla zodpovednosť za takéto tajomstvo a pritom ani len netuší, že toho na pleciach nesieš omnoho viac," stisla mi ruku. Usmiala som sa na ňu a uvedomila som si, že je to to isté dievča spred troch rokov, ktoré som mala hrozne rada. Nie tá blbá hus spred troch mesiacov, ktorú som nedokázala vystáť.
"Neruším?" spýtal sa nás za uchom profesor.
"Trochu. No vieme si s tým poradiť," odsekla som skôr ako som si to stihla premyslieť. Začula som ako sa Tyler zachechtal a to bolo posledné, čo som z hodiny mala. Profesor vyrazil aj mňa aj Lucy. S úlohou navyše. A keďže neviem držať hubu a hundrala som, že na ňu nemám čas, z desiatich strán, ktoré mala mať, je dvadsať.
"Prepáč Lu, kvôli mne máš malér," ospravedlňovala som sa jej na chodbe.
"Veď som vyrušovala rovnako ako ty. Už sa teším na obed, počkáme ich, alebo im pôjdeme obsadiť stôl?"
"Ja nejdem na obed, počkaj na ostatných, musím niečo spraviť, uvidíme sa neskôr."

Šla som na parkovisko. Sadla som do auta a šla som preč. Snáď to za dvadsať minút stihnem. Došla som späť k cintorínu a natrhala som bylinu, ktorá tam rástla. Ak chcem zistiť niečo z Timothyho krvi, budem ju potrebovať. Iba kvapku z nej na čepeľ dýky, kde teraz schne jeho krv.
Ďalšiu hodinu som opäť nestihla. Keď som sa snažila vkradnúť späť do školy, zbadala ma riaditeľka. Musela som jej povedať, že som bola u lekára, lebo mi prišlo náhle zle. Našťastie to zbaštila. Naozaj nerada klamem, ale povedať jej, že som bola natrhať bylinu do elixíru by bolo trocha čudné. Navyše som bola bledá, takže to vyzeralo aj dôveryhodne.
Moje klamstvo sa mi však okamžite vypomstilo, pretože riaditeľka o tom informovala Ricka, ktorý rozhodol, že keď mi je zle, tak by som nemala šoférovať a zobral auto domov s tým, že na Radu ma odvezie Tyler. Aj tak je to predsa uňho doma. Takže domov idem behom. Výborne.

Presne ako Lucy predpokladala sme na Rade preberali jej napadnutie. My, ktorý sme vedeli pravdu sme držali jazyk za zubami a ostatní vymýšľali spôsoby, ako by ho mohli vypátrať.
"Nemyslím si, že sa to podarí," ozvala som sa. Nemohla som predsa dovoliť, aby overovali každého jedného človeka v meste. Boli by veľmi prekvapení výsledkom.
"Čo ťa k tomu vedie?" spýtal sa Gibbons. Na počudovanie milo.
"Pretože prešiel už týždeň a žiadne ďalšie útoky sa nekonali. Možno už zmizol. Možno len prechádzal. Upíri nezvyknú žiť spoločenským rodinným životom."
Po dlhej diskusii napokon prijali možnosť, že tu už dávno nie je. Pozorovala som Damona. Prišiel mi unavený a smutný. Chcela som ho pohladiť, objať, utešiť...
Keď skončila porada prišiel za mnou Gibbons a poďakoval sa za Lucy. Opäť. A potom chvíľu hovoril o mojich rodičoch. O tom, že to boli správni ľudia. Že vždy mali nejaký plán, keď sa niečo dialo. Napokon odišiel.

Damon sa rozprával s Liz. Chvíľu som váhala a premýšľala nad tým, že pôjdem za ním, ale po celý čas, čo tu bol, na mňa ani len raz nepozrel. Tak som vybehla z domu priamo do lesa. Po dosiahnutí hranice som spomalila. Vbehla som do domu Fellovcov, kde nikto nebol. Alex bol v byte vo Philladelphii, Mel so Simonom mali hliadku a Jenny sa nasťahovala k Mattovi. Neoficiálne.
Vyšla som do svojej izby. Sadla som si na posteľ a sústredila som sa na veci, ktoré som potrebovala. Po pár minútach sa zjavili predo mnou. Rozložila som si ich na stôl a začala som lisovať bylinu. Trvalo mi to veľmi dlho, pretože bola neprispôsobivá na elixíry a sirupy. Mala príliš suché a pevné listy, z ktorých sa šťava odstreďovala len ťažko.
Keď bola v tekutom stave, vzala som do ruky dýku a nakvapkala som to na ňu. Vytiahla som z truhlice pergamen nakreslila som naňho kruh a čakala som, kým opätovne skvapalnená kvapka krvi dopadne do jeho stredu. Popritom som vyslovovala zaklínadlo. Len čo sa krv vpila do pergamenu, začali sa na ňom objavovať mená a on sa predlžoval podľa potreby.
Fascinovane som pozerala na prvé a na posledné meno v zozname. Najprv som si myslela, že som v postupe urobila chybu, potom som si myslela, že som sa zbláznila a nakoniec som sa zmohla len na: "Do riti, toto vôbec nie je vtipné."

Vedľa Timovho mena bola Abby. Vedľa nich boli ich súrodenci - dvaja zomreli ako deti, jedného zabili v nejakej vojne tesne pred svadbou, jedna sestra šla do kláštora, jeho brat zomrel bezdetný a jeho najmladšia sestra mala tri deti.
Línia, ktorá šla od jeho otca, bola nepodstatná. Podstatná bola tá matkina. Ich rod bol dvetisíc rokov starý. Posledný žijúci potomok jeho sestry, čiže posledné meno v zozname bolo Elena Gilbert a prvé bolo Charlotte Petrova.
Timothy je Charlottin potomok. Neviem síce prečo ho Klaus chcel, ale tento fakt sám o sebe je zvláštny. Som zvedavá, či to Abby vie. Či to vôbec vie Timothy. Lebo mám taký pocit, že tento fakt pred ním Klaus zamlčal, pretože má veľmi dobrý dôvod držať ho blízko. Chcela som dať niekomu vedieť o mojom objave, tak som zavolala Care, Bon, Elene, Damonovi... a nikto mi nedvihol. Bolo sedem ráno. Spať už nemohli. Šla som do sprchy, aby som sa prebrala a mohla ísť do školy. Ale zbadala som posteľ a bola som tuhá.

Prebudila som sa na rámus. Otvorila som oči a bolo niečo po tretej. Do mojej izby sa dovalil Alex a nahnevane si ma premeral.
"Zara vysvetlíš mi, čo robíš?"
"Ako čo robím? Nechápem."
"Včera si došla až na štvrtú hodinu, dnes si nebola vôbec, prečo flákaš školu? Myslíš si, že trucovaním niečo dosiahneš?" zvyšoval hlas.
"Ja netrucujem, bola som unavená," bránila som sa. "Na niečom som v noci pracovala a neuveríš, čo som zistila..."
"Mňa nezaujíma, na čo si prišla! Chcem, aby si mala v rámci možností normálny život, normálnu školu a ty trucuješ ako malá, nechodíš do školy a robíš hlúposti. Nemáš čo pracovať v noci! Nech je to čokoľvek! Škola je na prvom mieste!"
"Nie, nie je!" už som kričala aj ja. "Na prvom mieste je zničenie Klausa! Nikdy nebudem žiť normálne, kým mi bude zasahovať do života!"
"Ty nechceš žiť normálne! Tebe sa toto páči! Páči sa ti to odkedy ti on dovolil robiť všetko, čo sa ti zachcelo. Až príliš ťa rozmaznal!"
"Čo to trepeš? Myslíš, že sa mi páči, že naši sú mŕtvi? Myslíš, že sa mi páči žiť vo večnom strachu?"
"Myslím, že si od neho chytila viac, ako sa zdá. Obaja vieme, ako si na tom bola, keď si bola s ním! Chýba ti to?" cúvla som. Nečakala som, že Alex príde s týmto. Nečakala som to preto, lebo vie, aké to bolo pre mňa všetko ťažké.
On jediný vedel, aká som bola zničená a rozorvaná, keď som bola s Klausom. Každý človek má temnú stranu a Klausovi sa vždy podarí nájsť tú vašu a poštvať ju proti vám, až vás pohltí. Len málo ľudí vie odolať a vzdať sa tejto zlej časti, keď si musí vybrať. Ja som to zvládla, kvôli nim všetkým, ale bola som zničená, keď som si uvedomila, koľko zlého som napáchala a on mi to teraz vyhodil na oči. Teraz, keď sa na mňa všetci hnevajú sa mi ešte aj on otočí chrbtom? Teraz keď ho potrebujem sa na mňa nahnevá kvôli malichernosti a ani si ju nedá vysvetliť? Nemala som síl na ďalšie hádky.
"Vypadni," povedala som pokojne.
"Zari, ja som nechcel, som hlupák," ospravedlňoval sa a spravil ku mne krok.
"Povedala som vypadni," oči sa mi zaliali slzami.
"Zari," zašepkal. Silou som ho presunula za dvere, silno som ich zatresla a v plači som sa zvalila do klbka na posteľ.
Cítila som sa sama. Tak hrozne sama ako ani za tie tri roky u Klausa nie. Nebol tu nikto, kto by ma utešil. Nikto, kto by ma objal. Ani dievčatá, ani Alex, ani Damon. Bola som sama.

A/N: ďakujem za komentáriky :)
Zistili sme, že Timothy je Charlottin potomok, stále však nevieme, prečo si ho Klaus drží vo svojej blízkosti a jediný, kto to môže objasniť je on sám. Aké následky bude mať Zarina samota? A čo urobí, keď si po ňu Klaus príde? Už zajtra v kapitolke Vysvetlenia :)
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 NiNi-aff NiNi-aff | 13. prosince 2011 v 17:43 | Reagovat

och, ja ich mám rada spolu! :D nech sa dmaon spamätá.. :/ :DD

2 Rose aff Rose aff | Web | 13. prosince 2011 v 21:10 | Reagovat

je to skvělé :) jako vždy :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama