25. kapitola: LUCY

9. prosince 2011 v 13:42 | Mary & Euka

V minulých častiach: Zara a Lucy boli kedysi kamarátky. Pred tým, ako Zara odišla na tri roky z MF. Keď sa vrátila, Lucy bola zmenená, namyslená a vyrábala problémy. Lucy napadol Timothy. Nikto nevie, čo jej nahovoril, všetci však majú strach, že vie pravdu a môže ich prezradiť. Zara sa na Rade mesta trocha preriekla, že pozná upírov a keď Rada skončila, poprosila Liz, aby ju vzala za Lucy, lebo potrebuje zistiť, čo Lucy vie a takisto jej chce pomôcť.



Všetci boli v škole, len ja som opäť ostala doma. Takýmto tempom asi nezmaturujem, ale keďže na to mám celú večnosť, snáď mi to raz vyjde. Sedela som v kuchyni za stolom a cpala som sa cereáliami. Damon sedel vedľa mňa, rukou ma objímal okolo pása a usmieval sa. Dojedla som, vstali sme a bežali sme k Liz domov.
Do nemocnice sme dorazili celkom rýchlo. Pred izbou, v ktorej ležala Lucy stál jej otec a hrozivo sa mračil. Mňa a Damona nevidel nikto, dokonca nás podvedome obchádzali.

Liz prišla za Gibbonsom a najprv sa ho opýtala ako sa Lucy má.
"Lepšie ako včera. Spala súvisle dve hodiny. Ale stále mlčí," povedal zúfalo. "Jej mamu som poslal domov, lebo tu takmer odpadla."
"Naozaj chceš, aby som šla za ňou?" uistila sa Liz.
"Hej, potrebujem vedieť, čo sa mojej dcére stalo."
"Ale vieš, že bude najlepšie, ak ostaneš vonku. Môže to trvať dlho."
Gibbons sa netváril nadšene, ale prikývol. Liz ho presvedčila, aby šiel aspoň na chvíľu domov, že tu s ňou ostane. Takto nám zabezpečila pár cenných hodín.
Gibbons odišiel a my sme vošli dnu. Lucy nás ešte stále nevidela. Začarovala som izbu tak, aby to vyzeralo, že sa s ňou rozpráva Liz. Navyše som ju utesnila, aby žiadne zvuky nevychádzali von, ani ak niekto otvorí dvere. Liz podišla k Lucy. Sadla k nej na posteľ a opatrne ju chytila za ruku.

"Ahoj Lucy, spoznávaš ma? Stačí ak prikývneš," Lucy na ňu pozorne pozerala, po dlhých sekundách napokon prikývla. Liz pokračovala.
"Zlatko, priviedla som niekoho, kto ti chce pomôcť. Dovolíš im to?" spýtala sa jej opatrne. Lucy hľadala v izbe niekoho ďalšieho. Moju a Damonovu myseľ som prepojila tak, aby som ja videla jeho spomienky na ovplyvnenia a on aby videl to, čo aj ja, keď jej prezriem myšlienky. Po chvíľke som sa rozhodla, že bude najlepšie, ak tie myšlienky uvidí aj Liz. Čakali sme, ako zareaguje na otázku, ktorú jej Liz položila. Napokon prikývla.
Zrušila som ilúziu, ktorá zneviditeľňovala mňa a Damona. Keď ho zbadala začala jačať. Ešte, že som izolovala izbu. Okamžite som k nej pribehla. Mohla som obnoviť ilúziu, ale nechcela som ju zmiasť ešte viac.
"Lucy, no tak, pozri sa na mňa. Nepozeraj naňho. Spolupracuj. Viem, že ma nemáš rada, ale snaž sa," pozrela sa na mňa. Chytila som ju za ruku. "Dobré dievčatko. Musíš sa snažiť," šepkala som. Po chvíľke prestala kričať a začala vzlykať. Objala som ju.
"Ššš, to bude dobré, zvládneme to. Pomôžem ti, len sa musíš snažiť. Nenechám ťa v tom samú."

Bolo mi jasné, akými hrôzami musela prejsť. Poznala som ich taktiky. Kedysi som to robila tiež. Tých pár sekúnd s Timom muselo byť najhorších v jej živote. Bola som si vedomá toho, že sa veľmi nemusíme, ale nemienila som stáť bokom a prizerať sa, ako ju to ničí.
"Lucy, pozri sa na mňa," povedala som pokojným hlasom, keď sa upokojila. "Potrebujem od teba, aby si mi ukázala, čo sa stalo, čo si videla. Potrebujem vidieť tvoje myšlienky, aby som ťa ich mohla zbaviť. Len mi to prosím dovoľ. Nechcem to robiť nasilu."
Pevne ma držala za ruku a zúfalo na mňa hľadela. Videla som v jej očiach des. Nechcela to prežívať znovu, no bolo to nevyhnutné. Potom mi stlačila ruku a jemne prikývla.
"Dobre, zatvor oči, upokoj sa a nemysli na nič. Nemusíš robiť nič, ja si nájdem to, čo budem potrebovať."
Jej myšlienky boli strašne chaotické, nesúvislé, trhané. Vzlykala za rodičmi. Za spolužiakmi. Dokonca aj za mnou a za Elenou. Nechápala som, aký mala dôvod. Potom som sa dostala k myšlienkam, z ktorých jej bola len tá, keď kráčala po chodbe.

Prechádzala sa po školskej chodbe a narazila na neznámeho muža. Usmial sa na ňu, prišiel k nej, zapozeral jej do očí a pobozkal ju na krk. Trošičku ju to zabolelo, hoci nechápala kvôli čomu. Potom zmizol.
Lucy pokračovala v ceste, kam mala namierené. Keď vošla do učebne, zbadala Stefana, ako sa kŕmi Elenou. Mala na sebe šaty z minulého storočia. Jej pohľad bol čoraz prázdnejší, po pár sekundách bola mŕtva a jej telo bolo na kusy.
S krikom vyšla vonku, šla do dievčenských šatní, lebo si bola istá, že máme telesnú. V strede šatne mala Bonnie spravený oltár a okolo nej ležal celý tím roztlieskavačiek. Zjavne mŕtvych a zohavených. Bonnie sa usmievala a vytvárala kúzlo, ktoré z nej malo urobiť nesmrteľnú bytosť. Lucy zdesená vybehla zo šatne. Cúvala a dostala sa k šatni chlapcov. Vnútri bola Care s Peggy a obe si práve pochutnávali na trénerovi. Futbalisti si nožom rezali do rúk a chodili k nim, aby im dali napiť sa.
Lucy potom vyšla na chodbu a hľadala pomoc. Našla Tylera, rýchlo mu hovorila, že musia zmiznúť, ale Tyler sa len usmial a priamo pred ňou sa premenil na vlka. Bola to hrozivá premena. Kričal pri tom od bolesti, ale zavíjal od radosti. Zviera v ňom víťazilo. Lucy s krikom vybehla vonku.
Keď došla do Rickovej kancelárie, uvidela ho ležať na stole s prázdnym pohľadom a vedľa neho ležalo jeho vytrhnuté srdce. Chcela ujsť, no hlavný vchod bol zatvorený. Bežala do jedálne, aby vyšla odtiaľ. V jedálni som stála ja s Damonom. Okolo mňa boli mŕtve telá. Damon sa na mňa diabolsky usmial, strhol ma k sebe, pobozkal ma a počas bozku mi vyrval srdce. Lucy ku mne pribehla a držala ma za ruku. Celý čas plakala. Pozrela na Damona, ktorý sa zmenil na Klausa, potom späť na Damona. S krikom vybehla z jedálne a Damon sa chladne smial.
Keď prišla domov, aby otcovi povedala, čo sa stalo, v obývačke ju čakal Stefan. Posadil ju do kresla, priviazal ju tam a usmial sa. Z dverí vyšli jej rodičia a posadili sa na gauč. K Stefanovi sa pridali Damon, Care a Peggy. Celý čas ju mučili tým, že sa musela pozerať na týranie svojich rodičov. Keď odvrátila pohľad, pritvrdili, keď jej ušla slza, napili sa aj z nej. Napokon ich zabili a vykrikovali jej, že to jej jej vina. Uvoľnili jej povrazy. Schúlila sa do klbka a neprestajne vzlykala.

S Damonom sme pozerali na seba. Tim sa vyznamenal. Ak by som si na jej mieste po celý čas myslela, že je to skutočnosť, asi by som reagovala rovnako.
"Preboha, čo jej to urobil? Ako mohol?" pýtala sa Liz, ktorej tiekli po tvári slzy.
"Tim je sviňa. Toto je slabý odvar toho, čo robí."
"Čo budeme robiť? To ovplyvnenie je prisilné, sama si to videla," pokrútil hlavou Damon.
"Ukážem jej, kto ste v skutočnosti. Je to jediná šanca."
"Lucy, zlatko, pozri sa na mňa. Pozeraj mi od očí a dávaj dobrý pozor. Verím ti. Inak by som ti to nikdy neukázala, len musíš veriť aj ty mne. Veríš mi?" pozerala na mňa. Na chvíľu zatvorila oči. Potom ich otvorila a prikývla.

Pozerala som jej do očí a potom som jej ukázala ten deň tak, ako sa stal. Prišla do školy a ten neznámy bol upír. Chcela som, aby vedela, že existujú. Vlastne sme už ani nemali na výber. Ukázala som jej, ako ju Rick našiel, aj to, že jej rodičia sa o ňu boja, že sú živí a zdraví. Ukázala som jej nás. A potom som jej ukázala naše tajomstvo. Aby vedela rozlíšiť, kto je dobrý a kto zlý.
Ukázala som jej, ako bojujú za dobrú vec. Ukázala som jej, ako ma Damon zachraňoval, ako ma Care obraňovala pred Katarínou. Ukazovala som jej, aká je Bonnie skvelá čarodejnica a čo pre nás robí. Ukázala som jej, ako Stefan bojoval za Elenu. Ako Tyler zachránil Caroline. Dovolila som jej nazrieť do mojich myšlienok na to, ako Pegs s Alexom stoja pri mne.
Každou myšlienkou bola pokojnejšia. Dokonca ju nevzalo ani to, čo som jej práve dokázala. Vyzerala, že je s tým zmierená, ale po tom, čo si myslela, že sú to krvilačné monštrá schopné všetkého, jej teraz museli pripadať ako celkom milí upíry. Napokon sa na mňa usmiala a stlačila mi ruku. Niečo v nej sa zmenilo. Už to nebol ten istý človek, ako pred tým.

"Lucy, prosím ťa, to čo som ti ukázala, nesmieš nikomu povedať. Ani len otcovi. O upíroch vie, ale o vojne nie."
"Neboj sa. Odo mňa sa to nedozvie. Ale prečo si vybral mňa?"
"Náhodná obeť. Je to komplikovanejšie ako som ti ukázala. Tim nie je hlavný zloduch. Ale je rovnako krutý ako Klaus. A jemu sú obete ukradnuté, pokiaľ dostane, čo chce.
Nechám ti tu hliadku, aby sa k tebe nikto nepovolaný nedostal."
"Ďakujem Zara. Len mám poslednú otázku? Prečo si to robila?"
"Viem, že sa nemáme v láske, ale toto si nezaslúži nikto. Poznám Tima. Viem, že jeho krutosť nemá hraníc. A viem, že kým som odišla prvýkrát, boli sme kamošky."
"Ešte raz ďakujem a sľubujem, že to nikomu nepoviem."
"Verím ti. Uzdrav sa. Prídem ťa aj s dievčatami pozrieť."
"Zara? Ako budem vedieť, že si tú hliadku poslala ty?"
"Lebo si videla tvár všetkých, ktorý sú na našej strane. A nemusíš sa báť, že by si nás nejako zradila. Tvoje myšlienky sú blokované. Vieš o nich len ty a nikto iný ich nezistí."

Rozlúčili sme sa a s Damonom sme odišli. Liz ju ostala vypočúvať. Damon ma objal okolo pása a vzal ma do parku.
Damon sa opieral o strom a ja oňho. Jednu nohu mal pokrčenú a ja som mala ruku na jeho kolene.
"Si si istá tým, čo si urobila?"
"Som. Videl si to sám, jej myseľ sa menila, pretvárala. Mám pocit, že dospela. Neboj sa. Bude to dobré. Nikdy by som neriskovala naše životy," pobozkal ma do vlasov a tuhšie ma objal.

Prešli tri dni od našej návštevy v nemocnici. S dievčatami sme za Lucy chodili každý deň. Gibbons nám dokonca ďakoval za to, že sme ju nenechali samu. Vyzerala spokojne a dokonca naberala zdravšiu farbu. Pýtala sa nás na naše príbehy, tak sme jej ich vyrozprávali. Vždy pri nej bol niekto z nás. Chodili za ňou aj Pegs, Mike, Josh, Simon, Mel, Bianca a Abby. Potom ju prepustili a ja som nechala sledovať okolie jej domu.
Celé tie tri dni som bola v škole a bola som na seba hrdá. Alex vyzeral tiež spokojne. Dokonca aj Damon ma naháňal k tomu, aby som sa učila. Desať minút som sa naňho hnevala, lebo takú zradu z jeho strany som rozhodne nečakala.

V piatok sme sa všetci dohodli, že pôjdeme do Grillu. Zavolali sme s nami aj Lucy. Mala som čudný pocit, že sa zblížila s Joshom. Keď prišiel prvýkrát z nemocnice sadol si predo mňa a hodinu o nej hovoril.
V Grille nám spojili dva stoly. Náš najväčší nám už bol malý. Chvíľu sme tam sedeli a potom sme sa rozliezli po bare. Ja s Damonom sme šli hrať stolný futbal proti Simonovi a Mel. Elena so Stefom a Josh s Lucy mali súboj v biliarde a Jenny s Mattom hrali šípky proti Jerovi a Bonnie. Zvyšok sedel pri stole.
S Damonom sme si potom šli sadnúť. Pribehla k nám Lucy a ďakovala, že môže byť súčasťou tej masy nadprirodzených bytostí. Josh si prisadol k nej a usmial sa na ňu. Potom sa otvorili vonkajšie dvere.
"A do riti," vydýchla som.
"A do riti," zopakoval Josh. Všetci naši sa pozreli k dverám a hľadeli na dve postavy v nich. Žena s kučeravými blond vlasmi a muž, z ktorého mala Lucy taký strach, až sa pritisla k Joshovi a schovala si tvár v jeho náručí.
"Volám posily," ozval sa Alex.
"Nie," povedala som rázne. "Sú len dvaja a je tu plno ľudí. Poradíme si s nimi."
Pribehla k nám Mel. Všetci sme sa počuli, hoci sme boli na opačných stranách. Prísne na mňa pozrela.
"Uvedomuješ si, že vďaka Yvette sa Klaus dostal do školy a že na vás zhodila ten dom? Navyše je s Timothym. Je dosť silná."
"Môže byť, ale nie je silnejšia ako ja," povedala som sebavedomo a šla som k baru objednať ďalší drink. Všetci na mňa prekvapene pozreli. Tim a Yvette sa usadili a so záujmom na nás hľadeli. Nie, nedám sa rozhodiť.
Vyslovila som pár kúzel, aby boli všetci ostatní v bezpečí. Okolo každého z nich som vytvorila samostatnú stenu. Všimla som si ako sa Yvette zamračila. Usmiala som sa na ňu. Tu máš beštia, snáď si nemyslíš, že ti to uľahčím, pomyslela som si.
Všetci sme sedeli pri stole a pozorovali sme ich. Keď odišiel posledný hosť, obaja vstali a prišli k nám. Naši sa postavili do obrannej formácie. Postúpila som krok pred nich.

"Rád ťa zase vidím Zara," usmial sa Tim. "A je tu aj moje dievčatko," pozrel na Lucy, ktorá sa inštinktívne otriasla.
"Čo chceš? Nemám na teba celú noc."
"Pohrať sa. Vieš ako sa mi to páči."
"Zlato, nabudúce, keď sa budeš chcieť pohrať, daj mi to vedieť dopredu, aby som ti s tým pomohla," všetci na mňa vyvalene pozreli. "Toto bolo totiž úbohé. Možno, keď ti kúpim pieskovisko a formičky, bude to mať lepší efekt."
"Ty beštia, vedel som, že ti nemám veriť. Ale Klaus ma nepočúval."
"Teraz sa už našťastie spamätal," usmiala sa Yvette. "Konečne si všíma niekoho, kto oňho naozaj stojí. Teraz spáva so mnou," šplechla mi do tváre, akoby som sa mala uraziť, ale ja som sa rozosmiala. Vlastne mi tým len nahrala do karát. Vytvorila som stenu, ktorá chránila mojich blízkych. Zamračili sa na mňa, ale ja som mala plán.
"Naozaj? A spáva s tebou v našej spálni?" zatvárila sa nahnevane. "Takže nie. Nepostúpila si. Nielen čo sa týka hierarchie, ale ani len o poschodie. Chuderka moja," poľutovala som ju. "Vieš čo to znamená? Že ma miluje. Ešte stále. A ty si len šľapka, ktorá dočasne zaberá moje miesto. To, že ťa občas pretiahne neznamená, že si kráľovná."
"Mlč! Sklapni! Nebudem ťa počúvať!" kričala.
"Ale budeš. Ešte stále som totiž kráľovná ja. Predstavil ťa poddaným? Nie. Môžeš trestať? Nie. Dal ti namaľovať obraz? Kupuje ti dary? Berie ťa na dovolenky? Šepká ti, že si jediná? Dovolil ti stáť po jeho boku? Nie, nie, nie a zase nie. Nemáš na mňa. Nevyhráš nado mnou. So spomienkou sa nedá bojovať. A navyše si oveľa slabšia čarodejnica."
Timothy stál pri nej a snažil sa ju upokojiť, no videla som, ako za každým slovom má bližšie k vybuchnutiu, tak som čakala. Čím viac nahnevaná bude, tým viac bude robiť chyby. Poznala som ju.
"A vieš prečo? Nevieš ovládať svoje emócie. Preto nebudeš nikdy tam, kde som bola ja. Nedokážeš byť chladná. Nedokážeš byť krutá. Ani rafinovaná. Nevieš sa ovládať." Na to vybuchla. Začala bez rozmyslov vyrážať kúzlo za kúzlom, ktoré som bez problémov odrážala.
Keď už bola oslabená, skočil do toho Timothy. Prirútil sa ku mne a skočil mi po krku. Počula som, ako ostatní vykríkli, no boli za stenou a nemohli sa ani len pohnúť. Tim mi zaboril zuby do ramena. Vykríkla som bolesťou, lebo to vôbec nebolo príjemné, ale okamžite sa mi v ruke zjavila dýka, ktorou som ho porezala. Hneď na to ho odo mňa niekto odsotil.
Abby stála predo mnou a vrčala naňho, zatiaľ čo Bianca kúzlami vyhnala Yvette z baru.
"Abby?" spýtal sa Timothy
"Tim. Som rada, že ťa znova vidím. Po toľkých rokoch."
"Ako to? Mala si byť mŕtva, Klaus ťa predsa zabil." Koktal Timothy nechápavo.
"Tak vidíš, žijem. No nie tvojou zásluhou," sykla nenávistne. "Ty si pre mňa nepohol ani prstom, takže vypadni, kým ma ten mizerný záchvev súrodeneckej lásky neprejde, lebo inak ti s radosťou preženiem kôl srdcom."
Timothy vybehol za Yvette ako gáfor. Bolo po bitke.

A/N: ďakujem za komentáre k minulej kapči :)
V ďalšej kapitole s názvom Abbyn príbeh sa dozvieme o jej vzťahu s Timothym, a o jej minulosti. O mužovi, ktorého milovala a ktorý bol pre ňu všetkým. Jej príbeh je veľmi dôležitou časťou a dozvieme sa vďaka nemu veľa dôležitých vecí. A navyše, Zara si to teraz trocha skomplikovala tým, že opäť mala vlastný plán. Aké strašné následky to bude mať sa dozvieme neskôr.
+ názvy ďalších piatich kapitol na rubrike DZF :-*
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Bloodygirl Bloodygirl | E-mail | Web | 9. prosince 2011 v 13:47 | Reagovat

PERFEKTNÉÉÉ

2 NiNi- aff NiNi- aff | 9. prosince 2011 v 17:03 | Reagovat

och, prečo mi to robíš? :D

3 only-perfect-world only-perfect-world | 9. prosince 2011 v 17:23 | Reagovat

http://only-perfect-world.blog.cz/1112/bleskovka-1 ak sa práve nudíš tak vypln a ziskaj diplom :)

4 Damonika Damonika | E-mail | Web | 9. prosince 2011 v 19:02 | Reagovat

Woow O_O

5 Rose aff Rose aff | Web | 9. prosince 2011 v 21:21 | Reagovat

:D coze? co nám to delaas :D :-D

6 CuMelKaa CuMelKaa | Web | 9. prosince 2011 v 22:42 | Reagovat

Mas zajimavy blog =)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama