24. kapitola: To som nejako nedomyslela...

20. prosince 2011 v 18:25 | Tina


,,Alex? Preboha čo je? Horí?" pýtal sa ospalým hlasom Tom, kým som sa dobíjala k nemu.
,,Chcem adresu toho hajzla."
,,Si rozrušená? Čo sa stalo?"
,,Tom nebudem sa o tom baviť. Daj mi adresu na toho smrada, Inak pôjdeš dolu ako prvý. Allie je v nemocnici a ten hajzel akosi pozabudol, že ak sa niekto dotkne mojej sestry, má do činenia so mnou."
,,Preboha je v poriadku?"

,,Myslíš, že keby bola som tu? Teraz mi daj tú adresu." Už som vrčala. Tom mi ju rýchlo napísal. Hnala som sa mestom a koledovala si o riadnu pokutu no našťastie bol všade pokoj. Myslela som na Allie. Nechcela by, aby som sa do niečoho namočila. Ale spomenula som si na to ako som videla jej bezvládne telo a to rozhodlo. Vystúpila som. Zazvonila som. Mark otvoril dvere a ja som mu dala ranu. Počula som praskot. Ten gauner má riadne tvrdú papuľu. Skočila som na neho a začala ho mlátiť. Ignorovala som bolesť.
,,Prestaň." Bránil sa. Odsotil ma chrbtom do zrkadla.
,,Zabijem ťa. Ty špina ako si si to mohol dovoliť?" Vrešťala som a išla som sa znovu zahnať, keď mi skrútil ruku. Bolelo to ako fras, ale ani za svet som si to nepripúšťala.
,,Už skonči. Nechaj ma hovoriť. Nechcel som."
,,Neverím ti."
,,Je mi to jasné, ale tým, že ma napadneš nič nedosiahneš iba čo si ešte viac ublížiš."
,,Vedela som, že sa ti nedá veriť."
,,Tvojej sestre som nechcel ublížiť. Mal som ju len oddeliť od toho chlapa. Nič viac. To, čo sa stalo ma neospravedlňuje, ale nebol to môj zámer." Potom ma pustil. Stála som tam a zazerala na neho vražedným pohľadom psychopata.
,,Kto je za tým? Kto ťa na to naviedol."
,,To je jedno."
,,Mne nie."
,,Alex!"
,,KURVA DRŽ HUBU A POVEDZ MI TO ZASRANÉ MENO!!!!"
,,Torrey DeVitto."
,,ČO?" urobila som dva kroky.
,,Bola za mnou a najala ma. Vraj má s ňou nejaké nevybavené účty."
Všetko do seba zapadalo. Allie urobila niečo, čím ju vytočila a ona jej sľubovala pomstu. Ale toto nie. Takto nie. Otočila som sa na päte.
,,Ak sa do zajtra neprihlásiš sám, udám ťa. Tento rozhovor bol nahrávaný a mám dôkazy takže tvojich 24 hodín beží od teraz."
Išla som cez celé mesto k domu, kde som kedysi vysadila Paula. Keď mi otvorila výraz jej tváre hovoril, že nevie prečo som tam.
,,Spýtam sa ťa to len raz. Aký si na to mala dôvod?"
,,O čom hovoríte?"
,,Jasné hraj sa na blbú, aj keď v tvojom prípade to ani nehráš. Tak teda inak. Vytiahla som Allienu fotku. Toto je moja sestra, ktorá je v nemocnici po tom ako ju bodol a spôsobil jej tým vážne zranenie človek, ktorý ťa udal. Takže sadaj ideme na políciu."


,,Ja o ničom neviem. Prečo ste tu a čo po mne chcete?"
Stratila som nervy a pustila som sa do nej hlava nehlava. Kopala som ju. Trhala, ťahala, fackala. Kričala som na ňu všetko, čo ma napadlo.
,,Za toto mi zaplatíš. Ty si na vine tomu, prečo je tvoja sestra tam kde je." Sykla.
,,A teraz naposledy All sa z toho dostane, ale ak sa jej v budúcnosti stane čokoľvek potom tebe sa stane to isté. Spadne a udrie sa? Ok. Zrazí ju auto? Zlomí si ruku? Dostane facku? Potom ver, že prídem a odskáčeš si to rovnako. Práve si získala krsňa na stráženie a preberáš zodpovednosť za jej stav."
Vyšla som pred dom. Torrey dobehla ku mne a skočila na mňa. Vrieskala ako zmyslov zbavená. Vtedy som si všimla policajtov. A ona tiež. Mala výhodu ja som bola v poriadku kým ona mala zničené šaty a rany. A skôr ako som sa nazdala sedela som na zadnom sedadle autíčka mieriaceho na stanicu.

Cestou som myslela len na jedno. Ja môžem za to, že Allie je v nemocnici. Keby som sa nebola zaľúbila do Paula a moja náklonnosť k nemu nebola taká veľká, All by bola v poriadku. Nenávidela som sa. Moja sestra je pre mňa všetko a pocit zúfalstva, že ja som jej spôsobila to, čím si prechádza ma zrazil k zemi. Plakala som. Na stanici som vypovedala ale nebolo mi to na nič šupli ma do cely predbežného zadržania. Mala som právo na jeden telefón. Vytočila som Kellana. Vedela som, že je doma. Povedala som mu o čo ide. Mal známeho v nemocnici a povedal, že Allien stav sleduje a že už sa prebrala. Bola som za to vďačná. Poprosila som Kellana, aby sa za ňou zastavil. Spomenula som mu, že sa istý čas niekam nedostanem, lebo som tak trošku vo väzení, ale myslím si, že to nebral vážne. Na druhý telefonát budem mať nárok až zajtra. Potom zavolám otcovi. V tú noc som nespala. Myslela som len na Allie, na všetko, čo sme spolu zažili. Dúfala som, že mi to niekedy bude schopná odpustiť. Robila som si starosti aj o Paula. Ak mu tá žena niečo urobí zabijem ju už na dobro. Aj keď z toho miesta to bude pekelne ťažké. No to som nejako nedomyslela. Hoops.
Na druhý deň som zavolala otcovi, ktorý ma do hodiny dostal von. Riadne mi vyčistil žalúdok a udelil mi asi doživotné domáce väzenie. Otvorila som dvere bytu a vliekla sa k posteli. Nevšimla som si, že Ian vyšiel zo spálne kým som do neho nevrazila.
,,Alex?"
,,Au kriste to bolí." Sykla som a chytila som sa za ruku. Vtedy mi došlo že som si ju zlomila.
,,Vezmi ma k lekárovi." Povedala som.
,,Nechceš ísť za sestrou?"
,,Nie radšej až potom. Mohla by mi tu zlomenú ruku od hnevu rozsekať na prach."
,,Bála sa o teba. Aj Paul a my všetci."
,,Je mi jasné, že som odišla bez vysvetlenia."
,,Skôr bez stopy." Ozvalo sa mi za chrbtom. Pomaly som sa otočila. Paul stál vo dverách mojej izby a tváril sa vážne. Znovu som si spomenula na všetko a mimovoľne sa mi pustili slzy. Pribehol ku mne a zotrel mi ich. Objal ma. Len čom ma stisol zaúpela som.
Ian mi zdvihol tričko a všimol si zaschnutú krv.
,,Preboha." Počula som Paula.
,,Ty si sa kde tak doriadila?"
,,Pobila som sa."
,,S KÝM?" spýtali sa naraz.
,,Nie tu." Povedala som a vyšla som z bytu. Cestou do nemocnice som im všetko povedala. Obaja mi vyčistili žalúdok ako otec ale Paul bol hlavne rád, že som celá. Ian zúril, že to tak nenechá a tú osobu si riadne podá.
Len čo sme prešli dverami. Allie spustila. Nakoniec ma objala a ja som bola rada, že je všetko v poriadku aspoň dúfam, že je musí byť. Nedokázala som jej však povedať ako ma mrzí, že to čo sa jej stalo, bolo kvôli mne. Držala som ju za ruku a dlho sme sa rozprávali kým nás Ian nezastavil a nedoviedol si pacientku. Paul sa o mňa ukážkovo postaral. Vytrel mi rany dezinfekčným roztokom. Čo štípalo ako fras.
,,Viem že to bolí, ale drž. Ty moja bitkárka." Usmial sa zľahka ma bozkával. Akoby chcel svojím bozkom dosiahnuť zacelenie. Ľahol si ku mne a ja som mu zložila tvár na hruď. Budem musieť pár dní spať na chrbte a už to tak vyzerá, že od hudby mám neplánovanú odstávku. Strýko ma zabije. Už to vidím.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama