24. kapitola: TABULE

5. prosince 2011 v 12:04 | Mary & Euka

V minulých častiach: Timothy sa vrátil ku Klausovi a je opäť jeho najvernejším poskokom a možno aj priateľom. Jeho sadistické sklony sa Klausovi páčia, preto si ho drží blízko, obklopuje sa totiž ľuďmi, ktorým môže veriť a na ktorých oddanosť sa môže spoľahnúť. Zatiaľ čo on plánuje, ako získať Zaru späť, ona spolu s Damonom hľadá spôsob ako sa ho definitívne zbaviť. V minulej kapitole našli s Damonom ďalšie dve tabule, na ktorých je Príbeh Pôvodnej Rodiny.


Boli sme na príjazdovej ceste Lockwoodovcov. Obzrela som sa na zadné sedadlá, na ktorých ležali tabule a chvíľu som premýšľala, čo s nimi urobím, nakoniec som sa rozhodla, že ich zoberiem so sebou dnu. Po celý čas som ich mala starostlivo zabalené a pri sebe.

Vnútri bola len Carol, Liz, Alex, Care a Tyler. Prišli sme hodinu pred začiatkom Rady. Gibbons sa chcel najprv ubezpečiť, že jeho dcéra bude v poriadku. Carol práve podávala obed, najedli sme sa a presunuli sme sa do pracovne.
"Vieme niečo nové?" spýtala som sa a sadla som si na operadlo kresla k Damonovi.
"Nie. Gibbons šiel so ženou do nemocnice. Lucy je v šoku a nerozpráva. Našťastie stratila len málo krvi, takmer sa z nej nenapil, iba jej prehrýzol kožu. Záchranári vraveli, že nestratila veľa krvi, len akoby sa porezala, ale nič iné sme ohľadom toho nezistili. Nechce do nemocnice nikoho pustiť. Chcela som ísť za ňou, veď je tiež členka školskej rady, ale Gibbons je... zúrivý," odpovedala mi Care.
"Nedovolil mi ani ju vypočuť, hoci na tom po celý čas trval, z nemocnice ma doslova vyhodil," sťažovala sa Liz. "Vieme len to, čo sa stalo v škole."
"Navyše od našich hliadok vieme, že Timothy sa zdržiava po blízku, takže jej jasné, že to bol on. Nevieme však, čo jej nahovoril."
"Mohlo to byť hocičo," začal Tyler. "Aj keď mám pocit, že to bolo niečo o nás, na základe tej hystérie, ktorú spustila. Zari, môžem ti premietnuť myšlienku," navrhol. Prikývla som a on začal spomínať. Hneď som ju ukázala Damonovi.
"Toto nie je dobré," ozval sa. "Vyzerá ešte dezorientovanejšia ako kedysi Vicki. Musel ju riadne dopliesť. Toto bol silný zásah."
"Myslíš, že to bude mať následky?" spýtala som sa.
"Neviem, museli by sme ju vidieť, aby sme vedeli ako veľmi ju ovplyvnil. A potom sa pokúsiť zrušiť to, no myslím, že opätovné ovplyvnenie by nestačilo."
"Máš pravdu," súhlasil s ním Alex. "Chcelo by to nejaké kúzlo a pár elixírov na upokojenie mysle."
"Ak niečo stihla povedať Gibbonsovi, budeme mať problém. Klaus presne vie, čo robí," sykla som. Damon ma pohladil po stehne a upokojujúco na mňa pozrel.
"Onedlho to zistíme, prichádzajú členovia," len čo to Alex dopovedal, niekto zazvonil a Carol šla otvoriť dvere. Care s Tyom sa presunuli k nemu do izby, s tým, že budú pozorne počúvať a keď skončí Rada, zídu k nám, aby sme niečo vymysleli. Liz a Carol sa už dávno zmierili s tým, že sme vo väčšom prúseri, ako sa navonok zdá.

Gibbons došiel posledný. Nevrlo sa hodil na stoličku a všetkých si premeriaval akoby mohli za to, čo sa stalo Lucy. Jeho pohľad sa zastavil na Alexovi.
"A on tu čo chce? Kto je to?" opýtal sa naštvane.
"Som Alex Fell, priamy potomok zakladateľov mesta. Prišiel som pomôcť svojmu mestu."
"Ale v Rade už máme člena rodiny Fell."
"Lenže priame zakladateľské rodiny majú právo mať v Rade viacerých členov. Navyše by sme dnes mali riešiť niečo iné."
"Mark, ako je na tom Lucy?" spýtala sa opatrne Carol.
"Ako asi? Odmieta jesť, strháva sa pri každom pohybe, dokonca aj pri prudkom nadýchnutí. Stále plače. Moju dcéru takmer zabil upír!"
"To by som netvrdila. Podľa toho, čo som počula, o veľa krvi neprišla," naštvalo ma ako to dramatizuje, nechcela som byť hnusná a spochybňovať, čo sa stalo Lucy, ale podľa toho, čo vieme, jej len privodil halucinácie.
"To neznamená, že ju nenapadol!" vrčal na mňa.
"To netvrdím, iba hovorím, že ak by ju chcel zabiť, bola by mŕtva. Jemu nešlo o jej krv, inak by sa jej nevzdal a neprestal by piť."
"Prečo si si taká istá?"
"Pretože vo väčšine prípadov im ide len o krv, ak sú to krvilačné monštrá, tak neprestanú," ostatní členovia ma uprene pozorovali.
"Všetci upíry sú krvilačné monštrá!" zrúkol.
"To nie je pravda. Ani ľudia nie sú len dobrí. V každom druhu existujú aj dobrí aj zlí."
"V každom druhu? Ja asi zle počujem? Toto znie ako keby si ich bránila!"
"Veď ich aj bránim! Nevybrali si to, čím sú!"
"Zlato," šepol Alex tak, že sme ho počuli len ja a Damon.
"Moju dcéru napadli a ty brániš to monštrum?"
"Nie, to monštrum, ktoré napadlo tvoju dcéru nie, ale tých ostatných."
"Poznáš nejakých upírov?" zaujímala sa Virginia Davis. Mala asi dvadsaťsedem, bola mladá, ale jej otec už nechcel byť v Rade, tak jej povedal všetko, čo vedel. A bola liberálna.
"Poznám, stretla som pár, kým som bola mimo Mystic Falls. Nie všetci sú zlí. Len žijú večne a musia piť krv."
"Dúfam, že tvoji priatelia ťa tu nenavštevujú," sykol Gibbons.
"Neboj sa, nikto z nich by tvojej dcére niečo také nespôsobil. A nikto z nich sem nechodí. Toto mesto o nich vie priveľa na to, aby to tu bolo pre nich bezpečné," neklamala som. Iba trocha. Nedám mu predsa menný zoznam.
"To dúfam. Teraz by sme mali prejsť k tomu, ako nájdeme toho, kto ublížil môjmu dievčatku."

"Budem sa s ňou musieť porozprávať, aby mi povedala, čo si pamätá," prehovorila Liz, ktorá na mňa zmätene hľadela a nechápala, prečo som mu niečo vravela.
"Nehovorila ani so mnou," nešťastne si zložil hlavu do dlaní. "Možno ani nevie, čo sa stalo."
S Alexom a Damonom sme si vymenili pohľady. Ak s ním nehovorila, je v poriadnom šoku, ale máme šancu zachrániť situáciu. Len ju musíme vidieť. Pozerala som naňho a uvedomila som si, že je to len zlomený otec, ktorý sa bojí o svoju dcéru.
"Ak to nevie, je to pre ňu lepšie," ozval sa Alex. "S niečím takým sa jej totiž nebude vyrovnávať ťažko. Upíry majú predsa byť len vymyslené bytosti."
"Súhlasím s Alexom. Je pre ňu lepšie, ak to nevie," Carol mu povzbudzujúco stlačila ruku.
Gibbons poprosil Liz, aby ju prišla zajtra vypočuť a po pár minútach porada skončila. Okamžite dole zbehli Care s Tyom.

"Zari? To si prečo spravila? Prečo si mu povedala, že upíry sú aj dobrí a že nejakých poznáš?"
"Jedna z najdôležitejších vecí, ktoré ma naučil Klaus, je mať vždy zálohu, vždy si nechať otvorené zadné dvierka. Ak by sa náhodou niekedy dozvedel, že niekto z vás je upír, tak si spomenie na to, čo som mu povedala, že nie všetci sú zlí. A vás pozná. Takže ľahšie uverí tomu, že nie ste tí zlí."
"Prečo by sa to mal Gibbons niekedy dozvedieť?" spýtala sa Liz.
"Lebo poznám Klausa tak ako nikto. Už som to vravela. On neprehráva. Po ničom netúžil tak veľmi ako po mne. Buď ma získa, alebo ma zabije. Iná možnosť nie je. Dúfa v tú prvú. A je mu jedno ako to docieli. Ak by obyvateľom mesta dal menný zoznam upírov žijúcich tu, všetci vieme, čo by sa stalo. Potom by mal ku mne voľnú cestu."
"Mali by sme zistiť, čo jej nahovoril," navrhol Alex.
"Pochybujem, že sa mi podarí niečo z nej vytiahnuť, keďže mlčí."
"Liz, ak ma tam vezmeš so sebou..."
"Nás," opravil ma Damon.
"Ak nás tam vezmeš, dokážem sa jej pozrieť do mysle a pretvoriť to."
"A ako vás tam asi dostanem?" bolo vidieť, že hľadá nejaké riešenie.
"Vytvorím ilúziu, že s tebou nikto nie je. Bude to vyzerať, akoby si tam bola sama. Len budeš musieť Gibbonsa presvedčiť, aby ťa tam nechal samú, že je to najlepšie pre Lucy."
"Dobre, aj tak asi nemáme na výber. Hoci sa budem cítiť ako idiot, keď vás nebudem vidieť."
"Ty nás uvidíš. A aby si nás nemusela čakať pred nemocnicou, tak pribehneme k tebe domov a zvezieš nás tam."
"Fajn, sme dohodnutí," usmiala sa na nás. "Care, ideš?"
"Nie, mami, idem k Salvatorovcom. Máme ešte niečo prebrať."

Rozlúčili sme sa s Carol a šli sme k nám. Alex, Care a Tyler sedeli vzadu. Care sa pýtala, čo sme našli, ale povedala som jej, že bude musieť počkať, kým dôjdeme domov, aby sme to nemuseli rozprávať viackrát.
Damon zaparkoval pred domom. Niesla som tabule, ale on mi ich automaticky vzal a druhou rukou ma objal okolo pása.
"No, pohnite si," súrila nás zvedavá Care.
"Občas by som tú malú diktátorku rada niekam poslala," zamumlala som mu do košele.
"Neboj, miláčik, keď bude po všetkom, zaplatíme jej dovolenku niekde v Európe," pritúlil si ma k sebe a pobozkal ma na spánok.
"Ja vás počujem!" zaksichtila sa na nás. "A vždy som chcela ísť do Talianska. Len, aby ste vedeli," zasmiala sa a vošla prvá dnu.
"Prečo som nedržal hubu?"
"Neviem, láska."

"Takže, keď sme tu všetci," povedala som v obývačke, "je načase niečo vám ukázať." Privolala som si tretiu tabuľu a pustila som sa do vysvetľovania.
"Túto tabuľu sme priniesli ako prvú spolu s grimoárom a teraz sme doniesli ďalšie dve..." nové tabule som mala ešte stále ukryté.
"Čo je na nich?" spýtal sa Simon.
"Sú staré asi dvetisíc rokov."
"Pôvodná rodina žila v tom období," zapozerala sa na ne Pegs. "Nechcete povedať, že..."
Prikývla som. Všetci na ne pozreli a hľadali niečo, čo by nám poskytlo nejaké informácie, lenže nič tam nebolo.
"Zari, ako si môžeš byť taká istá?" spýtal sa Jer a Mike prikyvoval.
"Viem to, cítim to z nich, je na nich silné kúzlo. Viem, že toto sú tabule, ktoré hľadáme."
"A prečo na nich nič nie je?" spýtal sa Tyler, ktorý na ne hľadel z každej strany.
"Zara má teóriu, že len ak spojí všetky časti tabúľ, odkryje príbeh," vysvetlil im Damon.
"Koľko je tabúľ?" spýtala sa Bon s desom v očiach.
"Neviem, doteraz som nevedela ani o ich existencii. Možno sú len tieto tri, možno ich je tridsať."
"Skús ich spojiť," navrhla Jenny a všetci prikývli.

Z tašky som vybrala aj tie dve. Elena spravila priestor na stole, aby sme ich mali kde položiť. Potom sa na všetky pozorne zadívala.
"Vyzerajú ako puzzle," ukázala na ne. "Pozrite, sú podobné, ale inak vykrojené. Vyzerá to, akoby tabuľu s príbehom hodil o zem."
Všetci sme sa na ne zadívali a potom sme ich položili na stôl, chcela som skúsiť nejaké kúzlo na spájanie, ale keď ležali vedľa seba, začali sa k sebe približovať ako magnety. Tá prvá tabuľa šla medzi tie dve, ktoré sme priniesli dnes. Ohromene sme na to pozerali. Keď boli vedľa seba v správnom poradí, zrástli k sebe a nešli oddeliť.

Dotkla som sa ich a pocítila som obrovský hnev, mala som chuť rozbíjať, ničiť, trestať, zabíjať. Cítila som opovrhnutie, nenávisť, zlosť. Pocítila som však aj neskutočný smútok a bolesť. Pocítila som zradu. Ale hlavne som sa cítila nekonečne sama. Pocit samoty a bolesti znova vystriedal pocit ohromného hnevu. Túžila som po pomste. Túžila som zničiť tie kusy kameňa, ktoré klamali. Nenávidela som ich, nenávidela som pokrytectvo, ktoré zobrazovali.
Pocítila som, ako som spadla niekomu do náručia. Damon na mňa pozeral a tváril sa vážne. Všetci ostatní vyzerali vyľakane. Oprela som si hlavu o jeho rameno a plytko som dýchala. Cítila som sa slabá. Všimla som si, že sa trasiem.
"Miláčik, si v poriadku?" Damon ma hladil po tvári.
"Hej, myslím že hej. Čo sa stalo?" spýtala som sa dezorientovane.
"Keď si sa toho dotkla, vykríkla si hrôzou a potom si vyzerala zvláštne. Každú sekundu sa ti v tvári zračili iné emócie. Ale po celý čas si kričala a nariekala a vzlykala," objasnil mi Rick.
"Zlatko, čo sa stalo? Čo si videla?" Alex ma chytil za ruku.
"Klaus zničil tabuľu. Neviem prečo, ale muselo to byť vážne. Cítil sa zradený, oklamaný. Bol ubolený. Niekto mu veľmi ublížil. Bránil sa, ale prehral. A potom pocítil nenávisť a hnev a rozhodol sa, že sa pomstí, najprv však hodil tabuľu o zem, aby zničil všetko, čo predstavuje - klamstvo, pokrytectvo, cynizmus," celý čas som sa triasla.
"Už sa toho nikdy nedotkneš," rozhodol Damon.
"Nie, ja musím zistiť ten príbeh," protestovala som slabo a chcela som ich vziať.
"Zari, Damon má pravdu, aspoň raz poslúchni," súhlasil s ním Josh, ktorý vzal tabuľu a na Damonovu žiadosť ju preniesol do pracovne.

Damon sa rozlúčil s ostatnými a vyšiel so mnou do izby. Položil ma na posteľ, vyzul mi topánky, vyzliekol ma z trička a nohavíc a navliekol ma do jeho trička, v ktorom som spala, potom ma položil do stredu postele, ľahol si ku mne a poriadne ma pozakrýval.
Damon už dávno spal a ja som sa prehadzovala na posteli. Nemohla som zaspať. Celý čas som musela premýšľať nad Klausom. Toto bol ten moment, keď sa z neho stalo monštrum túžiace po pomste a moci. Aj pred týmto okamihom bol zlý. Myslel len na svoj prospech. Ale tento okamih bol zlomový. Niekto mu ublížil. Tak veľmi, až sa cez to nedokázal preniesť. A všetky tie storočia v ňom len živili zlosť.
Bola som unavená, ale nedokázala som spať. V hlave mi prúdili myšlienky na Klausa a na ten príbeh. Žila som s ním tri roky, vedela som, že nenávisť je súčasťou jeho života, ale až teraz som pochopila v akej veľkej miere. Pre mňa nepredstaviteľnej. Preto som tak zoslabla. Moja podstata nedokázala prijať ani len predstavu niečoho takto negatívneho.
Príbeh Pôvodnej rodiny ma lákal čoraz viac. Rozhodla som sa, že pôjdem k tabuli. Aspoň k tomu kúsku, ktorý máme. Damon ma objímal jednou rukou. Opatrne som ju presunula mimo mňa a vstala som z postele. Pomaly som prešla k dverám, keď som ich už išla otvoriť, chytila som iba Damonovu ruku.

"Zlatko, kam si sa vybrala?" spýtal sa s prižmúrenými očami.
"Po mlieko?"
"Zájdem ti poň," usmial sa. Škaredo som naňho pozrela.
"Nemusíš."
"Zara viem, kam si chcela ísť, ale nepustím ťa tam. Nie dnes, nie kým si nebudem istý, že si nazbierala dosť síl," hovoril dôrazne a hladil ma po tvári.
"A keď ťa pobozkám?"
"Myslíš si, že ma podplatíš bozkom?" zasmial sa.
"Čo ti je vtipné?"
"Miláčik, milujem tvoje bozky, ale pokiaľ ti bude niečo hroziť, vzdám sa ich, ak ma nimi chceš vydierať," priblížil sa ku mne a pohladil ma dlaňou po líci.
"Fajn, pán Salvatore, nečakajte žiadne nežnosti," otočila som sa a vybrala som sa k posteli.
"Slečna Fell, snáď by ste nám to nespravili?" zasmial sa. Obzrela som sa naňho pohľadom "Myslíš?" a ľahla som si. Ani som sa nenazdala a Damon sedel obkročmo na mne, držal mi ruky nad hlavou a díval sa mi do očí. Potom sa sklonil k môjmu uchu. Pobozkal ma na priehlbinu pod ním.
"Ešte budeš prosiť," povedal zvodne a ja som sa celá rozochvela. Damon sa zasmial a potom ma pobozkal na bradu, na rameno... všade, len nie na pery. Tvárila som sa, že to so mnou nič nerobí, ale opak bol pravdou a obaja sme to vedeli.
"Páči sa vám to, slečna Fell?" šepkal a perami prechádzal po mojej kľúčnej kosti.
"Mhm," vydýchla som neurčito.
"Chcete, aby som vás pobozkal?"
"Mhm."
"Povedz prosím," ruky držal už len jednou rukou a druhou putoval po mojom tele.
"Nie," dostala som zo seba. Damon si oprel čelo o moje.
"No tak, láska, jedno slovo a splním ti želanie," aj on sa ledva ovládal.
"Nie," bojovala som z posledných síl. Damon začal lačne bozkávať môj krk. Potom jemne pobozkal tepnu a prehrýzol ju. Sprudka som vydýchla zadržiavaný kyslík.
"Damon, prosím pobozkaj ma," zaprosila som zúfalo. Potrebovala som to.
Jeho pery sa priblížili tesne k mojim. Na chvíľu sa zastavil, usmial sa a nakoniec ma konečne pobozkal.
Ležala som opretá o jeho rameno a prepletala som naše prsty.
"Nikto iný, by ma nezlomil."
"Ja viem láska," hrdo sa usmial a ja som zaspala.

A/N: ďakujem za komentáriky :)
V ďalšej kapči, ktorá bude tiež dlhšia ako táto sa dozvieme, čo presne sa stalo Lucy. A na konci sa v MF opäť niekto zjaví :) Prídu až dve osoby :) Tipujte kto :)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 NiNi :) NiNi :) | 5. prosince 2011 v 14:11 | Reagovat

:DD ten koniec sa mi poáči! :D a ko..hm...timothy a katherine? :D alebo tak nejako :D

2 Wera Wera | Web | 5. prosince 2011 v 14:36 | Reagovat

[1]: Mě taky :DD Ale mě se líbí celá kapitola..Hm, nemohl by přijít třeba Elijah s Kath? :DD

3 Delena Delena | Web | 5. prosince 2011 v 21:00 | Reagovat

Pěkné :-) Mohla bych poprosit jestli bys mi hlásla tu pro Delena: http://vd-online.blog.cz/1112/best-picture-of-ian-and-nina-or-delena-10-kolo děkuju :-)

4 Damonika Damonika | E-mail | Web | 6. prosince 2011 v 14:54 | Reagovat

perfektná kapitola. :D A ten koniec... no nemohla som :D prečítala som si ho ešte veľa krát. Teším sa čo bude v ďaľšej a čím dlhšia tým sa mi viac páši :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama