23. kapitola: Nemocnica

19. prosince 2011 v 19:03 | Mary


Prebrala som sa a dezorientovane som okolo seba hľadela. Toto nevyzeralo ako moja izba. Dokonca ani ako Ianova. Uvedomila som si, že som v nemocnici a potom mi zrazu došlo, čo sa stalo. Cítila som, ako ma niekto drží za ruku. Natočila som hlavu a všimla som si, že Ian sedí na stoličke pri mojej, spí opretý o posteľ a v dlaniach zviera moju ruku.
Došlo mi, že tu musel byť celý... vlastne ani neviem, koľko času prešlo. Bola noc, takže možno deň. A takisto mi došlo, ako sa musel báť. Cítila som sa mizerne kvôli našej nezmyselnej hádke. Vyslobodila som si ruku z jeho zovretia a pohladila som ho po vlasoch. Zdvihol hlavu, pozrel pred seba a potom pozrel zmätene na mňa.

"Dobré ránko," usmiala som sa.
"Allie?" chytil ma za ruku a pobozkal ma do dlane. Pohladila som ho po tvári a on zavrel oči.
"Prepáč zlatko, mrzí ma tá hádka. Mrzí ma to všetko."
"Nie zlatko, nie je to tvoja vina. Celý čas mu šlo len o to, aby nás rozdelil. Keď sa mi dostane pod ruky, prisahám, že ho zabijem."
"Miláčik, už je to v poriadku. Nič sa nestalo. Pobozkaj ma prosím." Ian sa ku mne naklonil a opatrne mi vtisol nežný, no naliehavý bozk na pery.
"Ako dlho som bola mimo?"
"Dva dni. Stratila si priveľa krvi, takže Paul ti musel darovať svoju."
"A kde je Alex? Je s Paulom? Je v poriadku? Nehnevá sa na mňa?"
"Prečo by sa mala hnevať? Pravdaže sa nehnevá."
"Tak prečo tu nie je?" spýtala som sa plačlivo.
"Ja ti nestačím?" usmial sa a znova ma pobozkal. No mala som taký zvláštny pocit, že niečo skrýva. "Spí láska. Zajtra budeš mať nabitý program. Každý deň je tu celý cast a tvoji rodičia a keď zistia, že si sa prebrala, nedajú ti pokoj."
"Ian, ľahni si ku mne," posunula som sa na posteli.
"Nemal by som, potrebuješ oddychovať."
"Aj ty sa potrebuješ vyspať a pochybujem, že tá stolička je pohodlná, a už vidím, že minulú noc si spal doma. Buď si ľahneš ku mne, alebo pôjdeš spať domov."
"Zlatko, toto je vydieranie."
"Na tom nezáleží, pokiaľ si ku mne ľahneš," hodila som po ňom smutné očká a čakala som. Ian vstal zo stoličky a ľahol si vedľa mňa. Ovinul okolo mňa ruku a ja som sa mu schúlila v náručí. O pár minút zaspal. Ja som po toľkom spánku nebola vôbec unavená, takže zvyšok noci som pozerala na jeho tvár a zaspala som až nad ránom.

Keď som sa prebudila, bola som v izbe sama. O pár minút na to vošiel lekár na vizitu. Spýtal sa ma ako sa cítim a podobné bláboly, potom mi svietil do oka a napokon mi poprial pekný deň a chystal sa odísť, ale zastavila som ho.
"Kedy ma pustíte domov?"
"Necháme si vás tu ešte dnes a ak nenastanú komplikácie, zajtra vás prepustíme."
Potom som osamela. Nemala som pri sebe nič, čím by som sa zabavila. Ani knihu, ani telefón. Oprela som sa o operadlo - chvalabohu som už mohla sedieť - a pozerala som von oknom. Po pár minútach, sa otvorili dvere a vošiel Ian s veľkou kyticou bielych ľalií.

"Dúfal som, že sa stihnem vrátiť, kým budeš spať," usmial sa, dal kvety do vázy a prisadol si ku mne. "O chvíľu prídu tvoji rodičia. Cestou som im volal, že už si hore."
"Och, museli riadne vystrájať, keď zistili, čo sa stalo."
"Tvoja mama takmer odpadla. A otec povolal armádu, aby našli hovädo, ktoré ublížilo jeho dcére." Bolo mi jasné, že otec zapojil všetkých detektívov a všetky svoje známosti.
"Zistili niečo?"
"Zatiaľ nie. Ten idiot sa ukrýva, takže nemáme ani len tušenia, pre koho pracoval." Spomenula som si na jeho vetu "Dobre mi zaplatila" a jeho výraz a bolo mi okamžite jasné, kto ho týmto poveril, no nemienila som nikomu nič vravieť. Ian by ju našiel a zabil a to nehovorím o Alex. Rozcupovala by ju na také malé kúsky, že by ju nikdy nedali dohromady. A ešte by si pri tom spievala. Nie nesmú sa to dozvedieť. Ja len dúfam, že Alex to ešte nedošlo.
"Príde aj Alex?" spýtala som sa Iana a on uhol pohľadom. "Ian, čo sa deje?"

Vtom vošli rodičia a Ian si vydýchol. Čo predo mnou tají? Nepáči sa mi to. Vôbec. Musím zistiť, čo sa deje, ale teraz sa hlavne musím dostať z maminho objatia.
"Maminka škrtíš ma."
"Miláčik prepáč, ale tak sme sa o teba všetci báli. Keby sa niečo stalo tebe alebo tvojej sestre, zomrela by som. Ste moja jediná radosť."
"Maminka, máš ešte ocka," zasmiala som sa. Otec ma objal a pobozkal do vlasov. Ian sa postavil a chcel nás nechať samých, ale otec ho zadržal.
"Nie Ian, patríš k našej dcére. Ostaň," Ian sa posadil vedľa mňa a otec začal pochodovať a spustil menší výsluch.
"Zlatko, ako dlho si poznala toho gaunera?"
"Spoznala som ho na natáčaní. Čiže iba dva dni."
"Dostaneme ho, aj toho, pre koho pracoval. Zlatko, nevieš o nikom, kto by ti chcel ublížiť. Nedostala si sa v poslednom čase do nejakých problémov. Všetci vieme, že ty a Alex ste občas príliš impulzívne."
"Nie oci. O nikom. Už to nechaj tak. Polícia sa o to postará," zaprosila som, pozrela som sa na posteľ a v rukách som skrúcala prikrývku. Cítila som na sebe Ianov intenzívny pohľad a dúfala som, že mu to nedošlo.
"Mojim dcéram nebude nikto ubližovať, lebo bude mať dočinenia so mnou!" zahrmel. Mama naňho prísne pozrela. On potom prišiel ku mne a chytil ma za ruku. "Prepáč srdiečko, nechcem ťa rozrušovať, alebo znepokojovať. Len nikomu nedovolím, aby ubližoval mojej rodine." Pohladil ma po tvári. Toto sme s Alex zdedili po ňom. Videli sme, ako nás ochraňuje a že rodina je preňho to najdôležitejšie a vedeli sme, že ani my nebudeme iné.
"Prečo Alex neprišla s vami?" spýtala som sa a všetci traja si vymenili veľavýznamný pohľad. "Príde s Paulom?"
"Pravdaže, s kým iným by prišla," usmiala sa mama a pohladila ma po tvári.

Rodičia sa zdržali asi hodinu a potom odišli. Opierala som si hlavu o Ianove rameno a vychutnávala som si jeho blízkosť. Vdychovala som jeho vôňu a pobozkala som ho na krk. Perami som postupovala po brade až k jeho perám. Ian mi chytil tvár do dlaní a bozkával ma. Rukou som mu prešla po hrudi a potom som si uvedomila, že sme stále v nemocnici, tak som sa od neho odtiahla. Ian mi dal letmý bozk a ďalej sa hral s mojimi prstami.
"Zlatko? Vieš tá vec, o ktorej hovoril tvoj otec," začal asi po chvíli. "Ešte stále ti nenapadá nikto, kto by za tým mohol byť?"
"Tebe áno?" vyhla som sa priamej odpovedi.
"No jedna osoba by tu bola," donútil ma pozrieť mu do očí.
"Nie, to je vylúčené. Ian nechaj to tak, dobre? Nekomplikuj to."
"Allie..."
"Nie," pobozkala som ho, aby nepokračoval. "Nezaoberaj sa tým. Prosím. Nechaj to tak."
Ian si povzdychol, ale nepokračoval v debate. Potom prišla sestrička s obedom. Chvalabohu jedlým. Milujem súkromné kliniky. Ian vzal tanier a začal ma kŕmiť. Bol úžasný. Milovala som ho čoraz viac. Potom prišla sestrička a vzala tanier a len čo odišla, dovnútra sa dovalil celý cast. Candie pribehla ku mne a objala ma.

"Bože ty potvora, vydesila si nás k smrti," fňukala.
"Prepáč, nabudúce vám dopredu oznámi, ak sa ma bude niekto chystať napadnúť."
Všetci ma potom objali a posadali si všade naokolo. Potom začali hovoriť jeden cez druhého. Že Kevin pozastavil natáčanie na príkaz vedenia, ktoré sa to dozvedelo, že máme neplánovanú prestávku, ale len čo sa vrátim, Kevo nás určite zničí. Nato vošiel Kevin, objal ma a vyzeral veľmi smutne.
"Srdiečko, ak ma ešte raz takto vydesíš..."
"Už sa to nestane. Aspoň dúfam," zaksichtila som sa a všetci sa zasmiali. Potom som sa otočila na Paula.
"Ďakujem ti. Ian mi povedal, že si mi daroval krv."
"Nemáš za čo, teraz si už naozaj moja malá sestrička," zasmial sa a pohladil ma po vlasoch.
Mala som strašné nutkanie spýtať sa, kde je Alex, lebo ešte za mnou nebola a rodičia vraveli, že príde s Paulom. Paul tu však bol sám a ja som začínala mať vážny pocit, že s niečo deje.
Postupne sa všetci rozlúčili a odchádzali. Najdlhšie sa zdržali Steven s Candie, mali naplánované kino a šli doň priamo z nemocnice. Candie mi ukázala aj pár článkov v časopisoch. Média to opäť rozoberajú, no musela som sa čudovať, aké sú ohľaduplné, žeby otec zakročil a zakázal im písať hlúposti? Nakoniec odišli a pri mne ostali len Paul a Ian.

"Tak a teraz pravdu. Kde je Alex a prečo za mnou ešte neprišla?" vybalila som na nich. Opäť si vymenili jeden veľavýznamný pohľad a mlčali.
"Do frasa povedzte mi pravdu."
"Alex sa necítila dobre, po tom, čo sa stalo, tak ostala doma," povedal Paul a hľadel pri tom na stenu za mnou.
"Paul neklam mi. Alex by za mnou prišla, nech by jej bolo akokoľvek zle. Takže pokiaľ si ju neomráčil a nepripútal k posteli, nie je šanca, aby ostala doma. Čo je s mojou sestrou?"
"Nič láska, naozaj, neznepokojuj sa. Doktor ti povedal, že máš byť pokojná."
"Ian, prosím nehovor mi, že mám byť pokojná. Chcem vedieť kde je Alex. Prečo neprišla? Hnevá sa na mňa? Určite sa na mňa hnevá," rozplakala som sa. Ian prišiel ku mne a objal ma. Paul si prisadol na posteľ, chytil ma za ruku a pozrel na Iana. Cítila som ako prikývol a Paul sa pustil do vysvetľovania.
"Alex sa na teba nehnevá. Miluje ťa najviac na svete. Problém je, že my sami nevieme, kde je. Keď som šiel darovať krv, tak zmizla a odvtedy sme o nej nepočuli. Nedvíha nám telefón a neozýva sa. Nechceli sme ti to povedať, aby si sa neznepokojovala. Ale neboj sa. Tvoj otec robí všetko preto, aby zistil, kde je."
"Ak Alex nechce, aby sme ju našli, tak ju nenájdeme," hlesla som. V tomto sme rovnaké. Ak sa chceme vypariť, nikto nás nenájde. Nikto okrem tej druhej. Ale kde môže byť? A prečo zmizla? Nie. Nie, kvôli nej určite nie.
Ani neviem, ako som zaspala. Keď som sa v noci prebudila, v izbe bol už len Ian. Oprela som si hlavu späť o jeho rameno a znova som zaspala.

Na druhý deň ma prišiel lekár prezrieť. Čakala som ako na rozsudok. Dal mi dole obväz z rany, ktorá sa našťastie pekne zahojila. Dokonca mi neostala ani jazva. Teda iba malinká. Pozerala som naňho s očakávaním. Keď povedal, že môžem ísť domov, objala som ho. Potom som sa šla osprchovať a obliecť. Keď som vošla do izby, na posteli už sedel Ian, hneď na to vstal, vzal do ruky tašku s vecami, objal ma okolo pása a šli sme domov.
Zaparkovali sme pred domom. Ian ma vzal na ruky a mieril so mnou dnu. Taška s vecami ostala v aute a bolo mi to jedno, keďže mám uňho aj tak polovicu svojich vecí. Len čo zavrel vchodové dvere, pobozkala som ho.
"Dáš si niečo?" spýtal sa a mal namierené do kuchyne.
"Dám si teba," zašepkala som mu do ucha. Ian sa usmial a zamieril do spálne. Položil ma na posteľ a ľahol si vedľa mňa. Vplietla som mu ruky do vlasov. Ian mi vyzliekol tričko a pobozkal ma na miesto, kde som mala ranu. Vyzliekla som mu košeľu a zabudla som na celý svet.

A/N: ďakujeme za komentáriky k poslednej kapči :)
V zajtrajšej kapitolke zistíme, čo spravila Alex, v strachu o svoju sestru.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Damonika Damonika | E-mail | Web | 19. prosince 2011 v 20:32 | Reagovat

som zvedavá či tú kravu našla :D

2 NiNi- aff NiNi- aff | 20. prosince 2011 v 18:03 | Reagovat

tak tot bude drsné! :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama