23. kapitola: KOSTOLÍK

3. prosince 2011 v 14:52 | Mary & Euka

V minulých častiach: Kým ostatní trénujú boj, obranu a pozorujú Klausa a jeho poskokov, Damn a Zara pátrajú po Príbehu Rodiny Pôvodných. Jediný spôsob, ako sa k nemu dostať sú kamenné tabule, o ktorých ani nevedia, koľko ich je a kde vlastne sú. D+Z našli už jednu, ale tie ďalšie, sú zatiaľ stále v nedohľadne. Ale, keďže je začiatok školského roka, Zara mala narodeniny, ktoré sú pre ňu vlastne bezpredmetné, pretože v osemnástich prestala starnúť. V minulej kapči Zara oslavovala a na oslave sa zjavil Klaus. Dievčatá si však nenechali pokaziť náladu a hneď ráno šli do GilbertHouse, aby to poriadne roztočili. Dnes sa dozvieme, v akom stave ich nájdu chlapci.



Damonov pohľad
Pozeral som sa za odchádzajúcimi autami a premýšľal som, či sú tie ženy vôbec normálne. Pristúpil som k baru a nalial som si whisky. Do vnútra vošli ostatní chalani.
"Tak, keď žúrujú ony, spravíme si pánsky večer. V telke ide futbal," nadhodil Rick a šiel dať chladiť pivo pre všetkých. Ja mám svoju whisky už pripravenú.
"Myslíte si, že je to bezpečné?" spýtal sa Stef a nalial si do pohára krv.
"Stef, ale toto nie je veverička," upozornil som ho starostlivo.
"Viem, už som si zvykol na ľudskú krv." Len aby, pomyslel som si.
"Myslím, že jediné nebezpečenstvo, ktoré im hrozí sú ony samé," Alex sa hodil do kresla. "Neviem ako je to s Care, Bonnie a Elenou, ale Zara, Pegs, Mel, Jenny a oslavy je vždy vtipná kombinácia."
"Veď ste videli ten tanec na stole," zasmial sa Simon.
"Care, Bon a El nezaostávajú. Som zvedavý v akom stave dôjdu všetky domov," zamyslel sa Tyler a ja som premýšľal, kedy sa k nám všetci tí ľudia nasťahovali. A hlavne, kedy mi prestalo vadiť, že ich vídam denne.
"Myslím, že triezvo a na dvoch nohách to nebude. Matt, Tyler, pamätáte si Elenine pätnáste narodeniny?" zasmial sa Jeremy a pustil sa do vysvetľovania. "Boli sme u nás doma a El mala oslavu. Vždy to robili tak, že piatky oslavovali so všetkými a potom ostali cez víkend v jednom dome, pričom celá rodina odišla. Keď sme prišli domov, nič nebolo rovnaké."
"Myslím, že vtedy sa zriadili prvýkrát," zaspomínal Matt. Toto ma zaujalo. Alkoholové začiatky mojej Zary. "Týždeň sľubovali, že už nikdy viac."
"Veď im aj bolo týždeň zle. Zara mi plakala na pleci celý čas. Navyše museli vám upratať celý dom a vymaľovať obývačku."
"Čo sa stalo?" spýtal som sa.
"Povedzme to takto, vybrakovali náš bar a mali ešte zásoby alkoholu, ktoré priniesli ostatní, robili miešané nápoje a nakoniec sa hrali na olympijských víťazov. Spojenie alkohol tiekol potokom po stenách a nábytku to vysvetľuje."
"Zara mi premietla tú spomienku," zasmial sa Alex. "Aj to, že o dva týždne na Bonnienej oslave dopadli rovnako. Len nespravili alkoholovú fontánu."

Po hodine chlapci začali uzatvárať stávky, v akom stave dôjdu. Ja s Alexom sme v pracovni prezerali dokumenty a grimoáre. Po celom dlhom dni sme konečne našli niečo, čo stálo za zmienku. Dohodli sme sa, že v pondelok to so Zarou pôjdem pozrieť a potom sme šli k ostatným a pustili sme si futbal. Asi o polnoci Alex zavolal Biance a Abby, aby ich šli skontrolovať. O desať minút na to pípla správa Všetko v najlepšom poriadku.
"Asi by sme sa mali začať báť," odpil si Simon z piva.
"Prečo?" nadhodil Stef.
"Ak Bianca napíše na žúr všetko v najlepšom poriadku, znamená to len jediné..."
"Asi sa napijem," nalial som si dvojitú whisky a kopol som ju do seba.

Na druhý deň sa dievčatá mali vrátiť na obed. Keď už bolo niečo po pol štvrtej, nasadli sme do áut a vybrali sme sa do domu Gilbertových. Simona musel Jeremy pozvať, lebo ináč by nevošiel. Alex bol witchvamp, takže naňho pozvania neplatili a my ostatní sme mohli vstúpiť bez problémov.
Jer otvoril dvere, vošli sme dnu, pozreli sme do obývačky a ostali sme nemo stáť.
"Asi takto nejako to vyzeralo predtým," povedal s hrôzou Jeremy.
"Mňa porazí," začal sa smiať Simon, "kde mám kameru?" zapol ju a natáčal.
"Myslím, že sme o nič neprišli," ukázal Tyler na notebook so zapnutou webkou.
"Toto pôjde do archívu," nadchýnal sa Simon.
Ja som tam len stál a nemo hľadel na bývalú obývačku Gilbertovcov. Nábytok bol nalepený na stene. V strede boli naukladané matrace, na ktorých spalo deväť dievčat jedna cez druhú, všade prázdne fľaše a množstvo oblečenia po celom dome. Ešte aj na lustri. Stef chytil do ruky nejaký kostým a prekvapene na to pozeral.
"Toto už nikdy nechcem zmeškať," začal som sa smiať. Zrazu sa z tej kopy vynorila Zarina hlava a zmätene na nás pozerala.

Zarin pohľad
Nevedela som, koľko je hodín a chvíľu som nevedela ani kde som. Potom som si však spomenula, že s dievčatami sme mali dámsku jazdu. Začula som nejaké zvuky z haly, ale pripadalo mi to vzdialené. Chcela som sa postaviť, no Mel mala hlavu na mojom bruchu, Elena mala nohu cez moju, Jenny ma objímala okolo krku a ja som tuším spala opretá o Care. Podarilo sa mi nejako sa vyslobodiť spod tej masy a dvihla som hlavu.
Na chodbe stáli všetci chlapci. Simon mal v rukách kameru a usmieval sa, akoby mu Rick dal včera zo svojich zásob, Stefan držal v rukách brazílske nič, Jeremy hodnotil škody, Alex sa v záchvate smiechu kýval dopredu a dozadu a Damon na mňa pozeral a usmieval sa. Na ostatných som radšej nepozerala. Ľahla som si späť a tvárila som sa, že neexistujem.
"Čo sa deje? Prečo so mnou trasieš?" spýtala sa dezorientovane Care.
"Netrasiem, spi ďalej. Na chodbe vôbec nestoja chlapci."
"ČOOO?" zvreskla a zobudila zvyšok.

Keď sa Alex konečne prestal rehotať, všetkým nám dal slušnú dávku elixíru na opicu a bolesť hlavy. S Bon, Jenny a Biancou sme dali dom do poriadku pár kúzlami a Simon po celý čas opatroval notebook ako živú bytosť. Boli tam všetky fotky, dokonca aj videá. Úprimne som mala strach z toho, čo uvidím.
Damon sa celú cestu vyhrážal, že ak som opäť tancovala na stole a on tam nebol, tak mám poriadnu smolu.
"V noci ti zatancujem, sľubujem, ale len ak aj ty zatancuješ mne," usmiala som sa naňho, šli sme sami v jeho aute.
"Minule sa ti to páčilo?"
"Veľmi," spomenula som si, ako ma vášnivo pobozkal a potom sa vzdialil. Vyskočil na stôl a začal si vyzliekať košeľu, pomaly, gombík po gombíku. Celý čas som nedýchala. Potom som sa vrátila do reality, nahla som sa k nemu a pomaly som ho pobozkala.

Doma som sa šla rýchlo osprchovať a potom som si sadla do kresla, Damonovi na kolená, pripravená na všetko, čo uvidím na nahrávke a na fotkách. Chytila som ho za ruku a Simon pustil video. Všetci sme sa na ňom nasmiali, hoci sme pustili iba pár častí, lebo na celé nebol čas. Aj tak bolo už dosť neskoro, keď sme skončili. Všetci s trvalým bydliskom na iných adresách sa pobrali preč a my sme sa tiež rozliezli každý po svojom. Ostávala tu jedine Bon. Alex šiel k nám domov ubytovať Abby a Biancu.
Prezliekla som sa do Damonovho trička a ľahla som si k nemu. Hlavu som si zložila na jeho hruď a pritúlila som sa k nemu.
"Čo sa deje miláčik?" pohladil ma po vlasoch.
"Neviem. Nechce sa mi do školy, chcem byť s tebou."
"Zajtra ani nejdeš."
"Fakt?" zdvihla som hlavu a pozrela som naňho.
"Fakt. Ideme na výlet. Kým ste vy oslavovali, ja s tvojím bratom sme pracovali a niečo sme našli. Takže by si mala spať, lebo vstávame skoro," nahol sa ku mne, pobozkal ma, poriadne ma prikryl a pritúlil si ma k sebe. Po pár minútach som počula jeho pravidelný dych a hneď na to som zaspala aj ja.

Sedeli sme v aute už dve hodiny. Hlavou som sa opierala o Damonove plece a sústredila som sa na to, aby som mala otvorené oči. Damon ma bozkával do vlasov a na tvár motýlími bozkami a ja som sa usmievala. Zabočili sme na diaľnicu do mesta.
"Miláčik? Kam ideme?"
"Do kostola."
"Chceš si ma vziať?" zasmiala som sa.
"Samozrejme, ale dnes tam ideme kvôli niečomu inému," nádherne sa usmial a mne to vzalo niť myšlienok. Kým som vstrebala, čo mi práve povedal, sústredene som naňho civela asi päť minút. On sa na tom smial.
"A môžu upíry do kostola?" spýtala som sa prvé, čo mi napadlo, hoci po piatich minútach som už aj tak nemala šancu zamaskovať šok.
"Pravdaže láska. Dokonca nás tam nemusia ani pozvať," uvoľnene sa zasmial a zaparkoval pred nejakým malým pekným kostolíkom. Vystúpili sme, chytil ma za ruku a vošli sme dnu.
"A teraz mi už povieš, prečo sme tu?" šepkala som.
"Podľa zápiskov z grimoára tej čarodejnice uložila niečo veľmi dôležité v kostole, ktorý sa nachádzal v meste ležiacom medzi dvoma riekami. Čiže v tomto. S Alexom sme potom preskúmavali, ktorý kostol sedí k jej popisu a zhoduje sa aj s dobou, v ktorej žila."
"Miláčik, vidím, že si nezaháľal," nahla som sa k nemu a dala som mu bozk. Rukou ma objal okolo pása a šli sme si prezrieť kostolík.
"Cítiš niečo? Nejakú zvláštnu energiu, alebo niečo, čo by sa dalo vystopovať, nemám totiž náladu zrovnať to tu so zemou," nahol sa ku mne a šepkal. Pokrútila som hlavou a pred nami sa zjavil staručký kňaz. Usmial sa na nás a spýtal sa, čo nás sem privádza.
"Školská práca," usmiala som sa naňho. Nechcela som mu klamať, ale povedať kňazovi, že hľadám dokumenty o upíroch od čarodejnice, by nebolo vhodné. Zjavne ho to potešilo. Sadol si s nami do lavice a odpovedal nám na všetky otázky. Začali sme sa pýtať na históriu a podobné veci a napokon sme sa spýtali na zvláštnosti. Povedal nám, že kostol mal niekoľko tajných chodieb a jednu miestnosť pod zemou. Potom sa s nami rozlúčil a nechal nás rozjímať.

"Asi by sme mali prezrieť tú tajnú miestnosť pod kostolom," navrhol Damon, ale ja som pokrútila hlavou.
"Nemyslím, že tam niečo je. Ale keď vravel o tajných chodbách cítila som niečo odtiaľ," ukázala som na oltár. "Budem to tu musieť na chvíľu zavrieť." Vyslovila som pár ilúzii a kúzlo skrývania, aby bol kostol pre ostatných neviditeľný a prehliadnuteľný a tiež kúzlo odpudenia, aby si každý kto by chcel vojsť uvedomil, že najprv musí ísť niekam inam. Potom som sa postavila pred oltár a hľadala som na ňom niečo nezvyčajné. Napokon som stlačila ruku jednej sochy a otvorili sa tajné dvere.
Damon vzal sviečku, ktorú našiel pri oltári, zapálil ju a vošli sme dnu. Chodba bola kratučká a viedla do nejakej miestnosti. Bola to svätyňa s malým oltárikom uprostred. Za ním v stene boli dve kamenné tabule. Chcela som po ne ísť, ale ochranné bariéry ma nepustili. Vystrela som ruky a vyslovovala zaklínadlá na prelomenie ochrany. Po piatich minútach neviditeľná stena úplne zoslabla, vykročila som vpred, vzala tabule a aj s Damonom sme odišli.
V kostolíku sme dali všetko namiesto, dvere som zapečatila vlastným silným kúzlom, zrušila som ilúzie a odišli sme. Tabule som opatrne položila na zadné sedadlá a sadla som si dopredu k Damonovi. Premýšľali sme, kam sa pôjdeme najesť, keď Damonovi zazvonil mobil.

"Prosím? Dobre Liz. Prídeme. Neboj sa. O dve hodiny sme tam. Ostatní to už vedia? Dobre, už ideme."
"Láska, čo sa stalo?" spýtala som sa preľaknuto.
"Ďalší útok. Na Gibbonsovu dcéru niekto zaútočil. Leží v nemocnici."
"Na Lucy?" nemám ju nejako v láske, ale nezaslúži si prežiť niečo také.
"Áno. Napadli ju v škole. Rick mal dozor a na chodbe uvidel krv, šiel po jej stope a našiel Lucy schúlenú plakať v dievčenskej šatni. Okamžite zavolal sanitku, Liz a riaditeľku. Riaditeľka našťastie nič netuší, ale Gibbons zúri, okamžite priletel do školy aj so ženou. Dokonca skôr než sanitka."
"Viem si predstaviť, jeho dcéru napadol upír, navyše sa to stalo v škole. Čo na to ostatní?"
"Riaditeľka dala na zvyšok dňa voľno. Všetci sú u nás. Myslím, že bude najlepšie, keď im zavoláme, aby sme na Radu neprišli celkom neinformovaní."
Prikývla som a vytočila som Alexove číslo.
"Alex? Ste tam všetci? Čo sa stalo?"
"Bol to Timothy. Podľa toho, čo povedal Rick, to vyzerá naňho. Bola v totálnom šoku. Musel ju nejako ovplyvniť. Vyzerala akoby prežila najhoršie nočné mory naozaj."
"Zari, bolo to desné, keď nás zbadala, rozkričala sa. Začala jačať ako blázon, nebola schopná slová, lekári jej museli dať sedatíva," sypala Care.
"Myslíš, že jej niečo prezradil?" spýtal sa Damon.
"Vyzerá to všelijako. Presne ako povedala Care, keď nás zbadala, dostala hysterický záchvat. Akoby si myslela, že sme jej ubližovali my," vykladal Stef.
"Takže, keď sa k nej niekto z nás bude chcieť priblížiť, aby to napravil..." začala som.
"...pravdepodobne to ešte zhorší," doplnila ma Pegs.
"Super, som zvedavá, čo sa odohrá na Rade."
"Nič dobre, srdiečko. Gibbons vyvádzal ako pominutý. Chcel dať vyhodiť celý učiteľský zbor, dokonca sa vyhrážal aj Liz, že ak nenájde tú sviňu pažravú, nech mu ani nechodí na oči," povzdychol si Alex.
"To povedal pred ľuďmi?" spýtala som sa prekvapene.
"Hej, moja mama ho musela potichu varovať, že na rozhovor tohto typu nie je školská chodba najvhodnejší priestor. A pani Gibbonsová bola na pokraji zrútenia."
Pozrela som na Damona a on ma pohladil po líci.
"Alex, myslíš, že by si mohol dôjsť dnes na Radu? Myslím, že tam ešte bude rušno."
"Jasné srdiečko, stretneme sa u Carol. Dávajte si cestou pozor. Majte sa."

Rozlúčili sme sa so všetkými a vypla som hovor. Oprela som sa o Damonove rameno. Nevedela som, čo si mám o tom myslieť. Prečo Klaus útočí aj na nevinných ľudí, ktorí s touto vojnou nič nemajú?
"Zlatko, netráp sa tým. O chvíľu budeme vedieť viac."
"Damon, keď mne sa to vôbec nepáči. Bojím sa, že Lucy niečo vie a Gibbons sa v tom začne rýpať. Bojím sa, že vás odhalia. Bojím sa, že vás stratím. Bojím sa, že mi vás vezme a nebude pri tom musieť pohnúť ani prstom, lebo to zaňho urobia ostatní. Bojím sa pri predstave, že to dopadne ako v roku 1864 a mesto na vás usporiada lov. Bojím sa, že splní svoje slová a ja sa budem pozerať na to..."
Umlčal ma bozkom. Nežným a pomalým. Počula som ako zaškrípali brzdy a auto zastavilo. Pocítila som jeho dlaň na krku. Pritiahol si ma bližšie k sebe. Vystrela som dlaň a dotkla som sa jeho tváre. Svoju ruku mi vplietol do vlasov. Po chvíli sme sa od seba odtiahli. Oprel si čelo o moje a obaja sme sťažka dýchali.
"Nič podobné sa nestane. Nikto z nás to nedovolí. Zistíme, čo sa stalo a podľa toho sa zariadime. Neboj sa láska, bude to v poriadku," šepkal s perami na mojich a hladil ma po vlasoch. Potom ma znova pobozkal.

A/N: ďakujem za komentáre :-* a keďže včera kapitolak nebola dnes je trocha dlhšia :D
A v ďalšej kapči sa ocitneme na Rade, kde sa Zara neovládne a prezradí trocha viac ako by mala a bude mať na to aj dobrý dôvod a potom poôjdu do SalvatoreHouse a spoja tie tabule, ktoré zatiaľ našli, čo z nich dokážu zistiť a ako veľmi to bude dôležité zistíme neskôr :)
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Wera Wera | Web | 3. prosince 2011 v 15:05 | Reagovat

Nemůžu se dočkat další kapitolky :)

2 NiNi NiNi | 3. prosince 2011 v 15:47 | Reagovat

a ja som to tu včera čakala :( ale je to krásne, stálo to za to :)

3 hannah-montana-twilight.cz hannah-montana-twilight.cz | Web | 3. prosince 2011 v 17:38 | Reagovat

kéž bych měla čas taky něco psát

4 Bloodygirl Bloodygirl | E-mail | Web | 6. prosince 2011 v 15:54 | Reagovat

Perfekt naozaj super baby!!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama