1. kapitola: V dobrom aj v zlom

31. prosince 2011 v 21:02 | Mary


Behala som po dome a balila som posledné veci. S Mimou sme si našporili na dovolenku v Spojených štátoch. Snívali sme o nej už veľmi dlho a šporili sme na ňu roky. No a teraz nám to konečne vyšlo. Už zajtra cestujeme na dva skvelé a dlhé mesiace v Štátoch. Snažila som sa do kufra narvať posledné veci, keď mi zazvonil mobil.

"Tak čo, už zbalená?" ozval sa Mimin natešený hlas.
"Hej, už len prihadzujem posledné veci. Odísť na dva mesiace je dlho. Pripadám si akoby som sa sťahovala už navždy. Neviem sa rozhodnúť čo áno a čo nie."
"Hej, veď ja som už tiež trikrát vyhádzala kufor a zbalila sa nanovo," smiala sa.
"Tak veľmi sa už teším, že dnes ani nezaspím. Budeme dva mesiace v Štátoch. Ja sa tak teším na New York. Naša prvá zastávka."
"Ty shopoholik, priznaj sa, že sa nevieš dočkať, keď naletíš do nejakého obchodného centra," obvinila ma.
"Nie, ja som už vyliečená," bránila som sa. "No recidíva je viac než istá."
"Ja som to vedela," priam som videla ako krúti hlavou. "Stretneme sa zajtra na letisku."
"Jasné, budem tá, čo bude skákať ako pojašená, zatiaľ, čo mamka bude dávať pozor na kufre a plakať."
"Ja budem tá, čo tam vletí a s krikom ťa bude hľadať, zatiaľ, čo mamka sa bude tváriť, že ma nepozná."
"A čo Michal? Nejde ťa odprevadiť?"
"Nie," posmutnela trocha. "Nemôže, ale rozlúčili sme sa už dnes."
"Zajtra mi všetko povieš," vyhŕkla som. Potom sme sa dohodli, kde sa budeme čakať a šli sme spať.

Na druhý deň som sa ráno rozlúčila s babkou a nasadla som do auta. Na letisko som šoférovala ja, lebo v najbližšej dobe šoférovať nebudem, vzadu sedela mamka a vedľa mňa bola Euka, ktorá pôjde s autom domov.
Na letisku som bola mierne nervózna a trocha to na mňa doľahlo. to, že svoju rodinu a Euku a všetkých kamarátov neuvidím celé dva mesiace, ale na tú dovolenku som sa tešila. Asi desať minút po mne prišla Mima s rodičmi. Naše mamky sa okamžite pustili do reči. Napokon sme sa so všetkými rozlúčili a šli sme na naše vysnívané prázdniny.
V lietadle sme sa chvíľu rozprávali o Michalovi. Mime bolo smutno, že sa neuvidia dva mesiace, ale vravela som jej, nech to berie pozitívne, čím dlhšie si budú chýbať, tým radostnejšie a vášnivejšie bude zvítanie a napokon veď aj tak sa od neho už do konca života nepohne. Nech si užije posledné slobodné leto. Budúci rok, by sa totiž mali brať.
V Paríži sme mali medzipristátie. A potom až New York. Usmievali sme sa ako nafetované. Keďže cesta bola dlhá, pustili sme si film na notase. Potom ďalší a potom sme zaspali. Letuška nás prebudila až tesne pred pristátím. S Mimou sme vyšli z lietadla a nestačili sme sa diviť. Všetko vyzeralo dokonalo. Šli sme si po batožinu a potom sme si zavolali taxi, ktorý sme si najprv odfotili. Aj každá sme sa pri ňom odfotili, kým šofér nakladal batožinu. A že jej bolo dosť.

Taxi nás odviezol priamo do hotela. Nebol to žiadny kongresový, prepychový, ale mal päť hviezdičiek, bol veľký a na tieto pomery aj lacný. Navyše sme mali obývačku s televíziou, spálňu, kúpeľňu, pripojenie na net a v hotelovej reštaurácii jedlo trikrát do dňa. S Mimou sme až nechápali, ako sa nám podarilo niečo také nájsť.
Okamžite sme si vybalili veci a prestriedali sme sa v kúpeľni. Potom sme zišli na obed do reštaurácie a po obede sme sa vybrali spoznávať mesto. Na recepcii nám dali brožúrku o zaujímavostiach mesta, na ktorej boli aj potrebné čísla pre každý prípad a vyznačené trasy metra.
Po dvoch dňoch sme sa poznali s personálom. Všetci boli veľmi milí. Dokonca keď im skončila zmena, tak šli do mesta s nami a robili nám sprievodcov. Potom nám poradili jeden podnik, do ktorého by sme mali určite zájsť. Najprv sme ho boli len omrknúť a potom sme sa rozhodli, že doň zájdeme. Vďaka našim sprievodcom sme poznali najzákladnejšie trasy a vedeli sme sa dostať k nášmu hotelu, takže ísť do podniku na druhej ulici nebol žiadny problém.
Cez deň sme šli do Central Parku, fotili sme, smiali sme sa, bavili sa a potom večer sme sa v hotely vychystali a šli sme vonku.
"Náš prvý záťah v New Yorku," zasmiala sa Mima.
"No, to dopadne," hlesla som.
"Prečo?" krútila hlavou.
"Neviem, len si myslím, že si to veľmi užijeme."

Vošli sme dnu a s úsmevom sme sa na seba pozreli. Predrali sme sa k baru, sadli sme si a objednali sme si miešaný nápoj. Chvíľu sme sedeli a pozorovali okolie. Zhodli sme sa na tom, že to tu vyzerá fakt na úrovni. Keď sme dopili, tak sme sa rozhodli, že pôjdeme na parket. Tancovali sme v strede a skvele sme sa bavili. Potom som si všimla nejakých dvoch chlapov, ako nás pozorujú.
"Mima pozri, vidíš tých dvoch?" nenápadne sa obzrela na nich.
"Čo ak sú to nejaký úchylovia?" začali sme sa rehotať ako pominuté.
"Nie, niekto s takýmto telom a takouto tvárou nemôže byť úchyl," dostala som zo seba medzi záchvatmi smiechu a krútila som pri tom hlavou. Pobrali sme sa naspäť k baru, aby sme sa napili.
"Niekoho mi pripomínajú," zašepkala Mima. Pozrela som na nich.
"Povedala by som, že máš haluze, ale aj mne sa zdajú známi," dopila som svoj drink a ťahala som Mimu späť na parket.
Tí dvaja z nás nespúšťali zrak a napokon sme si ich prestali všímať. Po chvíli sme sa opäť dovalili k baru a objednali sme si ďalší drink. Boli výborné, osviežujúce a ľahko alkoholické.
"Z toho sa neopijem aj keby neviem čo bolo," usmievala sa Mima na všetky svetové strany.
"No neviem, neviem, už teraz vyzeráš v náladičke," podrypla som si.
"Ja vyzerám, ty už si," vrátila mi.
"Ja som v náladičke odkedy sme vystúpili z lietadla."

"Môžeme vás pozvať na drink?" ozval sa za mnou hlas, vďaka ktorému som sa rozochvela.
"S cudzími ľuďmi nechodíme," usmiala som sa naňho. Mima vyprskla smiechom a ten jeho kamarát tiež.
"A že vraj nie si pripitá," šepla Mima po slovensky.
"Nie som, ešte nevidím dvojmo a chodím rovno."
"Ja som Joseph," usmial sa ten bližšie ku mne.
"Martin, teší ma" predstavil sa ten pri Mime.
"Kristen," usmiala som sa. Mima na mňa pozrela a žmurkla.
"Claire."
"Tak už vás môžeme pozvať na drink?" spýtal sa Joseph. Pozrela som na Mimu, usmiali sme sa na seba a prikývli sme. Šli sme s nimi k ich stolu a posadili sme sa.
"Tak odkiaľ ste?" spýtal sa Martin a usmieval sa na Mimu.
"Zo Slovenska."
"Náš kamarát je z Poľska," usmial sa Joseph, ktorý sedel akosi veľmi blízko mňa.
"Vau," veľmi výstižné.
"A čo robíte v Štátoch?" spýtal sa Joe a natočil tvár ku mne. Na chvíľu mi bleslo hlavou, že ho okamžite pobozkám, ale posledné triezve bunky to zavrhli a ja som im bola vďačná.
"Prázdninujeme, vždy to bol náš sen, tak sme si ho splnili," odpila som si z drinku.
"Je úžasné môcť si plniť sny," Martin sa zapozeral na Mimu a potom sa na ňu krásne usmial. Blyslo mi hlavou, že ten úsmev poznám, ale nevedela som si spomenúť na to, odkiaľ.
Po pár minútach sme už preberali všetko možné. Chalani boli skvelí, inteligentní, charizmatickí a vtipní. S Mimou sme takmer plakali od smiechu. S Josephom sme sa stále častejšie náhodne dotýkali a mne z toho vždy prešiel mráz po chrbte. A okolo Mimi a Martina lietali také iskry, až sa čudujem, že to tu ešte nepodpálili.
Čašník nám doniesol ďalší miešaný nápoj. Bol to už asi štvrtý druh, ktorý sme si objednali, lebo sme chceli vyskúšať všetky. Keď ich položil pred nás škaredo som sa pozrela na ten svoj a smutne na Josephov.
"Ak chceš môžeš sa napiť z môjho," sklonil sa ku mne a šepkal, pričom sa perami obtieral o moje ucho a rukou ma objal okolo pása. Vzala som si jeho drink a napila som sa. Potom som ho ponúkla jemu. Joe sa napil, vstal a ťahal ma do stredu parketu.
Najprv hrala rýchla hudba, tak sme sa spolu vlnili do rytmu, tancovala som chrbtom opretá o jeho hruď a jeho ruky boli všade na mojom tele. Cítila som ako mi rýchlo búši srdce a dúfala som, že to prežijem. Joseph bol nádherný. Vysoký, mal čierne vlasy a modré oči. Vedela som, že ho odniekiaľ poznám, ale po všetkých tých drinkoch by som asi nespoznala ani vlastnú mamu.

DJ pustil nejaké pomalé piesne pre tancujúce páry. Všimla som si, že aj Martin s Mimou už dávno tancujú. Joe ma pomaly otočil a pritiahol si ma do náručia. Hlavu som mala zloženú na jeho pleci a vdychovala som jeho vôňu. Párkrát som pocítila ako ma pobozkal do vlasov.
Zdvihla som hlavu a hľadela som mu do očí a na pery. Znova som zatúžila pobozkať ho a kým moje triezve neuróny stihli zaprotestovať, sklonil sa ku mne a zľahka ma pobozkal. Keď sme si obaja uvedomili, že neprotestujem, prehĺbil bozk, za pás si ma pritiahol ešte bližšie a rukami ma hladil po chrbte a bokoch. Ruky som mu položila na krk a zabudla som, že okolo nás sú aj ďalší ľudia.
Keď nám už došiel dych, odtiahli sme sa od seba a obaja sme zrýchlene dýchali. Ani som si nevšimla, že už opäť hrala rýchla hudba. S Josephom sme sa šli posadiť. Pri stole už boli Mima a Martin a obaja sa na nás usmievali. Posadili sme sa a Joe mi automaticky položil ruku na stehno a preplietol si so mnou prsty. Nechápala som sa, ale prišlo mi to ako najprirodzenejšia vec na svete, keď ma bozkával na pery, do vlasov, keď ma objímal a keď ma znova ťahal na parket.
S Mimou sme sa potom ospravedlnili a šli sme na záchod. Oprela som sa o chladnú stenu a potrebovala som sa upokojiť.
"Ty si riadne mimo," zasmiala sa Mima.
"Hej. Do riti, ja neviem, čo ten chlap so mnou robí, ale momentálne by som mu odsúhlasila všetko," priznala som sa bez okolkov. "A čo ty? Medzi vami dvoma tiež lietajú iskry."
"To sa ti len zdá, ja mám Michala. Aj keď Martin je... ja nemám slov. Fakt je skvelý."
"Sme v prúseri," hlesla som a hľadela som do zrkadla na svoju rozžiarenú tvár.
"Sme v prúseri," zopakovala Mima a usmievala sa ako slniečko na poludnie.
Vrátili sme sa k chlapcom, ktorí sa na nás usmiali hneď, keď nás zbadali. Joseph si ma posadil na kolená a pobozkal ma na krk.
"Vezmime sa," hlesol.
"Čo?" zasmiala som sa.
"Vezmime sa hneď teraz."
"Martin? Čo si mu nalial, kým sme tu neboli."
"Nič Kris, naozaj. On je taký odkedy ťa uvidel," tvrdil a objal Mimu, ktorá vôbec neprotestovala.
"Miláčik, vezmeš si ma?" Joseph prechádzal perami po mojom krku.
"Teraz nás už nikto nezosobáši, je polnoc," dúfala som, že to zaberie.
"Ak by som vedel o mieste, kde by nás zosobášili, vydala by si sa?" zaiskrilo sa mu v očiach. Celý stôl čakal na moju odpoveď. Ale, veď nech je sranda.
"Samozrejme. Aj teraz o polnoci v New Yorku," pohladila som ho po tvári a on ma vášnivo pobozkal.
"Tak odchádzame."

Vychádzali sme z baru. Chlapci šli pred nami a my s Mimou pomalým krokom za nimi.
"Naozaj sa vydáš?" spýtala sa so smiechom.
"Už som povedala áno."
"Ty si sa zbláznila."
"Claire, ideme im za svedkov," pribehol k nej Martin, schytil ju do náručia a zatočil s ňou. Potom jej dlho hľadel do očí. Čakala som, že sa pobozkajú, ale oni sa v poslednej chvíli spamätali. Škoda.
Joseph zavolal taxi, ktorý nás odviezol k nejakej budove. Teda k úradu, kde sa uzatvárajú manželstvá a keďže toto mesto nikdy nespí, je otvorený nonstop.
Vošli sme dnu a dole na chodbe bolo zlatníctvo, kde sme vybrali obrúčky. Jemne zdobené z bieleho zlata. Napokon sme vošli do sály. Teda prvý šiel Joe, ktorý sa postavil pred oddávajúceho. Vedľa neho stál Martin ako svedok, predo mnou šla Mima ako družička a nakoniec ja. Nikdy som si nemyslela, že sa budem vydávať o polnoci v New Yorku vo fialových šatách nad kolená. Napriek tomu som bola šťastná.
Došla som k Josephovi, ktorý sa na mňa šťastne usmieval. Bolo to trafené, ale mala som pocit, že robím najsprávnejšiu vec na svete. Vložila som mu svoju ruku do dlane a postavila som sa vedľa neho. Potom začal oddávajúci obrat.
"Zišli sme sa tu, aby sme týchto dvoch milujúcich ľudí, Iana a Mary zosobášili."
"Takže Ian," zašepkala som mu a on sa usmial. Hneď mi došlo, odkiaľ ten úsmev poznám a hneď mi došlo, že Martin je vlastne Joseph.
"Takže Mary," vrátil mi a ja som sa zasmiala.
Joseph prišiel s obrúčkami a my sme si sľubovali vernosť a lásku. Mima sa na mňa usmievala a vyzerala šťastne. Pozrela som na Iana a on sa usmieval a Joseph prikyvoval. Nakoniec nás oddávajúci vyhlásil za manžela a manželku a Ian ma pobozkal.
Joe zavolal dva taxíky a kým aj s Ianom čakali na sobášny list, my s Mimou sme sa rozprávali.
"Uvedomuješ si, koho sme dnes stretli a s kým sme strávili večer?" pýtala sa Mima, lebo obom nám už bolo jasné, kto sú naši záhadní sexi chlapi.
"Uvedomuješ si, za koho som sa vydala?" až teraz mi to postupne dochádzalo, aj keď ešte nie úplne. "Veď ja si ráno budem myslieť, že aký zábavný sen, už asi nebudem piť."
"Teraz na to nemysli, hlavne si uži svadobnú noc," chytila ma za ruku a stlačila ju. Zbledla som. To mi vôbec nedošlo. "Mary? Si v pohode?" spýtala sa preľaknuto.
"Hej, myslím, že hej, len niektoré veci mi dochádzajú až teraz." Mima sa začala smiať a došli k nám chlapci.
"Tak, nateraz sa rozlúčime," povedal Ian a objal ma okolo pása. "Vy dvaja máte ešte program a ja beriem svoju manželku niekam do súkromia."

Mima s Joeym nasadli do jedného taxíka a my s Ianom do druhého. Objal ma okolo ramien a ja som si zložila hlavu na jeho rameno. Snažila som sa nemyslieť na to, čo som urobila a snažila som sa nepredstavovať si následky. Ian mi položil prst pod bradu a zodvihol mi tvár, tak aby mi hľadel do očí.
"Čo sa deje? Máš strach?" spýtal sa nežne. Usmiala som sa naňho, pokrútila som hlavou a pobozkala som ho. Ian mi vzal tvár do dlaní a bozkával ma celú cestu. Pred hotelom, v ktorom som bývala taxi zastavil a my sme vystúpili. Ian zaplatil a vošli sme dnu. Premýšľala som, odkiaľ vedel, kde s Mimou bývame.
Privolali sme výťah a nastúpili sme doň. Keď sme boli vnútri, Ian ma vášnivo pobozkal. Spravila som krok vzad a oprela som sa o stenu. Ian sa na mňa pritlačil a rukami začal blúdiť po mojom tele. Výťah zastavil a dnu nastúpila nejaká babička, ktorá podľa mňa mala už dávno spať a pohoršene na nás pozerala.
Keď sme vystúpili, rozosmiali sme sa. Uvedomila som si, že nejdeme do našej izby, ale do nejakej inej, z čoho som usúdila, že Ian s Joeym bývajú v tom istom hotely. Ian otvoril dvere a vzal ma na ruky. Zasmiala som sa. Cez prah ma preniesol s perami na mojich. Potom ma položil na zem a zatvoril dvere.
Stála som v strede jeho obývačky a pozerala som naňho. Pristúpil ku mne a pohladil ma po tvári. Zatvorila som oči a užívala som si jeho dlaň na mojej tvári. Postavila som sa na špičky a pobozkala som ho. Najprv na pery, potom na krk a potom som mu začala rozopínať gombíky na košeli, ktorá mi bránila v kochaní sa jeho telom. Ian ma opatrne tlačil smerom do spálne. Pri dverách som mu vyzliekla košeľu a hodila som ju na zem, Ian ma objal a povolil zips na šatách, ktoré skončili vedľa jeho košele. Cestou k posteli sme zo seba zhodili všetko oblečenie. Ľahla som si na posteľ a Ian si opatrne ľahol na mňa. To ako na mňa pozeral mi vháňalo krv do líc. To ako sa ma dotýkal a ako ma bozkával mi spôsobovalo triašku. Hľadeli sme si do očí a ja som si v tej chvíli uvedomila, že mám problém, pretože som sa zamilovala.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 NiNi- aff NiNi- aff | 1. ledna 2012 v 13:08 | Reagovat

omg :DD takéto nápady :DD vy ste fakt šialené :DD

2 Wera Wera | Web | 2. ledna 2012 v 14:13 | Reagovat

:D Jestli tam chcete přimíchat ještě někoho dalšího, dobrovolně se hlásím s Paulem xDD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama