7. kapitola: Dilema

13. listopadu 2011 v 13:52 | Mary


Po tom, čo sme spolu s Ianom dotancovali sedel celý čas oproti mne a uprene ma pozoroval. Snažila som sa pozerať všade inde, len nie naňho. Rozprávala som sa s Channingom o filme, ktorý budú natáčať, kým Alex na parkete tancovala s Kellanom, dokonca som prehodila aj pár slov s Wesleym. Potom som sa opäť venovala Kellanovi, lenže zbadal nejakých priateľov, tak ich šiel pozdraviť. Ja som sa radšej vybrala na vzduch.


Stála som pred barom a premýšľala som, o čo mu sakra ide a prečo ma nenechá tak. V tom som za sebou začula kroky.
"Páči sa ti večer?" spýtal sa ma Kellan.
"Veľmi. Som rada, že si sem prišiel."
"Nemohol som ti odolať," usmial sa na mňa a priblížil sa ku mne.
"Nepreháňaj."
"Nepreháňam, si prekrásna," naklonil sa ku mne a pobozkal ma. Pritlačila som sa bližšie k nemu. Potrebovala som zo seba dostať napätie, ktoré sa vo mne nahromadilo pri tanci s Ianom. Z toho bozku som omdlievala. Cítiť Kellanove telo tak blízko, bolo neskutočne vzrušujúce. Keď sme sa od seba odtrhli, obaja sme zrýchlene dýchali. Kellan ma pohladil po tvári, chytil za ruku a vošli sme späť dnu.

Alex sa usmievala na Channinga, ktorý sa rozprával s Ianom a Paul nervózne klepkal prstami po stole. Prisadli sme si k nim. Kellan mi automaticky položil ruku na stehno a Ian sa prudko nadýchol. Potom šiel tancovať s Alex.
"Som rád, že som tu s tebou," šepkal mi do ucha a ja som sa usmievala ako blázon. Potom som si všimla, že Channing sa snaží nadviazať rozhovor s Paulom, ktorý si podľa mňa už v duchu prebral aspoň pätnásť spôsobov ako ho zabiť a zakopať. Rozosmialo ma to ešte viac.
"Na čom sa smeješ?"
"To nič Kellan, len som si spomenula na jeden vtip."
"Povieš mi ho?"
"Možno nabudúce."
"A čo takto hneď?" nebezpečne sa mu zablýskalo v očiach.
"Nebude sa ti páčiť," presviedčala som ho. "Je o jednom žiarlivcovi a vlastne to ani nie je vtipné." Na Paula som pre istotu ani nepozrela.
Ian a moja sestrička si sadli k stolu. Channing ju hneď chytil za ruku za výrazného vrčania Wesleyho, ktorého obaja ignorovali. Asi o druhej sme sa rozhodli ísť domov, chlapci nasadli do taxíka a šli s nami.
Vystúpili sme pred naším domom a Kellan poprosil taxikára, nech ich počká. Potom sa pozrel na mňa. Namiesto obyčajného ahoj, som ho okamžite pobozkala. Počula som Alexin smiech, ale zamestnávali ma Kellanove pery. Keď som sa od neho odtiahla, videla som, že ani moja big sister nezaostáva.

"Do frasa, ja dnes asi ani nezaspím," vzdychla som si a pozerala som sa za odchádzajúcim taxíkom.
"Hovor mi niečo, Channing ma pozval na pláž," rozplývala sa Alex. Channing má moje sympatie. Alex žiari.
"Pôjdeš?" pýtala som sa.
"Blbá otázka," pokrútila hlavou a spievajúc šla do svojej izby. Ja som sa odobrala do svojej.
"ÁÁÁÁÁ," zakričala som si z plného hrdla, lebo som bola šťastná.
"Alyson, nemusíš zobudiť celý dom, len preto, lebo si prišla," zakričal otec zo spálne. Rozosmiala som sa, hodila som sa do pyžama a okamžite som zaspala.

Ráno ma prebudil mobil. Myslela som si, že mi zvoní budík, ale volal mi Kellan.
"Prosím," zamumlala som.
"Zobudil som ťa?"
"Tak trochu. Ale o minútu by to za teba urobil budík, takže takto je to oveľa príjemnejšie," trepala som do mobilu.
"Allie, volám lebo pozajtra idem promovať jeden film a chcem, aby si tam šla so mnou."
"To fakt?" posadila som sa, lebo toto ma dostatočne prebralo. On so mnou chce ísť na verejnú akciu. Klepne ma.
"Áno, bol by som rád, keby si ma sprevádzala."
"Veľmi rada."
"Dobre, buď pripravená o siedmej. Pozajtra si po teba prídem."
"Budem sa tešiť."

Keď sme dorazili s Alex do práce, v šatni som našla prekrásnu kyticu bielych ľalií bez venovania. Pozrela som na Alex.
,,Myslíš že sú od Kellana?"
,,Odkiaľ by vedel že ich máš rada?"
,,Máš pravdu. Sú nádherné." Tešila som sa.
Šla som do maskérne a vo dverách som sa zrazila s Paulom. Pozdravila som mu. Čosi zamumlal a šiel smutne ďalej. Bolo mi ho ľúto. Vyzeral, že ľutuje to, ako sa správal. Ale Alex sa tak teší na rande s Channingom. S ním to je jednoduchšie. Sakra. Musím zistiť, ako to skutočne bolo.
Cestou z maskérne som si prechádzala scenár, lenže šla okolo mňa Mora a vyrazila mi ho z ruky.
"Slepota môže byť smrteľná!" zakričala som za ňou a chcela som sa zohnúť, aby som ho pozberala, ale Ian mi ho už podával do ruky. Dokonca sa na mňa usmial. Poďakovala som sa mu a šla som ďalej. Zvláštne.
Kevo si nás zavolal na schôdzu, aby sme vedeli, čo nás tento týždeň čaká. Keď som to všetko počúvala, mala som chuť spáchať zločin. Nielenže od zajtra začínam točiť scény, poväčšine s Ianom. Kevo navyše chce za dva týždne natočiť tri časti, aby sme stíhali aj sprievodné akcie. Zajtra a pozajtra ešte ideme podľa pôvodného rozvrhu, ale potom nás tu bude držať dlho. Zhrozene som pozrela na Alex, ktorej práve navalil toľko práce až z toho bolo do plaču aj mne.
Po skončení porady som sa vo dverách takmer zrazila s Ianom. Bez slova sa ustúpil a dal mi prednosť. Takto to pokračovalo celý deň. Bol milý a ja som začínala premýšľať, či som neskončila v nejakom paralelnom svete.

,,No videla si to? Žiadne poznámky ani nič. On sa niekde udrel?" pýtala som sa Alex.
,,Možno si uvedomil, že urobil chybu," začala.
,,To sú jeho sračky. Na to mu seriem," mávla som rukou a išla som sa prezliecť. Alex ma počkala a vyrazili sme k parkovisku. Alex sa pozerala na hodinky a usmievala sa. Samozrejme, veď o hodinu sa má stretnúť s Channingom. Bola som už takmer v aute, keď za mnou pribehol jeden kameraman, že ma Kevin prosí, aby som sa vrátila dotočiť nejaké scény. Alex na mňa spýtavo pozrela.
"Ty choď a uži si večer. Ja si potom vezmem taxi. Ako poznám Keva, hoci je len päť, budem tu strašiť dlho. A naším povedz, že prespím v byte v centre, aby som sa netrepala cez celé mesto."
"Okej, dôjdem tam za tebou," objala ma a sadla do auta.
"To som zvedavá," zasmiala som sa a vrátila sa do štúdia. Obliekla som sa nanovo a šla som na pľac.

"Tak, kto tu ešte uviazol so mnou?" spýtala som sa Keva, ktorý sa na stoličke usmieval.
"Ja," začula som za sebou hlas Damona Salvatorea.
"Takže sa pustíme do práce," ešte som strýka takého nadšeného nevidela.
"Ktorá scéna?" spýtala som sa so strachom.
"Tá v ktorej za tebou príde Damon domov, keď zistíš, že tvoja mama bola zavraždená," vydýchla som si. "Vaše zblíženie plánujem až popozajtra."
"Akcia!" skríkol strýko. Zazvonil zvonček. Otvorila som dvere a vbehla som Damonovi do náručia. Hladil ma po vlasoch, kým som plakala. Potom ma zdvihol na ruky a prešiel so mnou do spálne. Krčila som sa v jeho náručí a prosila nech ma neopúšťa, zatiaľ čo on mi šepkal, že to bude dobré, že ma nenechá samu.
"STOP!" zakričal Kevin. "Bolo to perfektné. Som rád, že ste to zvládli na prvýkrát. Musím vás pochváliť," ocenil to Kevin.
Keď som sa prezliekla, šla som na parkovisko a dúfala som, že strýko tu ešte je a hodí ma domov. No jediné auto na parkovisku rozhodne nebolo jeho.

"Odveziem ťa domov," stála som s Ianom pred jeho autom.
"Nemusíš si robiť starosti, vezmem si taxi."
"Čo ti na mne vadí?"
"Hmmm, ak si odmyslím teba, tak vlastne nič."
Pozrel mi do očí a v tej chvíli som vedela, že som to prehnala. Zrazu sa vrhol na moje pery. Zo začiatku som sa bránila, no nakoniec som musela spolupracovať. Obmotala som mu ruky okolo krku a pritlačila som sa naňho. Ten bozk bol najlepší v mojom živote.
Keď sa odtiahol, pozrela som naňho a vlepila som mu. Musela som. Hoci to bolo dokonca stokrát lepšie ako s Kellanom. Ale, už len z princípu ma nemá čo bozkávať. Prekvapene sa na mňa pozrel a trel si rukou líce.
"Ian Somerhalder, toto už nikdy," nestihla som dokončiť, lebo moje pery opäť uväznil v bozku.
"Nastúp," prikázal mi zadýchane, keď sme sa od seba odtrhli. Chcela som protestovať, no pozrel na mňa. "Donútim ťa."
Radšej som nastúpila, lebo som vedela, že to myslí vážne. Celú cestu nikto z nás neprehovoril. Doviezol ma domov a vystúpil spolu so mnou.

"Odomknúť viem aj sama," sykla som naštvane
"Ja viem. Ja čakám, že ma pozveš dnu," povedal s úsmevom. Obzerala som sa po niečom tupom.
"To neurobím a ty to dobre vieš, takže zaveľ na ústup a daj si odpich," dostala som zo seba bez toho, aby som naňho pozrela.
"Raz ma pozveš," bol si tým úplne istý.
"Tak fajn, nech to máme za sebou. Ian, nechceš ísť dnu?" usmiala som sa milo.
"Ty ma naozaj..."
"Samozrejme, ideš, či nie."
"Pravdaže," odzbrojujúco sa usmial.
Vošli sme dovnútra a ja som na svojich bokoch pocítila jeho ruky.
"Daj tie ruky preč," otočila som sa k nemu. "Chcel si ísť dnu, ale nešpecifikoval si, čo chceš robiť, takže sa správaj slušne."
Pozrel sa pohľadom raneného šteniatka.
"Dáš si niečo? Vodu, džús, kávu, čaj... alkohol asi nie, keď si tu autom," predpokladala som.
"Mohol by som tu aj prespať," zašepkal zvodným hlasom.
"Zamieta sa."
"Tak čaj bude dobrý."
"Sprav si pohodlie, kým ho uvarím," nasmerovala som ho do obývačky a šla som do kuchyne. Bože, čo budem robiť so Somerhalderom v byte? V kuchyni som dala vodu do kanvice a pripravila som hrnčeky. Otočila som sa a Ian stál tesne za mnou.
"Dovolíš?" dostala som zo seba a sklonila som hlavu. Bola som z neho totálne mimo, aj keď nechápem prečo, viem predsa aký je.
"Allie, vypočuj ma. Prosím," povedal naliehavo a pozrel mi do očí. "Viem, že som to pred rokmi pokašľal a že tvoja mienka o mne je veľmi nízka, ale záleží mi na tebe. Záležalo mi na tebe vtedy a aj teraz. Záleží mi na tom, čo si myslíš a čo cítiš. Prosím, dovoľ mi napraviť to, čo som pokazil, ak pre nás ešte nie je neskoro. Už vtedy som vedel, že si výnimočná. Prosím dovoľ mi dokázať ti, že nie som iba povrchný idiot. Zmenil som sa vďaka tebe a tvojmu pohľadu na život. Daj nám šancu, ktorú som vtedy pobabral skôr ako prišla."
"Ian, ja neviem, čo ti mám povedať," totálne ma zmiatol. "Ja," začala som, ale priložil mi prst na ústa.
"Nevrav nič. Len sa pokús uveriť, že ľudia sa dokážu zmeniť, že ja som sa dokázal zmeniť. Nechajme tomu voľný priebeh, nech sa to vyvinie akokoľvek. Len tomu daj šancu. Ja sa nedokážem pozerať na to, ako ma nevieš vystáť. Prosím, dovoľ mi stráviť zajtra s tebou večer. Film, večera..."
"Ale u mňa, nech ťa môžem vyhodiť, keď ma naštveš," dostala som zo seba napriek tomu, že mal prst stále na mojich perách.
"Už som čakal, čo z teba vypadne," úprimne sa zasmial.

"Vychádzal práve Ian Somerhalder z nášho parkoviska?" spýtala sa ma Alex, keď vošla do bytu.
"Uhm," prikývla som. Zdvihla obočie a čakala. "Točila som s ním scény. Potom ma na parkovisku pobozkal a frasa Alex, takmer som sa zložila. A potom sa nanominoval sem. No a zajtra s ním mám rande. Tu u nás," povedala som jej light verziu.
"Čože? Ešte raz a poporiadku," poprosila, takže som jej to vyklopila postupne.
"Vau, tak to máš dievča zlaté poriadny pech."
"Ja viem, chápeš, zajtra sa stretnem s Ianom a pozajtra hneď s Kellanom. Ja neviem, čo mám robiť. Páčia sa mi obaja. Ian už dlho a teraz vyzerá, že možno nie je taký hrozný ako som si myslela," hovorila som zúfalo.
"Proste Ianovi povedz, že si sa s Kellanom dohodla a viac sa tým netráp. Uvidíme, ako sa to zajtra a pozajtra vyvinie a podľa toho sa rozhodneš."
"Ty si za koho?" spýtala som sa jej.
"Toto je tvoja kapusta, zlatko, aj keď ja mám favorita jasného."
"Dobre. Mňa sme už rozobrali," usmiala som sa na ňu. "Teraz mi povedz o tvojom rande s Channingom. Nevynechaj žiadne detaily. A preháňaj."
"Bolo to takto..." pustila sa do rozprávania a spať sme šli až o štvrtej.

A/N: a zajtra kapitolka od Tiny a jej rande s Channingom :D
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Damonika Damonika | E-mail | Web | 14. listopadu 2011 v 17:52 | Reagovat

Neviem sa dočkať ale najviac sa teším na to rande s Ianom :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama