20. kapitola: NARODENINY

28. listopadu 2011 v 20:38 | Mary & Euka

V minulých častiach: Zara a Damon sú spolu, sú šťastní a všetko klape. Keďže má Zara narodeniny, ktoré budú oslavovať v dnešnej kapitole, Damon sa rozhodol, že jej niečo daruje. Daroval jej svoje denníky, ktoré by nedal nikomu okrem nej. A tento darček ich opäť zblížil ešte viac.


Prebudila som sa sama. Pozrela som na hodinky a bol už takmer obed. Obliekla som si Damonovu košeľu a šla som do kuchyne. Môj upír práve varil. Oprela som sa o zárubňu a potichu som ho pozorovala. O sekundu sa ocitol predo mnou, chytil ma za boky a vtisol mi bozk.
"Čo chceš robiť dnes?"
"Chcem ísť na ryby," vyhŕklo zo mňa. Damon dvihol obočie a zasmial sa.
"Tak fajn, pôjdeme na ryby."
Keď sme sa naobedovali, Damon zbalil udice a piknikový kôš. Rybačka dopadla nadmieru úspešne. Všetky ryby ostali živé a my sme strávili nádherný deň na jazere v člne, nič nerobením, iba pozorovaním okolia. Opierať sa o Damona a vnímať iba jeho dych bolo oslobodzujúce.
Večer sme si pustili televíziu a pozerali sme filmy. Ležala som pod dekou v Damonovom objatí a vychutnávala som si posledné chvíle pokoja.
"Naozaj sa musíme zajtra vrátiť?"
"Nerád ti to hovorím, ale musíme," hral sa mi s vlasmi, lebo vedel, ako ma to upokojuje.
"Čo ak tu ostaneme? Mobily máme vypnuté, nemajú nás ako zavolať späť."
"Vedia, kde sme. Ak neprídeme, naletí sem tvoj brat, môj brat, vlastne celá tlupa a máme po romantike."
"Sakra," smutne som naňho pozrela.
"Neboj láska, máme pred sebou ešte celú noc," prstom mi prešiel od líca k brade. Zatvorila som oči a užívala som si jeho dotyky a bozky.

V nedeľu som opäť vstala až na obed. Damon už mal všetko zbalené, takže som nemohla ani len zdržiavať. Najedli sme sa a vyrazili sme domov. Celú cestu späť som si čítala ďalší z jeho denníkov. Miestami to bolo priveľmi krvilačné a občas som mala chuť preskočiť pár strán, keď som čítala o jeho chvíľkových známostiach. Damon si všimol, že sa mračím.
"Zlatko, budeš mať vrásky," zasmial sa.
"Vôbec sa mi nepáči táto časť," zahundrala som. Vzal ho do ruky, prebehol stranu a zasmial sa.
"Ani mne, mne sa páči až ten posledný. Vystupovať slečna."
"Už sme tu?"
"Yop," otváral mi dvere na mojej strane. Vkĺzla som mu do náručia a pobozkala som ho. Damon mi obmotal ruky okolo pása a pritiahol si ma k sebe.
"Hej, víkend vám nestačil? Daj od nej ruky preč, Salvatore," začula som za sebou Care. Oprela som si čelo o Damonove, ale nepustila som ho.
"Forbes, nebývaš inde? Si tu nejako často. A si otravná," fňukla som, keď ma môj upír pustil a Care ma ťahala do domu.
"Aj ja ťa mám rada, ale vyskytli sa komplikácie," povedala vážne.
"Nie, prosím, nepokaz mi víkend."
"Neboj, nie je to to, na čo myslíš," prišla Bon s pukancami. Kedy sa sem nasťahovali?
"Ide o to," pustila sa do vysvetľovania El, "že otváracia školská party je naplánovaná na budúci piatok a my sme ti chceli spraviť oslavu narodenín."
"Fakt tragické."
"Odpusť si ten sarkazmus. Salvatore má na teba zlý vplyv," pokrútila hlavou Care a potom sa rozžiarila a ja som sa bála, čo zas vymyslela. "Preto sme sa to rozhodli spojiť. Hovorila som aj s riaditeľkou a vravela, že nebude najmenší problém, keď ti spravíme oslavu narodenín v škole so všetkými spolužiakmi. My ti zablahoželáme samozrejme doma v súkromí a z oslavy pôjdeme rovno ku Gilbertovým, tak ako sme to robili vždy."
"Chceš mi ju uniesť na celý víkend?" zhrozil sa Damon.
"Samozrejme, robili sme to tak pätnásť rokov."
"Osemnásť," opravila som ju.
"Nie zlatko, naposledy sme robili spoločný narodeninový víkend tri týždne pred tým, ako si odišla."
Pozrela som na ne a objala som ich. Damon sa na mňa odo dverí usmial a vyparil sa. My sme sedeli na gauči v objatí až do večera. Potom prišiel Alex, že kvôli Rade odboja k nám prídu všetci z Útočiska, aby sme sa dohodli na ochrane počas party.

V utorok po škole som sa ponáhľala domov. Salvatore house bol plný mystických tvorov. Dobehla som do obývačky a boli tam všetci, na ktorých mi záležalo. Kým som sa zvítala s ľuďmi, ktorých som dlhšie nevidela, prešla asi hodina.
"Takže oficiálne otváram dnešné sedenie. Myslím, že ste sa všetci stihli zoznámiť a mohli by sme prejsť priamo k veci."
Všetci prikývli. Care sa postavila a vytiahla mapu školy, ukázala im všetky východy, každú chodbu, a najbližšie cesty k lesu. Vysvetlila im, kedy oslava začne a iné organizačné veci. Chvíľu bolo ticho a potom sa ozvala Abby.
"Myslím, že bude vhodné napriek všetkému strážiť aj Klausove hranice. Aby sme si dali vedieť, ak by náhodou niekto z nich vyšiel von. Podľa sledovania situácie v minulosti, sa Klaus vždy zjavil na školskej akcii. Jeho hranice si môžem vziať na starosť ja s Biancou a Dereckom."
"Súhlasím, hoci si myslím, že ak sa Klaus bude chcieť zjaviť, urobí to tak, že nikto z nás nebude mať ani len tušenia, že prišiel."
"Nepohnem sa od teba ani na krok," Damon ma chytil za ruku a pevne mi ju stlačil. Stisk som mu opätovala a kývla som na Ricka.
"Takže, toto sú železníkové bomby..." Rick rozdal zbrane, koly, bomby a vysvetlil, čo so ako používa. Chlapci boli nadšení. Vyzerali, že by to hneď aj vyskúšali, ale to som im zatrhla. Potom porada skončila a všetci sa odobrali na svoje stanoviská.
Súkromnú oslavu, ako to nazvala Care sme mali nakoniec v stredu. Pozvala som aj Matta, pretože na žiadnej ešte nechýbal a všimla som si, že s Jenny sa k sebe majú čoraz viac. Darčeky ma potešili. Hlavne ten od Alexa. Daroval mi jedinú spoločnú fotku, ktorú sme s rodičmi mali obaja. Držal ma na rukách, sedel na kolenách mame a otec nás objímal. Spať sme išli v podstate až ráno.

V piatok sme počas posledných dvoch hodín pripravovali telocvičňu a potom sme šli domov, aby sme sa pripravili. Elena mi česala vlasy, kým som sa maľovala. Mierne som nestíhala, kvôli kúpeľu s Damonom. Akosi ma nechcel pustiť z vane. Potom som sa ešte navliekla do bielych šiat previazaných červenou stuhou a spolu s El sme vyšli z izby.
Do školy sme dorazili poslední. Všetci ostatní nás tam už čakali, len El, ja a bratia Salvatorovci sme sa mierne zdržali. Spolužiaci, ktorí vedeli, že mám narodeniny mi prišli postupne zablahoželať, pootvárala som darčeky, poďakovala som im a kým chlapci odniesli balíčky do auta, začala hrať hudba.
Odchytila som si Damona a ťahala som ho do stredu parketu. Nežne si ma privinul a svet okolo prestal existovať. Aspoň do chvíle, kým po mňa neprišiel Simon. Strašne rada s ním tancujem, pretože je hrozne bláznivý. Potom som tancovala s Joshom. Pozrela som na miláčika, ktorý našťastie vyzeral v pohode a celkom dobre sa bavil s Pegs, zatiaľ čo Rick v strede parketu vykrúcal Mel.
"Smiem si ukradnúť brata?" prišla som za El, ktorá s ním tancovala. Prikývla a šla k nášmu stolu. Ja s Alexom sme vyšli z telocvične a šli sme sa prejsť.
"Nikdy ti nebudem môcť dostatočne poďakovať za darček a za to, čo pre mňa robíš."
"Zlatko, mne stačí, že viem, že nie som úplne sám. Ak by sa ti niečo stalo, neustál by som to, sestrička."
"Želala by som si, aby to všetko bolo úplne iné. Aby sme mohli vyrastať spolu. Tých šestnásť rokov nám nikto nikdy nevráti," objala som ho a oprela som si hlavu o jeho rameno.
"Máme večnosť. Ja som upír, ty nestarneš. Bude to dobré. Keď skončí vojna, budeme mať dosť času."
Zabočili sme k Rickovej pracovni a na rohu stáli Matt a Jenny a vášnivo sa bozkávali. S Alexom sme začali nenápadne cúvať, ale Jenny sa prudko otočila a vystrela ruku.
"Zlato neútoč, to sme len my, ale už padáme, buďte slušní," zasmiala som sa a zdrhli sme. Počula som ako si vydýchla a potom sa znova venovala Mattiemu.
"Tak tu ste!" zakričala na nás Pegs, keď sme sa vrátili k telocvični. "Nič sa nedeje," odpovedala mi na myšlienku, "len Damon si všimol, že nie si vnútri a trocha mu preplo."
Hneď na to sa z telocvične vyrútil aj Damon a zdrapil ma v objatí. "Nabudúce mi povedz, keď pôjdeš na prechádzku. Skoro som vyletel z kože," šepkal mi do ucha. "Dobre vieš, že Abby volala, lebo Klaus opustil sídlo."
"Nič sa nedeje, bola som s Alexom, je to v poriadku," pobozkala som ho. Vrátili sme sa do telocvične a ďalej sme sa zabávali.

Damon tancoval s El a ja som si šla po Stefa. Potom spravili obaja naraz nejakú otočku a s El sme sa ocitli pri tom správnom bratovi. Videla som na Damonovi, aký je napätý. Všetci sme čakali, či sa Klaus objaví. Opustil sídlo, ale nikto z hliadok pri škole ho zatiaľ nezaregistroval. Chytila som Damona za ruku a ťahala som ho vonku z telocvične. Zašla som k nášmu výklenku, zatiahla som ho tam a pobozkala som ho.
"Pán Salvatore, nejaký ste napätý," prechádzala som mu perami po krku a hladila som mu chrbát. Damon ma pritlačil na stenu celým svojím telom a ruku oprel vedľa mojej tváre. Usmiala som sa, vplietla som mu ruku do vlasov a druhou som mu vkĺzla pod košeľu.
"Slečna Fell," vydýchol prerývane, "sme na verejnom priestranstve," prechádzal mi dlaňou po bokoch, pocítila som, ako sa mu očné zuby predĺžili a ako opatrne prehrýzol kožu na mojom krku.
"Nikdy predtým vám to nevadilo, pán Salvatore," zašepkala som predtým, ako som začala piť jeho krv.
"Ehm, nechcem rušiť, ale Damona zháňa Alex," vravela Peggy a bola k nám otočená chrbtom. Stuhla som. Ak Alex hľadá Damona, musí ísť o niečo vážne. Damon sa na mňa pozrel.
"Pegs, ostaň s ňou, hneď sa vrátim," pobozkal ma a zmizol.

"Ste vy dvaja vôbec normálni?" zrúkla na mňa Pegs.
"Prečo?"
"Meniť si krv v škole, kde vás môže hocikto vidieť? Dokonca máš biele šaty?"
"Neboj, máme v tom prax. Neunikne ani kvapka," zasmiala som sa.
"Zara, ale ste v škole. Nemôžete si piť krv niekde na chodbe."
"Lebo ty s Rickom ste sa nikdy nezabudli."
"Toto sem nepleť, ty si sa zabudla."
"Bol napätý. Chcela som ho rozptýliť," hodila som po nej smutné očká. Povzdychla si a objala ma.
"Hlavne, že ste spolu."
"Peggy?" oslovila som ju myšlienkou. "Nepanikár. Otoč sa a odíď."
"Je tu?"
"Je, cítim jeho prítomnosť. Teraz musíš odísť. A prosím, ak sem bude chcieť niekto prísť, nedovoľ mu to."
"Myslíš Damona? Toho nezastavím. A ja ťa tu nenechám samu. Zari ostanem s tebou."
"Pegs zabije ťa. Mala si byť mŕtva. Prosím choď."
"Zara, ja nemôžem, musím ťa chrániť."
"Nie, hlavne ma musíš počúvať."
"Nerob to."
"Pegs, je to rozkaz, nechaj ma tu samu s Klausom a rob, čo bude v tvojich silách, aby sem nikto neprišiel."
Pegs sa na mňa pozrela - smutne, bolestivo, so strachom - a odišla. Len čo bola za rohom, začula som za sebou pohyb.

A/N: ďakujem za komentáriky :) máme za sebou romantiku, oddych na chate a prichádza niekto, kto mi už veľmi chýbal :D takže jediné, čo vám prezradím je, že celá ďalšia kapitola nesie výstižný názov Klaus...
+ na rubrike názvy ďalších piatich kapitol :)
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 verca verca | 28. listopadu 2011 v 21:18 | Reagovat

woow huste uz se tesim  co se stane honem pridej dalsi kapitolu nejlepe zitra :D :D at viim co se stalo nebo me klepne takhle me napinat to neni pekne :D :D

2 Em Em | 28. listopadu 2011 v 23:05 | Reagovat

Ahoj, prosím o hlas v súťaži DATART. :)
Adresa môjho priania:

http://vianocny.datart.sk/emilia-jasova-si-praje-digitalny-fotoaparat-nikon

Díky moc :)

3 Selene Selene | 29. listopadu 2011 v 14:58 | Reagovat

a ide sa na Klausa...aaaaa

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama