19. kapitola: PREKVAPENIE

27. listopadu 2011 v 13:02 | Mary & Euka

V minulých častiach: Zara, Elena, ALex a Jeremy boli na cintoríne pri hroboch svojich blízkych. Zrazu sa tam zavilo pätnásť Klausových žoldnierov, ktorý zaútočili. Bol medzi nimi aj Mark. Žoldnier, ktorý bol kedysi pod priamym Zariným velením. Po tomto útoky do MF prišli Mike s Joshom, aby sa uistili, že sú všetci v poriadku. Damon žiarlil na každý Joshov pojľad, torý venoval Zare. Nakoniec sa trocha pochtili a Damon mu vrazil. Zara ho však upokojila a všetci sa dohodli na ďalšom postupe.


Ďalšie tri dni sme po škole trénovali boj vzadu na záhrade. V utorok Stef blicol školu, aby mohol s Joshom naplánovať taktiku. Mali sa skoordinovať tak, aby Josh vedel vypracovať obranu na Klausove útoky. S Damonom sme si z neho potom celý čas robili srandu, že sa nám nejako kazí. Potom sme sa pustili do boja. Každý si vybral partnera a trénoval začiatky. Damon chcel Josha, ale bála som sa, že sa zabijú, takže som s Damonom trénovala ja. Asi päť minút, pretože Damon bol až príliš jemný. Potom som sa vymenila so Simonom a ja som trénovala Tylera.

Streda a štvrtok boli rovnaké. Care sa to tak zapáčilo, že bola nezastaviteľná. Neviem, kde sa to v nej vzalo, ale ku koncu jej nestačil ani Josh. Tyler sa na ňu pozrel a v očiach mal hrdosť. Mike cvičil s Elenou a Jeremym, aby neostali mimo. A Bon s Jenny cvičili mágiu. Odobrala som sa do kuchyne, aby som im priniesla niečo na občerstvenie.
"Myslíš, že na seba niekedy prestanú zazerať takým tým vrrr pohľadom?" vošla dnu Mel.
"Myslím, že hej. Je to predsa len lepšie ako v pondelok."
"Iba z Damonovej strany, pretože on je ten, koho pobozkáš, keď k tebe príde. Josh sa s tým ešte úplne nezmieril."
"Mrzí ma to, ale on vie, ako to je."
"Zlatko, ty sa tým netráp. Hlavné je, že ste si to vysvetlili. Vezmem niečo vonku?"
"Hej, zober vodu, ja o chvíľu prídem s jedlom."

Dorábala som chlebíky a pocítila som ruky okolo pása.
"Čo robí moja láska?"
"Myslí na jedného strašne sexi upíra."
"Ten upír tiež myslí na jednu neskutočne zvodnú čarodejnicu," zavrčal roztúžene a láskal mi krk.
"Damon!"
"Chcem ťa," otočil si ma v náručí a pobozkal ma.
"Ale ja im musím zaniesť večeru," protestovala som, keď ma tlačil z kuchyne.
"Keď budú hladní, prídu sa najesť sami," pobozkal ma, otvoril dvere pracovne, zamkol ich a dotlačil ma ku gauču. Ľahla som si a Damona som stiahla na seba. Rukami som mu vkĺzla pod tričko a vyzliekla som mu ho. Jednou rukou mi rozopínal košeľu a druhou mi hladil stehno. Obtočila som okolo neho obe nohy. Prstami som obkresľovala každý jeho sval na hrudi a pozerala som mu do očí. Milovala som ten pohľad plný vášne.

Stála som v pracovni pri okne a pozorovala som dianie vonku. Damon si ma zozadu pritúlil. Mal na sebe iba nohavice. Jeho tričko bolo ešte stále niekde pod stolom.
"Vidíš, vôbec im nechýbame," pobozkal ma na rameno.
"Hm."
"Zlatko, čo sa deje?"
"Premýšľam koľko obetí ešte bude mať táto vojna. Ani jeden z nich si nezaslúži, aby do toho bol zatiahnutý. Majú mať normálne životy. Prežiť normálnu strednú, maturitný ples, vysokú, mať deti a netrápiť sa tým, že Klausových ľudí je viac ako nás. Je to voči nim nefér."
"Tvoj život by mal tiež vyzerať ako ten, ktorý chceš pre nich. Mala si len pätnásť, keď si musela spraviť rozhodnutie, ktoré zmenilo život všetkých naokolo, no hlavne ten tvoj. Nemala si mať tušenia, čo je to zodpovednosť. Je to nefér takisto voči tebe."
"Nie, ja neľutujem žiadne svoje rozhodnutie. Len ma mrzí, že sú do toho všetkého zatiahnutí aj oni."
"Neboj sa, nájdeme spôsob, ako sa ho zbaviť bez obetí."
"Jeden by tu bol," hlesla som potichu.
"Aký?" otočil si ma k sebe a hľadel mi do očí. Keď som uhla pohľadom pochopil.
"To nemyslíš vážne, však?" zahrmel.
"Zatiaľ je to jediný spôsob ako sa vyhnúť vojne a ušetriť životy."
"Samozrejme. Obetovať teba je ten najlepší spôsob," vypľul sarkasticky, podišiel k stolu a buchol doň päsťou.
"Miláčik," podišla som k nemu a pohladila som ho po chrbte. "Nikdy som nepovedala, že to urobím. Nedokázala by som sa vzdať teba aj keď je to tá najsebeckejšia vec, ktorú robím. Mohla by som to ukončiť. Mohla by som to skončiť hneď teraz, len vytočím jeho číslo a je po všetkom. Ale stačí jediný pohľad na teba a viem, že sa ťa nedokážem vzdať."

Strhol ma k sebe do náručia a silno ma objal. Po chvíli sme vyšli k ostatným. Tyler vyzeral, že do nás podrypne, ale keď videl ako sa Damon tvári, prekvapene na mňa pozrel. Pokrútila som hlavou a vzala som si chlebík, keďže ich niekto z nich priniesol von.
Potom chalani ešte trénovali. Damon bol trocha zúrivejší ako zvyčajne a ostatní si to všimli. Care ku mne podišla, chytila ma za ruku a odtiahla ma stranou.
"Čo mu je?"
"Nič, len som mu povedala, že jediný spôsob, ktorý poznáme, aby sme zastavili Klausa a vyhli sa vojne je, že sa k nemu vrátim."
"Zara Fell!!!"
"Neboj sa, neurobím to. Viem, že by som vám tým ublížila a že by som ublížila jemu."
"Fajn, ale ak ešte raz zopakuješ niečo také, zavriem ťa v pivnici, kým ho sama nezabijem. Ani nad tým nepremýšľaj," na konci fňukla a objala ma.
"Ináč, už vieš o tom prekvapení?"
"O akom prekvapení?"
"Tak nič."
"Caroline Forbes, okamžite mi povedz o čo ide!"
"Ja nie som kompetentná," smiala sa a začala predo mnou utekať. Bežala som za ňou, ale vbehla som Damonovi do náručia.
"Láska, čo sa deje?"
"Care mi nechce povedať o prekvapení," žalovala som.
"No, lebo nemôže," pobozkal ma na nos.
"Ty ma prekvapíš?" Damon sa usmial. "Takže to z nikoho nedostanem."
"To nie, ale prezradím ti, že zajtra nejdeš do školy."
"To si ako dokázal presvedčiť Alexa?"
"Vravel som ti, že ma má rád."

V piatok ma Damon budil príliš skoro na to, že som údajne nemala ísť do školy. Zamrnčala som a prevalila som sa na druhú stranu. Zobudiť ma sa mu podarilo až na šiesty pokus. Nafučane som vstala z postele a šla som sa obliecť. Zišla som dole schodmi, kde ma čakala Care s Jenny. Prinútili ma nastúpiť do auta a vzali ma na nákupy.
"Damon ma chcel prekvapiť tým, že mi vybavil blicovanie, kvôli nákupom?"
"Nie zlato, toto je len malinká súčasť prekvapenia," usmievala sa Jenny a ťahala ma do obchodu so spodnou bielizňou.
Prekvapene som na nich zírala.
"Zlato, nehovor, že si zabudla, že máš narodeniny?" vyhŕkla Care.
"Nie ja len, že som ich nejako neoslavovala od pätnástich. Teda Klaus vždy spravil veľkú párty, ale mne to bolo ukradnuté."
"Tak tento rok ich osláviš poriadne."
"Ale narodeniny mám až budúcu stredu."
"Zlato, sklapni a vlez do kabínky," dotlačila ma tam Jenny a hádzala po mne všetko možné. Po hodinách skúšania sme sa napokon dostali domov.

Bola som mierne unavená, tak som si šla dať studenú sprchu. Keď som zišla dole, zbadala som pri vchodových dverách kufre.
"Vy ma vyhadzujete?"
"Nie zlato, neboj sa. Uži si to," objala ma Elena, zatiaľ čo Stef vzal kufre a preniesol ich k autu. Damon ich naložil a sadol si za volant. Sadla som si k nemu a zamávala som ostatným.
"Už mi povieš, čo sa deje?"
"Rozhodol som sa, že ťa unesiem," pobozkal ma a celý čas sa usmieval. Potom už nepovedal nič. Asi o hodinu a pol sme zabočili na nejakú lesnú cestičku.
"Chcel som byť s tebou sám. A chcel som byť prvý, kto ti dá narodeninový darček. Myslel som si, že víkend bez starostí, by sa ti mohol páčiť. A že by sa ti mohlo páčiť toto."

Pred nami sa zjavila drevená chalúpka. Hneď za ňou bolo veľké jazero. Okamžite som sa zamilovala. Bolo tam nádherne. Vystúpila som z auta a šla som na breh. Damon došiel ku mne a chytil ma za ruku.
"Vidíš tam na druhej strane? Presne oproti je chata Gilbertovcov. So Stefanom sme v lete upravili túto. Patrila našej rodine, ale nikto ju nevyužíval už dlhé roky."
Chvíľu sme sa pozerali na jazero a potom sme šli do chatky. Mala dve izby, obývačku, kuchyňu a kúpeľňu. Bola útulná a taká nádherná, že som mala chuť ostať v nej navždy. Ja, Damon a žiadne problémy.
Posadila som sa na gauč. Damon si sadol vedľa mňa a uprene na mňa hľadel. Potom ma pobozkal a zmizol. Keď sa vrátil v rukách držal veľký balíček. Zdvihla som obočie a čakala som.

"Už som ti povedal, že chcem byť prvý, kto ti niečo daruje. Chcel som ti dať niečo osobné."
Vzala som krabicu, rozbalila som ju a otvorila. Zostala som prekvapene hľadieť do vnútra.
"To sú tvoje denníky?" vzala som jeden do ruky a spoznala som jeho písmo. Bol tam dátum 7. jún 1864. Damon prikývol a chystal sa odísť. Chytila som ho za ruku.
"Ostaň tu so mnou. Chcem ich čítať s tebou," zaprosila som. Sadol si vedľa mňa a zvyšok dňa sme čítali. Niektoré roky sme preskočili úplne. Teda čítala som čas s Katarínou a potom mi podal do ruky denník, ktorý začínal dňom jeho návratu do Mystic Falls. Keď som sa dostala k pasáži, kde som bola aj ja, rozplakala som sa.
Bolo úžasné vnímať náš vzťah z jeho pohľadu. Bolo vtipné čítať, ako žiarlil na Rogera, ako ho vytáčala zmienka o mojom bývalom a bolo nádherné čítať o tom ako veľmi ma miluje. A bolo nesmierne bolestivé čítať o jeho utrpení v čase, keď som bola preč. Ak mi raz bude chcieť niekto zobrať všetko, stačí, ak mi vezme jeho. Ak mi raz bude chcieť niekto ublížiť, stačí, ak ma donúti pozerať sa na smútok v Damonovej duši a slzy v jeho očiach.
"Nikdy nevrátim späť toto leto a možno sa to bude zdať zvláštne, ale ani by som to nechcela. Vďaka tomu letu viem, že môj najhorší trest je čas bez teba. A moja najväčšia bolesť pramení v tej tvojej. Nikdy ťa už neopustím."
"A ja ťa už nikdy nenechám odísť."
"Damon, ďakujem ti za najkrajší narodeninový darček, iba ak stratím teba, nebudem mať už viac čo stratiť," nahla som sa k nemu a pobozkala som ho.
"Zara, kým ťa mám, na všetkom záleží," vzal ma do náručia a niesol ma do spálne. Oprela som si hlavu o jeho rameno, pobozkala som ho na krk a vplietla mu ruky do vlasov. Zrazu som pod sebou ucítila mäkkú posteľ. Damonove ruky začali blúdiť po mojom tele, kým som mu pomaly rozopínala košeľu. Damon bozkával každú novo odhalenú časť môjho tela a až mučivo pomalým spôsobom ma vyzliekal z vecí. Pretočila som sa naňho a bozkávala som mu hruď kúsok po kúsku, aby som mu vrátila týranie. Slastne zavrel oči a ja som sa usmiala. Nie však nadlho, o chvíľu som sa opäť ocitla pod ním. Pobozkal ma na pery a vyhľadal tepnu na mojom krku.

A/N: ďakujem za komentáre :)
v ďalšej časti sa ešte trocha zdržíme na chate, naplánujeme oslavu a príde niekto, koho by sme na oslave najmenej čakali :) alebo najviac :) v kapitolke Narodeniny :)
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Damonika Damonika | E-mail | Web | 27. listopadu 2011 v 15:59 | Reagovat

Nádherná kapitola :D rozplývam sa! Damonovi a Zare to tak sekne :D diki za tie romantické časti :-P a ďakujem za pochvalu dessu :D

2 NiNi NiNi | 28. listopadu 2011 v 20:04 | Reagovat

úžasné! <3 ja som sa do nich zamilovala!!!! :) od damona je pekné, že jej dal tak skoro darček! :) a veľmi sa mi páči, že nabudúce ešte budú na chate :D

3 Selene Selene | 29. listopadu 2011 v 14:52 | Reagovat

to je tak nádherný darček a osobný...myslím, že skutočný Damon by váhal dať niečo také Elene :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama