11. kapitola: Radikálne riešenie

20. listopadu 2011 v 18:05 | Mary

,,Samozrejme že tam pôjdem. Ale All nesmieš sa báť trochu zariskovať. Nie ak môžeš a nič ti nestojí v ceste. Možno sa popáliš, to teraz nevieme a možno to bude bolieť ale máš mňa. Vždy tu budem prekonáme to a ja vykonám akt pomsty. Budem ťa rozosmievať každý deň, kým tú úlohu neprevezme niekto druhý," vravela dôrazne. Vedela som, čo myslí tým, že mi nič nestojí v ceste. Ale ani jej už dlho nebude. O to sa postarám.
,,Ďakujem," objala som ju. ,,Idem do sprchy, bože o chvíľu točím."

Kým som sa sprchovala premýšľala som. Alex má pravdu. Nech sa stane hocičo, ona tu pre mňa bude vždy a kým budem mať pri sebe ju, zvládnem hocičo. A Ian bol taký sladký. Taký nežný. Taký vášnivý. Nevedela som, čo mám robiť. Na jednej strane bol Ian z minulosti, ktorého som nevedela vystáť a na druhej bol tento, ktorého som milovala. Jediné, čoho som sa bála bolo, že sa vráti ten neznesiteľný sukničkár. Bože stretnem sa s ním o pár hodín a ja stále neviem, čo urobím.

Len čo som vyšla z vane, prišla za mnou Alex, aby som si švihla, že odchádzame o chvíľu. Navliekla som na seba legíny a tričko a šla som poslušne do auta, síce som to nechápala.
,,Prečo sme tu tak skoro?" pýtala som sa jej, keď sme vystupovali na sete.
,,Dáme si pokojné raňajky a porozprávame sa."
,,Zase?" no to sme mohli aj doma. Možno nám došli potraviny, aj keď sa mi zdalo, že chladnička je plná. Pokrčila som plecami a nechala som to tak. Zastali sme pred šatňou.
,,Chcem len pochopiť, z čoho pramení tvoj strach," objala ma okolo ramien Alex.
,,Dobre, ale potrebujem kávu," vybrala som sa k automatu. Bola som na nohách od včerajška. V noci som vôbec nespala a zmáhala ma únava.
,,Nie nie nie vieš čo... ty sa choď obliecť do svojho kostýmu ja prinesiem kávu," navrhla mi Alex a vtlačila ma do šatne. Dobre tak toto som už vôbec nepochopila, celé ráno je čudná. Pozerala som na dvere, ktoré mi zatvorila pred nosom. Otočila som sa a na stoličke sedel Ian. Sakra, takúto skorú konfrontáciu som nečakala. Mala som chuť zakričať na Alex, veď na mňa mala dať pozor.

"Čo tu robíš tak skoro? Vlastne, čo tu vôbec robíš? Čo..." otočila som sa smerom k dverám. Na ramene som pocítila jeho dlaň. Stál tesne za mnou. Cítila som jeho blízkosť.
"Neutekaj mi," zašepkal.
"Ian, čo chceš?" dostala som zo seba potichu.
"Prečo si utiekla?"
"Lebo som mala strach," priznala som.
"Čoho sa bojíš?" šepkal mi do ucha a ľavú ruku ovinul okolo môjho pása.
"Teba, seba, nás. Toho, čo cítim, keď som s tebou, toho kto som, keď som s tebou," otočila som sa k nemu.
"Moja Allie," pohladil ma. Pritiahla som si jeho tvár bližšie k sebe a pobozkala som ho.
"Bál som sa, že sa ti niečo stalo," šepkal zúfalo.
"Stalo, zbláznila som sa," zasmiala som sa a pohladila som ho po tvári.
"Niečo si si zabudla," z vrecka vytiahol môj prsteň a nastokol mi ho na prst.
"Nevedela som ho nájsť, keď som sa snažila vytratiť. Ďakujem, že si mi ho vrátil. Veľa pre mňa znamená. Mám ho ako symbol niečoho výnimočného."
"Niečoho výnimočného?" posmutnel.
"Uhm. Jednej veľkej lásky," vytreštil oči a vyzeral, akoby ho chcel okamžite zničiť. "Ian, Alex má rovnaký. Pripomína nám, že to čo máme, je výnimočné."
"Allie? Už mi neujdeš však?"
"Myslím, že ešte tak tri alebo štyrikrát a myslím, že aj teraz," trocha som sa od neho odtiahla, ale on ma odmietal pustiť a privinul si ma späť. Potom sa vrhol na moje pery a ja som ochotne spolupracovala.

"Sorry," počula som Alexin hlas a s veľkým premáhaním som prerušila bozk. Alex stála vo dverách a usmievala sa na nás. "Naozaj vás nechcem rušiť, ale začínajú prichádzať ľudia."
"Mal by si ísť do svojej šatne," povedala som Ianovi.
"Dobre, o chvíľu sa vidíme na pľaci," pobozkal ma. Potom znova. Keď už bol vo dverách pribehol späť a znova ma pobozkal. Potom odišiel a na chodbe si začal pískať. Pribehla som k Alex a objala som ju.
"Ďakujeeeem."
"Za čo?" tvárila sa nechápavo.
"Nemyslí si, že som nepočula ako si zamkla dvere, neviem síce kedy si mu začala držať stranu, ale ďakujem. Aj za tvoje rady a za rozhovory a za to, že ma poznáš tak dobre, že vieš, čo chcem aj keď si tým ja sama nie som istá."
"Pre teba vždy, little sister."
Obliekala som sa do kostýmu a Alex ma pozorovala.
"Allie? Spievaš si?"
"Uhm."
"A tancuješ."
"Uhm."
"Bože, si v tom až po uši."
"Uhm."

Vyšli sme zo šatne a na chodbe sme stretli Paula. Pozrel na Alex a vyzeral tak nešťastne. Pozrela som na ňu a vedela som, že ak by nebol ženatý, tak sú spolu. Pozerala naňho a v očiach sa jej zračilo toľko pocitov. Viem, že ho miluje. Niečo s tým musím urobiť. Musím. Kým som si stihla premyslieť, ako im pomôžem, presunuli sme sa na pľac. Šli sme k domu Salvatoreovcov. Mali sme natáčať prvý bozk medzi mnou a Damonom.
Ian už bol vnútri a komunikoval s Kevinom. Keď ma zbadal okamžite sa usmial. Mala som chuť hneď po ňom skočiť, jediné, čo ma dokázalo udržať na mieste bolo, že po ňom skočím o pár sekúnd neskôr. Alex sa posadila ku Kevovi na stoličku a my sme sa postavili na miesta.
"Si zbabelec Damon Salvatore, ale ak chceš naveky popierať, že niečo cítiš, je to tvoja vec," kričala som naňho. Otočila som sa a šla som k dverám. Zrazu pri mne stál Damon, prudko ma otočil a zmocnil sa mojich pier. Myslela som, že to neustojím. Ian ma pritlačil na stenu a rukami blúdil po mojom tele. Len matne som vnímala ako strýko zakričal STOP. S Ianom sme sa postavili vedľa seba. Kevo na nás zvláštne hľadel, žeby mu Alex povedala...
Kevo s kameramanmi a Alex kontrolovali scénu, ktorú sme práve dotočili. O chvíľu do domu vtrhne Elena s Caroline, ale ešte tu neboli. Nás s Ianom si nikto nevšímal. Ian ma chytil za ruku a presunuli sme sa do vedľajšej miestnosti.

"Ian, o chvíľu točíme," smiala som sa.
"No a čo?" objal ma a hladil po chrbte. Dala som mu pusu. Potom ďalšiu. A ďalšiu. Oprela som sa o stôl, ktorý bol za mnou a Ian ma začal ma bozkávať na krku. Zrazu niekto začal kričať.
"To kvôli nej si ma nechal!!!" skríkla Nina a pozerala na nás s vypleštenými očami. V tej chvíli boli dnu všetci. A ja som stále objímala Iana. "To ona je tá iná žena, ktorú si spomínal, keď si ma poslal do čerta?"
V hlave mi šrotovalo. Ian ju nechal kvôli mne. On ju opustil, lebo chcel byť so mnou. Zamilovane som sa naňho pozrela.
"Nina prestaň vyvádzať, obaja dobre vieme, že medzi nami nikdy nešlo o lásku."
"Ale ty si ma nechal kvôli tejto čúze!" skríkla.
"Neurážaj moju priateľku," zvýšil hlas Ian.
"Neurážaj moju sestru!" skríkla na ňu Alex a vypálila jej takú, až sa Mora zatackala.
"Tak dosť!" zahrmel Kevin. "Nina, choď si dať spraviť nový make-up a všetci sa upokojte," Nina sa pobrala k dverám. "Nina a poprosím ťa, váž slová a neurážaj moje netere, pokiaľ viem, s Ianom si to nikdy nebrala vážne."
Len čo Mora odišla, prirútili sa ostatní a začali nám blahoželať. Ja som sa vybrala k Alex a objala som ju. Naposledy kvôli mne udrela niekoho, keď som mala dvanásť. K môjmu bývalému sa dostať nestihla. To by už z neho nebol ani popol.
Nina sa vrátila úplne v pohode. Bolo jej to úplne jedno. Očividne potrebovala len trocha drámy, ale tá jej nevyšla. Dotočili sme ďalších pár scén a Kevo vyhlásil obedňajšiu prestávku.
"Ian, chcela by som ťa o niečo poprosiť," hovorila som mu cestou z domu Salvatoreových do hlavnej budovy.
"Čo také?" spýtal sa a privinul si ma k sebe.
"Budeš robiť Alex spoločnosť počas obeda? A keď sa opýta, kde som, povedz jej, že som šla do mesta, lebo som vo výklade videla nádherné topánky."
"Dobre. A nechceš mi povedať, kam naozaj ideš?"
"Poviem ti to neskôr, sľubujem," pobozkala som a bežala som na parkovisko, naštartovala som auto a celú cestu som si spievala, aby som nezaspala, lebo ma to už dosť zmáhalo. Keď sa vrátim, Alex ma zabije za to, že som šoférovala v takom stave. Zaparkovala som v centre a vošla som do kaviarne.

"Dobrý deň pán Liam," pozdravila som sa.
"Slečna Thompson," postavil sa a počkal, kým sa usadím. "Ako vám môžem pomôcť?"
"Budem potrebovať vaše služby."
"O koho ide?"
"O Torrey de Vito. Chcem, aby ste ju sledovali dvadsaťštyri hodín denne. Nasaďte na ňu toľko ľudí, koľko bude potrebné. Potrebujem vedieť s kým sa stretáva, kto sa okolo nej pohybuje, chcem mená všetkých jej milencov, dokonca aj jej domácich miláčikov, ak nejakých mala. Dobre vám zaplatím. A chcem vás poprosiť, aby sa o tom nikto z mojej rodiny nedozvedel. A už vôbec nie moja sestra."
"Samozrejme, vieme udržať tajomstvo. Do kedy potrebujete tie informácie?" spýtal sa a ja som si spomenula na Paulov zúfalý pohľad.
"Čo najskôr. Čím viac špiny sa vám podarí vytiahnuť a podložiť dôkazmi, tým lepšie."
"Ozvem sa vám len čo na niečo natrafím. So sledovaním začneme už dnes."
"Ďakujem."
Ešte som vbehla do obchodu naproti a kúpila som dvoje čižmy. Jedny pre Alex a jedny sebe, aby som mala alibi. Celý nákup aj rozhovor so súkromným detektívom mi trval hodinu. Keď som vystúpila z auta, prišla mi SMS od Liama, že jeho muži sú už na stanovištiach a sledujú ju. Okamžite som správu vymazala. Usmiala som sa pre seba a potom som si všimla Alexin výraz tváre.
"Šoférovať, keď si na nohách viac ako dvadsaťštyri hodín?!" skríkla na mňa a potom ma objala. "Sakra, ja som taká rada, že si sa nikde nevybúrala."
"Som v poriadku," ubezpečila som ju.
"Ja som sa bála o auto," zasmiala sa.
"A ja ti ešte aj darček prinesiem," pokrútila som hlavou. Oči jej zažiarili, tak som jej podala krabicu. Keď zbadala tie čižmy, vedela som, že som v suchu. Potom šla do štúdia, lebo musela dokončiť nejakú pieseň.
"Ďakujem," zašepkala som Ianovi. Usmial sa a objal ma okolo pása.

Zvyšok dňa prebehol v pohode, len na konci sa zjavili komplikácie. Na natáčanie prišla Torrey. Zjavila sa v strede setu a my sme na ňu vyjavene pozerali. Paul vyzeral zúfalo. Torrey prišla k nemu a snažila sa ho pobozkať. Bolo jej úplne jedno, že sú zapnuté kamery. Paul ju od seba odtláčal. Kevin sa naštval, ale mal v sebe dosť slušnosti na to, že ju pokojne poprosil, aby odišla. Alex sa prekvapene pozerala na Paula, ktorý sa snažil Torrey vysvetliť, aby odišla. Všetci ostatní na ňu naštvane pozerali. Dokonca aj Nina sa pri pohľade na ňu mračila. Mne pri pohľade na tú šľapku, ktorá ničí život mojej sestre a Paulovi došli nervy.
"Vypadni," sykla som.
"Prečo? Lebo mi to povedalo nejaké decko?" Alex pribehla ku mne, ale ja som už chytila paru.
"Nie, lebo ti to povedala neter výkonného producenta a dcéra majiteľa niekoľkých filmových spoločností. Takže ak nechceš mať problém, tak ty, tvoj hnusný ksicht a tuctový štýl odídete, pretože sa môže ľahko stať, že sa postarám o to, aby ťa už nikdy neobsadili do žiadneho filmu a ty budeš hrať len v treťotriednych divadlách na predmestiach a aj tam do teba budú hádzať paradajky. A teraz vypadni, kým narátam do desať, lebo ťa odtiaľto poženiem svinským krokom."
Torrey na mňa prekvapene pozerala, prižmúrila oči, priblížila sa ku mne, ale napokon odišla. Kevin nás po tomto výstupe pustil všetkých domov.
"Páni, vy dve ale máte štýl," usmial sa na mňa a Alex Mike. "Jedna vrazí Nine, sorry Nina, ale bolo to brutálne a druhá pozametá podlahu s tou šľapkou." Nina pokrčila plecami a šla do šatne a Paul sa ani neunúval zastávať sa manželky. Kým som sa prezliekala, Alex sedela pri mne v šatni.

"Ja som nevedela, že je ženatý s tou kravou."
"Ver mi, ani ja nie," predvčerom určite. Vzala som si kabelku a šli sme na parkovisko. Stáli sme pred autom a Alex na mňa previnilo pozrela.
"Čo sa deje?" spýtala som sa jej.
"Channing zajtra odchádza a ja som mu sľúbila, že sa s ním rozlúčim a už meškám."
"A čo ja? Pôjdem pešo?"
"Pravdaže nie," usmiala sa spiklenecky na niekoho kto stál za mnou. Vážne som premýšľala o tom, ako dlho mu už drží stranu.
"Tak sa zabavte," objala som ju. "A buď slušná," rypla som si, ale ona sa zatvárila previnilo. "Alex?" spýtala som sa, lebo tento pohľad som poznala.
"Zajtra sa porozprávame, pá," nastúpila a odfrčala.

Ian ma odviezol k nemu domov. Celú cestu som bola mierne mimo. Alex mi bude musieť pár vecí vysvetliť, lebo začínam byť zmätená. Premýšľala som nad tým a odrazu som pocítila Ianove pery na krku. Vystúpili sme z auta a šli sme dnu.
"Máš nádherný dom," pochválila som mu to tam. "Včera som si to akosi nestihla všimnúť."
Po prehliadke domu sme skončili v spálni. Ian ma uložil na posteľ, prikryl ma a ľahol si vedľa.
"Spi zlatko, musíš byť unavená," objal ma okolo pása a ja som okamžite zaspala.

Na druhý deň ráno som sa prebudila na zvonenie mobilu. Pozrela som na telefón a bola som dosť prekvapená, že tak skoro.
"Pán Liam?"
"Mám pre vás veľmi dobré správy."
"Tak skoro?"
"Očividne ste ju včera vyprovokovali k zúfalým činom. Kedy by ste mali čas na stretnutie?" pozrela som na hodinky. Šesť, natáčať začíname o pol deviatej.
"Čo takto o dvadsať minút?" navrhla som. "Tam kde včera."
"Výborne, budem vás tam čakať."
"S kým si volala?" spýtal sa rozospato Ian.
"Poviem ti potom. Musím ísť uvidíme sa v práci, ešte spi," sklonila som sa k nemu a pobozkala som ho.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Rose aff Rose aff | Web | 20. listopadu 2011 v 18:20 | Reagovat

jé! FAKT MOc hezky napsané :) těším se na pokračování

2 NiNi NiNi | 20. listopadu 2011 v 18:52 | Reagovat

skvelé :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama