52. kapitola: ZMLUVA S DIABLOM

21. října 2011 v 14:26 | Mary & Euka


Keď som vstala bola som opäť sama. Ten môj upír sa zas niekde túla. Sadla som si na posteli, ponaťahovala som sa a šla som do sprchy. Zišla som do kuchyne a tam sedela Elena. Usmiala sa na mňa a potľapkala po stoličke vedľa nej.
"Kde sú všetci?" spýtala som sa a začala som jej ujedať cereálie z misky.
"Ja neviem. Mňa sa nepýtaj. Keď som vstala už tu nikto nebol. A ani sa nečudujem, je piatok a máme voľno od stredy, takže všetci niekde zaliezli."

Pozrela som do kalendára a uvedomila som si, čo je dnes za deň. Usmiala som sa. Elena na mňa pozrela a čakala odpoveď.
"Nič, ja len, že som s Damonom už tri mesiace," usmievala som sa ďalej. Potom som zoskočila zo stoličky a mierila som do obývačky.
"Zara, aby som nezabudla, máš sa zastaviť za Care. Ak chceš, môžem ťa tam hodiť, mám cestu okolo."

El ma vyhodila pred šerifkiným domom, dvakrát zatrúbila a už jej nebolo. Care vybehla von a okamžite ma vtiahla dnu. Zo skrine vybrala fialové šaty strihané pod prsiami. Podala mi ich a zdôrazňovala, že si ich mám vziať so sebou. Ešte chvíľu sme spolu rozprávali, potom však pozrela na hodinky, zistila, že je už po obede, zavesila šaty na vešiak a odviezla ma domov.
"Care, si nejaká čudná," povedala som jej, keď som vystupovala z auta.
"Zabav sa zlatko," usmiala sa a odišla. Pokrčila som plecami a vošla do domu. Počula som, že je niekto v kuchyni, tak som myšlienkou preniesla šaty hore a šla som za hlukom. Zbadala som tam Damona.

"Miláčik, ty varíš?" pristúpila som k nemu a pobozkala som ho. "Čo sa deje?"
"Láska, netvár sa, že nevieš," vysadil ma na linku, pobozkal a pokračoval vo varení.
Po dvoch hodinách prípravy večere spolu s Damonom, musím uznať, že Damon v kuchyni je najkrajší obraz, aký som videla. Pomáhal mi s elixírom, ale bolo to úplne iné, ako keď mi teraz zakázal čohokoľvek sa dotýkať a jediné, čo som mohla robiť, bolo ochutnávanie. Vždy, keď dochutil polievku a omáčku, priniesol mi ochutnať. Nemohla som sa naňho vynadívať. Keď dovaril, vyšli sme hore.
"Zlatko, choď sa prosím prezliecť a daj mi päť minút," dal mi pusu, poslal ma do kúpeľne a on ostal v našej izbe. Prezliekla som sa, počkala a keď som otvorila dvere, skoro ma kleplo. Stál tam môj upír a práve nalieval do pohárov červené víno. Prišla som k nemu, zozadu som ho objala a vdychovala som jeho vôňu. Potom sme si sadli a najedli sme sa.

V živote som nezažila nič krajšie ako dnešné popoludnie. Uvedomovala som si, aké je to, čo cítim skutočné a aké je pre mňa čoraz ťažšie nepoľaviť od pôvodného plánu. Ale cestu som si vybrala už dávno. A musím ju dôjsť do konca. Pozrela som Damonovi do očí a úprimne som sa začínala neznášať. Ako môžem ublížiť tejto dokonalej bytosti?
Pohladila som ho po tvári. Vzal ma na ruky a prebehol so mnou k posteli. Opatrne ma položil do perín a ľahol si na mňa. Sklonil sa k mojím perám a nežne ma bozkával. Potom sa odtiahol a roztúžene na mňa pozrel. Chcela som ho. Hrozne som ho chcela celého. Pohladila som ho po tvári, naklonila som hlavu na ľavú stranu a odhrnula som si vlasy z krku.
"Damon prosím," zašepkala som. Natočil moju tvár k sebe a oprel sa čelom o to moje.
"Naozaj Zara?"
"Naozaj. Chcem ťa celého. Aj s týmto. So všetkým, čo k tebe patrí. A chcem ti dať všetko, čo ti patrí," šepkala som. Damon ma pobozkal. Najprv na pery. Potom bozkával môj krk a nakoniec som cítila, ako sa jeho očné zuby predĺžili a zaborili do mojej krčnej tepny. Po krátkej chvíli sa Damon odtiahol a pobozkal ma na pery. Potom sa nahol k nočnému stolíku a vzal z neho malý vreckový nožík. Pohladil ma po tvári a zadíval sa mi do očí.
"Ešte stále si si istá?" spýtal sa. Prikývla som a on si nôž priložil ku svojmu krku. Fascinovane som pozerala na krv, ktorá mu z rany začala vytekať. Napokon som sa naklonila k jeho krku a začala som piť v rovnakej chvíli, ako sa jeho očné zuby druhýkrát dotkli mojej krčnej tepny.
V živote som nezažila nič vzrušujúcejšie ako dnešnú noc. Dnes som pochopila, prečo si upíri menia krv iba ak niekoho milujú. Dnes som pochopila, že niečo také by som nikdy nedokázala spraviť s niekým iným. Dnes som pochopila, že Damonovi patrím úplne celá. Ešte nikdy mnou nelomcovali silnejšie pocity ako túto noc. Vzrušenie, vášeň, neha a oddanosť jedinej bytosti. Môj život mu patril dávno pred tým, ako som ho spoznala. A jeho život patril mne dávno pred tým, ako som sa narodila.

Ráno som sa prebudila skôr ako on, čo bolo dosť výnimčné. Pohladila som ho po tvári, obliekla som sa a vybehla som z domu. Potrebovala som priestor na rozmýšľanie. Šla som k sebe do starého domu. Prechádzala som sa po izbách, v ktorých som strávila väčšinu života a rozhodla som sa. Napriek všetkému sa nevzdám plánu. Obetovala som všetko, aby som sa dostala tam, kde som práve teraz. Dovolila som pocitom, aby sa prejavili, kým nepríde správny čas. A len čo nadíde, znova ich vypnem a budem sa držať plánu. Nepoľavím teraz, keď sa nachádzame pred cieľom.
"Tak tu si," začula som za sebou jeho hlas. Pozrela som naňho a vkĺzla som mu do náručia.
"Potrebovala som byť chvíľu sama a premýšľať."
"Zlatko, neunikaj mi. Nechoď preč," tento tón som uňho takmer nikdy nepočula. Prosil.
"Nejdem. Som tu."
"Fyzicky, ale inak sa vzďaľuješ," zdvihol mi tvár a ja som vedela, čo sa chce opýtať, hoci to nevyslovil.
"To, čo sa stalo včera, bolo to najkrajšie v mojom živote Damon. Už nikdy to nič neprekoná."
"Tak čo sa deje?"
"Je to ťažké, všetko je to také ťažké."
"Povedz mi o tom."
"Nemôžem," pokrútila som hlavou, pritúlila som sa k nemu ešte viac a nechala som ho nech ma hladí.
"Spolu to zvládneme."

Keď sme prišli domov, bola u nás Pegs. Damonovi prišla správa od Ricka, aby za ním prišiel do Grillu, tak sa rozlúčil a odišiel. My dve sme šli do mojej izby.
"Zara, vieš, že toto je nebezpečné, hlavne teraz. Tesne pred cieľom," zvozila ma. Vytvorila som okolo nás zvukovú stenu. Toto naozaj nemusí nikto počuť.
"Neboj sa. Poznáš ma. Vybrala som si cestu a dôjdem ju do konca."
"Lomcujú tebou emócie," hodila sa do kresla a vyložila nohy na stôl.
"Bože, tak som s ním spala, tak s ním chodím! No a čo! Nevzdám sa. Nie keď sme takto blízko. Neobetovala som všetko preto, aby som to teraz posrala."
"A dokážeš to? Nevzdať sa plánu? Napriek tomu, čo cítiš?"
"Dokážem to vypnúť. Nepodceňuj ma. Vieš ako dokonale dokážem zahrať hocičo a hocikoho presvedčiť. A vieš kto som, aj aké mám postavenie. Zapáčilo sa mi byť opäť na chvíľu Zarou Fell, ktorá by nikdy nepodľahla Klausovi. Ale rozhodla som sa pokračovať vo vopred stanovenej ceste. Proste ideme podľa pôvodného plánu a čakáme na Klausovo znamenie, kedy bude čas."
"Vedela som, že si to stále ty. Vedela som, že sa nevzdáš plánu. Som na teba hrdá dievčatko," objala ma.

Počuli sme zdola kroky, tak sme šli do obývačky. Sedel tam Rick a pozeral telku. Pegs si k nemu prisadla a pobozkala ho.
"Rick a kde mám Damona?" spýtala som sa ho a sadla som si vedľa do kresla.
"Neviem, od včera rána som ho nevidel."
"Nemali ste sa stretnúť v Grille? Veď si mu písal správu."
"Zara, pila si?"
"Prestaň si zo mňa prosím robiť srandu, Pegs ti potvrdí, že Damon šiel za tebou do Grillu," pozrel na ňu a ona prikývla. Potom začal hrabať vo vreckách, ale zistil, že stratil mobil. Hneď na to sa dnu vrútila Care s Tyom a za nimi šiel zvyšok.
"Zari, niečo sa stalo. Šla som po námestí do starostkinej kancelárie, mala som sa stretnúť s Tylerom a začula som ľudí, ako si šepkajú, že Elena vbehla do Grillu ako šialená a ťahala Damona so sebou, že sa ti niečo stalo, a potom spomenula meno Klaus," pozrela som na Elenu a čakala som na vysvetlenie.
"Ja som bola celý čas u nás v dome aj s Bon a Jerom. Prišli sme sem, lebo nám Care písala," objasňovala El.
"Ak to nebola El, mohla to byť jedine Kath, ale tú ma Klaus, takže ju musel ovplyvniť, čo znamená, že Damona má teraz on," hovorila som v panike a zadržiavala som slzy. "Idem poňho, musím ho zachrániť."
"Zari, uvedomuješ si, že je to pasca?" zadržal ma Tyler.
"Áno, ale nemôžem ho tam nechať. Je mi to jedno. Je mi jedno, čo so mnou spraví Klaus, keď ma dostane. Musím po Damona."
"Zara, Damon ťa celý čas chránil," začala opatrne Elena, "on by nechcel, aby si kvôli nemu riskovala."
"On by ma tam nikdy nenechal," rozplakala som sa. Poznám Klausove metódy. Musím ho dostať preč čo najskôr. "On by po mňa šiel."
"Tak pôjdeme s tebou," dôrazne povedala Care.
"Nie, čím viac nás tam pôjde, tým menšiu šancu máme dostať sa späť živí."
"Tak nech s tebou ide aspoň niekto," prosila Bonnie.
"Fajn, beriem Ricka."

Postavili sme sa, Rick si pripravil všetko náčinie a šli sme. Šoféroval on. Ja som bola hrozne nervózna. Ak by som vedela, aké je to jeho prekvapenie, nikdy by som Damona nespustila z očí. Nedokázala som si predstaviť, ako musí zmysel môjho bytia teraz trpieť.
"Zara, bude to v pohode, zachránime ho," povedal Rick a zotrel mi slzy, ktoré nešlo zastaviť.
"Ak mu ublížil, zabijem ho. Ak sa Damonovi niečo stane, Klaus sa nedožije ďalšieho splnu. Nebudem mať zľutovania."
Ani neviem ako rýchlo sme sa tam dostali. Bola som si istá, že ho drží doma. Chce to vyriešiť, čo najskôr, nebude mi predsa dávať ďalšie hádanky. Obaja to už chceme mať za sebou. Okolo mňa a Ricka som vytvorila štít. Predrali sme sa dnu. Bolo to tu takmer prázdne, len pár poskokov, ktorých Rick okamžite odrovnal. Šla som na miesto, odkiaľ som cítila Damonovu energiu a prišla som až k mučiarni. Kúzlom som otvorila dvere a vleteli sme dnu.

Damon sedel v strede na stoličke a bol celý od krvi. Celá táto miestnosť bola cítiť železníkom. Putá, ktoré mu nedovolili hýbať sa boli takisto napustené železníkom. Zoslala som na Ricka kúzlo neviditeľnosti a štít a poslala som ho preč. Chvíľu protestoval, potom však šiel. Pribehla som k Damonovi a vedela som, že ho odtiaľ nedostanem včas. Klaus tu bol a čakal. Cítila som ho, no niečo urobiť musím. Nenechám Damona umrieť.
"Čo tu robíš?" spýtal sa slabým hlasom.
"Prišla som zachrániť jediný svetlý bod v mojej úbohej existencii. Ty si moja jediná nádej na nový začiatok. Dostanem ťa odtiaľto. Sľubujem," zašepkala som mu a pobozkala ho.
Potreboval krv. Nutne. V ruke sa mi zjavila dýka, ktorú mi kedysi darovali dievčatá. Porezala som si zápästie a priložila som mu ho k perám. Napil sa iba natoľko, aby trocha zosilnel. Pozrela som naňho a núkala som mu viac.
"Nechcem ti ublížiť," zašepkal a pobozkal ma na ruku, ktorá mierne krvácala. Bože ako veľmi milujem tohto upíra, ktorý ma chce chrániť aj za cenu svojho života. Chcela som nejako pohnúť tými lanami, no nešlo to. Ani silou, ani mágiou. Do vnútra vošiel Klaus. Pozrela som naňho a vedela som, čo mám urobiť. Inej cesty nebolo. Damon musí žiť.
"Klaus pusť ho. Prosím." Pozrel na mňa s pobaveným úškrnom na perách a neodpovedal.
"Ostanem s tebou, len ho pusť."
"To vážne? Budeš taká hlúpa a obetuješ svoj život kvôli nehodnému upírovi?"
"Čo ty o ňom vieš," vyštekla som naňho.
"Máš pravdu. Dohromady nič. Len to, že je krvilačný idiot, ktorý miluje tvoju najlepšiu kamarátku."
"Je mi to jedno, je mi úplne jedno, koho miluje, len ho pusť Klaus."
"Hmmmm, srdiečko," začala som dúfať, no zrazu záporne pokrútil hlavou. "Ty mi nestačíš, zlatko," spoza chrbta vytiahol drevený kôl a zamieril ním Damonovi na srdce. Nie. Nie. Nie. Prosím nie.
"Dám ti to, po čom najviac túžiš," vyhŕkla som.
"Naozaj?" zastavil sa v polke pohybu.
"Áno. To, po čom najviac túžiš ty, výmenou za to, čo najviac milujem ja. Dobrý obchod, nemyslíš?"
"Ako pre koho. Pre mňa určite. No neviem, čo tým získaš ty."
Pozrela som do Damonových modrých očí. "Všetko. Ja získam všetko."
"Takže mi môžeš sľúbiť, že o dva dni prídeš aj s dvojníčkou, vlkolakom a upírkou na miesto prvej obety? Vieš, ktorých troch myslím. Neboj sa, neublížim im, iba sa trocha napijem."
"Áno. Prídem."
"Beriem," usmial sa a podával mi ruku.
"Nie," bol to tichý šepot, ktorý by som normálnym sluchom nezačula, trhal mi však srdce viac ako by to dokázal ktorýkoľvek iný zvuk na svete. Pozrela som na Damona a prosila som pohľadom. O odpustenie, o pochopenie.
Pozrela som na Klausa a prijala jeho ponúkanú ruku. V tej chvíli spadli z Damona putá.

A/N: opäť jedno veľké ďakujem :*
Táto kapitola je moja najobľúbenejšia a dúfam, že som ňou spravila radosť aj vám :)
A konečne príde deň, na ktorý ste sa tešili. Stretnutie D+Z+K :D a 2. obeta už zajtra :)
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Graham Source - Ange Graham Source - Ange | Web | 21. října 2011 v 14:40 | Reagovat

hurááá :DDD len teraz neviem či to hrala alebo nie.. :D

2 Selene Selene | Web | 21. října 2011 v 14:43 | Reagovat

najkrajšia kapitola zo všetkých..:-D...len tá dohoda s Klausom...ona hrala alebo nie?

3 NiNi NiNi | 21. října 2011 v 19:39 | Reagovat

najlepšia kapitola, ale taká zmätená som asi ešte nebola.. inak tá výmena krvi totálne že dokonalá!!!!!!!!!

4 hannah-montana-twilight.cz hannah-montana-twilight.cz | Web | 21. října 2011 v 21:52 | Reagovat

JSI PŘIJATA DO NAŠICH AFFILATES !!!!!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama