46. kapitola: DNI MESTA MYSTIC FALLS

11. října 2011 v 20:31 | Mary & Euka


V stredu som spala až do obeda. Z plesu sme sa vrátili niekedy okolo druhej, lebo sme ešte boli odviezť Peggy. Prenajala si malý bytík uličku od námestia, aby to mala blízko ku škole. Dohodli sme sa, že sa s ňou stretneme priamo v lunaparku. Ostatní ju chceli spoznať. Vedeli, že nám pomohla, takže ju prijali dobre, ale chceli o nej vedieť viac. Carol sa prekonala. Na oslave Dni mesta bude lunapark aj promenáda.


"Zari, poď sem, chcem ti niečo ukázať," zavolal na mňa Damon, kým som sa v kúpeľni pripravovala na Dni mesta. Nakukla som do izby, sedel na posteli a v ruke držal malú krabičku. Prisadla som si k nemu. Usmial sa na mňa a otvoril ju.
"Bože ten je nádherný," rozplývala som sa nad príveskom, ktorý okamžite skončil na mojom krku.
"A pristane ti," pobozkal ma na rameno. "Mal patriť Charlotte, mojej sestre, ale potom ho matka dala mne. Chcem, aby si ho nosila." Natočila som tvár k nemu a pobozkala som ho. Nevedela som, ako inak mám vyjadriť, čo to pre mňa znamená.
"Mohli by ste si pohnúť, budeme meškať," počuli sme zdola Elenin hlas.
"Wau, aký ste zladení," usmiala sa na nás, keď sme došli. Damon mal čiernu košeľu a modré rifle. Ja som mala čierne kraťasy a modré tričko. Usmiali sme sa na ňu, počkali sme ešte na Jera a šli sme.

K lunaparku sme dorazili prví. Mala som chuť okamžite sa zviezť na každom kolotoči. Po piatich minútach čakania, som už neodolala a s Elenou sme sa rozbehli na ten najbližší k nám. Keď sme sa dovozili, na mieste už boli všetci. Care s Bon na nás škaredo zazerali. Vždy, keď boli kolotoče v meste, naši rodičia nás sem vzali a strávili sme tu celý deň.
"Tak, čo robíme?" spýtal sa Tyler a obzeral sa.
"Ja chcem do domu hrôzy," tešila som sa a pozerala na Damona. Rozdelili sme sa do skupín a šli sme si na svoje. Dom hrôzy nesplnil moje očakávania. Jediné strašidelné v ňom bol jeden upír s čarodejnicou. Takže, keď sme sa vrátili k ostatným, neodporúčali sme im ho. S dievčatami som potom bola asi na štyroch ďalších kolotočoch, kde s nami bola aj Peggy.
"Bolo to skvelé," skočila som Damonovi do náručia, keď sme zliezli z toho štvrtého. "Na ďalší pôjdeš so mnou."

Potom sme šli vedľa na promenádu k stánkom s jedlom a obsadili sme najväčší stôl. Okolo nás som vytvorila ilúziu, lebo som vedela, že príde reč aj na veci, ktoré iní vedieť nemusia.
"Takže ty máš šesťsto rokov?" spýtal sa Jeremy Pegs na rovinu.
"Jer, dámy sa nikdy nemáš pýtať na vek," karhala som ho so smiechom.
"To je v pohode Zari. Veď som sa k tomu hroznému číslu včera priznala."
"To si toho musela prežiť riadne veľa," kýval uznanlivo Rick.
"Povedz nám niečo o sebe," usmiala sa na ňu Care, ktorej bola zjavne strašne sympatická. Bolo na nich vidieť, že si hneď padli do oka.
"Narodila som sa v Paríži, počas storočnej vojny. Moji rodičia boli šľachtici. Ja som však vždy inklinovala viac k Anglicku. Keď som mala dvadsaťtri, premenili ma na upíra. Vtedy bol lov na tvory ako som ja ešte trendom. Jedna čarodejnica mi však veľmi pomohla, vyrobila pre mňa náhrdelník a ja som sa mohla pohybovať po slnku.
Po dvoch rokoch som si uvedomila, že musím zdrhnúť, lebo si všimnú, že nestarnem. Tak som sa vybrala do Anglicka. Niekoľko rokov som žila ako dvorná dáma na dvore Henricha VIII, potom som sa vybrala spoznávať Taliansko, Rusko, Španielsko a opäť som sa vrátila do Francúzska. Vydala som sa za jedného šľachtica, lenže prišla vzbura ľudu, kráľovnú sťali a ja som so svojou čarodejnicou zdrhla na nový kontinent. Odvtedy som v Amerike."
"Ako ste sa zoznámili so Zarou?" spýtal sa môj Damon.
"Ona je potomkom čarodejnice, vďaka ktorej ma neprebodli kolom. Tej žene som vďačná za mnoho vecí. Naučila ma ako byť upírom, naučila ma mytológiu, naučila ma prežiť a ovládať sa. Ja som jej za to sľúbila, že budem pomáhať jej potomkom, nech sa deje čokoľvek. Keď som sa pred časom stretla so Zarou, okamžite som ju spoznala. A ona spoznala mňa."
"Ako si ju spoznala? Veď si ju v živote nevidela?" vyzvedal Jer.
"Miláčik čarodejnice také veci vycítia."
"Presne. Bon má pravdu. Keď som zbadala Peggy, vedela som, že sa na ňu môžem spoľahnúť vo všetkom. Poznáme sa viac ako dva roky a za celý ten čas ma ešte nikdy nesklamala."
"Dobre vieš, že nech by si robila čokoľvek, že ak si vyberieš akúkoľvek cestu, budem stáť pri tebe a podporovať ťa," chytila ma za ruku a pevne ju stlačila. Obe sme vedeli, o čom hovorí.

"Peggy a ty poznáš Nicka?" spýtala sa zvedavo El.
"Hej. Keď sme sa stretli, už s ním chodila, ale ja ho poznám troška dlhšie ako ona."
"Počkaj, chceš povedať, že Nick je upír?" spojil si to dohromady Rick. "Ty si chodila s upírom? To si nevravela."
"No vravela som, že som veľa času trávila s upírmi, preto som dokázala vytvoriť kúzlo, vďaka ktorým mám rovnako vyvinuté zmysly. A s Nickom som žila," Damon vedľa mňa sa napriamil a stuhol, "takže som si myslela, že to nejako vyplynulo z debaty."
"Aký boli spolu?" spýtala sa Care. Z Damona doslova vyžarovalo, že to nechce počúvať, ale tváril sa statočne.
"Ak mám povedať pravdu, tak mali zvláštny vzťah. Dvaja sebci, ktorí chceli robiť všetko po svojom a kým si zosúladili systém, tak po sebe vrhali všeličo možné vrátane seba. No zosúladiť sa im netrvalo dlho. Nick jej splnil všetko, čo chcela. Rozmaznával ju, hýčkal. Neexistuje vec, ktorú by jej odoprel. Nick vypol svoje emócie veľmi dávno, no ak existuje niekto, ku komu niečo cítil, tak je to Zara." Peggy to vystihla napriek tomu, že nás nikdy spolu nevidela. Zažila Klausa a zažila mňa, ale spolu sme pred ňu nikdy neprišli. Spomenula som si na začiatky s Klausom. Boli presne takéto. Trvalo nám asi mesiac, kým sme zistili, ako sa dostať na rovnakú vlnu a potom to šlo hladko.
"To len tak opäť zapol emócie, keď sa zjavila?" čudoval sa Tyler.
"Áno, pre upírov je ľahšie necítiť. Vy vlci to vypnúť nemôžete, ale nám sa takto žije ľahšie. A Nick si ako väčšina z nás vybral túto cestu. Potom však stretol Zaru." Bola som rada, že to podala takto. Teraz to vyzerá tak, že je to len ďalší obyčajný upír.

Pozrela som na Damona, ktorý bol ešte napätejší ako pred chvíľou. Keďže sme už dávno dojedli, navrhla som, aby sme sa opäť rozdelili a stretli sa až o dve hodiny pri autokárach. Všetci sa rozpŕchli. Damon sa o niečom zhováral s Rickom a ja som stála pri Peggy.
"To, čo k tebe cíti on, je skutočné," počula som jej myšlienku a pozrela smerom k Damonovi, na ktorého Peggy pozerala.
"Viem, ale teraz to nevzdám. Sme tak blízko Peggy. Tak blízko, ako sme ešte nikdy neboli."
"Ja sa len desím následkov, keď sa tí dvaja stretnú zoči voči. Nick to ešte nevie však?"
"Nie, Klaus o tom zatiaľ nemá ani tušenia. Ale miluje, keď som zákerná. Nebude mu to vadiť."
"Takže kolegyňa, môžeme ísť?" Rick ponúkol Peggy rameno, tá sa ho chytila a mňa s Damonom nechali samých.

Vykročili sme a prechádzali sme sa po promenáde. Po pár minútach ticha to pre mňa bolo neznesiteľné, tak som zastavila a pozrela som na Damona. Akurát sme boli pri lavičkách a mohli sme si sadnúť.
"Žiarliš?" spýtala som sa ho opatrne a pozerala som naňho.
"Mal by som?" vrátil mi otázku a pozeral pred seba.
"Nie, Damon. Nemáš na to dôvod. Miláčik, Nick, je minulosť. Minulosť, do ktorej ja už nepatrím. Áno, žila som s ním. Áno, cítila som k nemu niečo. Áno bola som s ním niekto iný, než som teraz, ale podstatné je, že teraz patrím k tebe. Ver mi, že nikde by som nebola radšej, ako teraz s tebou."
"Mám chuť ho nájsť a zabiť. Nielenže, Klaus ťa hľadá, ale v tvojej minulosti je upír, s ktorým si prežila tri roky."
"Ak by to bol človek, bral by si to inak?"
"Neviem. Možno. Upíri prejavujú lásku svojským spôsobom."
"Takže o toto ide?" postavila som sa a naštvane som naňho pozrela. "Nick nikdy nepil moju krv. Takže ak ti záleží len na tom, nikdy sme si krv nemenili." Otočila som sa a šla som preč. Hneď ma dobehol a postavil sa predo mňa.
"Ak by to bol človek, nebral by som to inak. Kým sa o ňom nehovorilo, bral som to len ako informáciu. Mala si niekoho a tým to skončilo, ale keď Peggy začala rozprávať, že si bola jediná, koho miloval, že ti splnil všetko, čo si chcela..."
"Damon, už som ti to povedala, ja nie som ten istý človek, ako som bola s ním, nie kým som s tebou. Chrániš ma predo mnou samou. Nepotrebujem, aby si mi plnil každý rozmar."
"Ja si len neviem predstaviť, čo so mnou bude, ak raz zmizneš z môjho života."
"Ach Salvatore, koľkokrát ti mám opakovať, že som na tebe závislá?"
"Aj keby si to opakovala stále, nezunuje sa mi počúvať to," prešiel mi prstom po pere a potom sa ku mne sklonil.

"Bolo to tak... Ja som učiteľ histórie, alebo ty? Nepoučuj ma," blížili sme sa k autokáram a už zdiaľky sme počuli Rickov hlas.
"A bola som tam vtedy ja, či ty? Ty nepoučuj mňa," odporovala mu Peggy.
"Čo sa deje?" spýtal sa Damon.
"Ale, rozoberáme Bostonské pitie čaju a kolegyňa úplne ničí historické fakty," hovoril Rick naoko nahnevane, ale bolo vidieť, že sa baví.
"Lebo sú na hovno. Vôbec to nebolo tak, ako to prezentujú v dnešnej dobe," usmievala sa naňho Peggy a zjavne koketovala.
Pritúlila som sa ešte viac k Damonovi a zašepkala som mu do ucha: "Mám len pocit, alebo lietajú iskry?"
Potom k nám došli aj ostatní s niekoľko minútovým meškaním. Šli sme za prevádzkarom autodráhy a spýtali sme sa ho, či nám ju neprenajme na hodinu, aby sme si mohli spraviť preteky. Bolo to zábavné. Trikrát po sebe som vyhrala. Nad Elenou, Rickom a Tyom. Štvrtýkrát ma Damon škaredo vytlačil z dráhy a došiel do cieľa prvý. Gentleman ako vždy. Ani plyšáka mi nevystrelil. Už som na to totiž veľká.
"Caroline? Pripomeň mi prosím ťa, prečo chodím s niekým, kto mi nevystrelil plyšáka?" trucovala som pri autodráhe zatiaľ čo Rick, Peggy, El a Jer pretekali a Damon zmizol ktovie kam.
"Lebo som neuveriteľne sexi a nevieš bezo mňa žiť," odpovedal môj miláčik a postavil predo mňa asi metrovú koalu.
"Hej, už si spomínam," usmiala som sa naňho, vzala som si koalu a pritúlila som sa k nemu, lebo vonku už začalo byť chladno.
Len, čo sme dopretekali, šli sme domov. Zajtra totiž máme školu. Je to Peggin prvý pracovný deň, no my s ňou máme prvú hodinu až v piatok. Hrozne sa na to teším. Hoci je čudné, že ma bude učiť a musím jej hovoriť pani profesorka Wood. Je to psychopatické, keď nás učia kamaráti. Ale po všetkom, čo mám za sebou, mám pocit, že ma už nič neprekvapí.


A/N: Otázka: Existuje dostatok slov, ktorými môže autor vyjadriť vďaku za komentáre?
Odpoveď: Nie, preto stále opakujem ĎAKUJEM.
podmienkou pre ďalšiu kapitolu je 10 komentov :) a teraz to myslím vážne :)
a spoiler k ďalšej kapči :) Bude prvá hodina s Peggy... a Zara bude troška žiarliť... možno troška viac :) a na konci Jedna hádka Damona so Zarou, ktorá... to už nepoviem :D chcem desať komentov :D
takže ďalšia kapitolka s názvom Večera niekedy po desiatich komentoch :)
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Selene Selene | Web | 11. října 2011 v 23:51 | Reagovat

Toto ni spravit na dobrú noc?... :-D

2 mysticfun mysticfun | Web | 11. října 2011 v 23:54 | Reagovat

ved dobre to skoncilo :D

3 ZaZa ZaZa | 12. října 2011 v 16:34 | Reagovat

kokos...zinfarktujem z teba! :DD

4 DSko´s GF DSko´s GF | 12. října 2011 v 16:35 | Reagovat

toto sa robí?! :D

5 NiNi NiNi | 12. října 2011 v 16:38 | Reagovat

milujem...túto poviedku a všetkos ňou spojené! viac ako svojho priateľa!!!

6 Anči Anči | 12. října 2011 v 16:39 | Reagovat

toto je lepšie ako keby so mnou Damonko začal chodiť! <3 a to už je čo povedať.. :-D

7 Monica M.R. Monica M.R. | 12. října 2011 v 16:40 | Reagovat

myslela som, že najlepšia vec na svete sú Damon s Klausom v jednom, ale táto poviedka ma presviedča, že nemám pravdu!

8 Waka Waka | 12. října 2011 v 16:41 | Reagovat

tí dvaja keď sa stretnú, ja umriem!! no vážne!!! DZF FOREVEEEEEEEEEER!!!!!!!!

9 Graham Source - Ange Graham Source - Ange | Web | 12. října 2011 v 22:04 | Reagovat

:D tešííííím

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama