44. kapitola: SŤAŽNOSŤ

9. října 2011 v 14:01 | Mary & Euka


Prebudila som sa a Damon ešte spal. Pohladila som ho po tvári, vliezla som do sprchy a potom som šla dole. Keď som dobalila desiatu, prišla Elena. Vyzerala smutne. Sadla som si k nej a objala som ju okolo pliec. Oprela si o mňa hlavu a zhlboka si vydýchla.
"Ako je Damonovi?"
"Lepšie. Spal celú noc. Ranu mu už nevidno, úplne sa zacelila. Myslím, že do večera bude vo svojej predošlej forme."

"Toto ani nie je pravda, čo všetko sa nám deje. Stefana uniesol Klaus, John aJenna zomreli kvôli Klausovi, Jera prenasledovali mŕtve bývalé, Tylera besná vlčica, tiež vieme, na čí príkaz, Damona napadli jeho žoldnieri, na teba je vypísaná odmena a ja som v suchu, len kým si myslí, že som mŕtva. Toho idiota treba zabiť."
"Zlatko neboj sa, pracujem na tom. Na nejaký spôsob prídem."
"Kde prídeš?" spýtal sa Jer. Len sme pokrútili hlavou. Keď dojedli, rozlúčila som sa s nimi.
"Zas blicuješ?" doberal si ma Jer.
"Musím, mám hore pacienta. Dávajte si pozor," zamávala som im a šla som za Damonom, ktorý ešte spal. Sadla som si do vedľajšieho kresla, zapla som notas a šla som hľadať nejaké informácie o vraždách. Klaus sa mi neukáže len tak. Hlavne nie, kým sa Stefan ešte aspoň trošičku ovláda. Ale to už nebude trvať dlho. Po tom, čo som videla, je v predposlednom štádiu. O chvíľu príde čas druhej obety. Musím ich nájsť. Musí to byť dobre zosynchronizované. Ináč mi plán nevyjde.

"Dobré ráno," zaželal Damon a pozrel sa na hodinky. "Nemala si byť už v škole?"
"Odpadlo nám vyučovanie," položila som notas na stôl a šla som k posteli, aby som mu mohla dať pusu.
"A kde sú Elena s Jerom?"
"V škole?" skúsila som hádať. Dvihol obočie a pozeral na mňa. "Nechcela som ťa nechať samého."
"Poď sem," odokryl perinu a ľahla som si k nemu.
"Čo tam máš?" ukázal na notas, v ktorom som mala stránku miestnej televízie.
"Správy," preniesla som ho k nám. Obaja sme sa posadili. "Andie vravela, že pracuje na nejakom prípade vrážd, takže som hľadala niečo, čo by nás priviedlo na ďalšiu stopu."
"To sme preverovali včera."
"Čo ste našli?"
"Steny pokropené krvou, roztrhaný nábytok, rozbité okná. A podľa svedkov nenašli iba telo najmladšej dcéry."
"Ako vždy. Vieš, čo ma štve najviac? Že sú stále krok pred nami. Nevieme, kde budú nabudúce. A ak chceme predpovedať ich kroky, musíme v tom najprv nájsť postupnosť. Z dvoch miest však štatistiku nespravíme."
"Pokojne, Zara, aspoň za ten čas nadobudneš úplnú istotu v tom, ako zničiť Klausa."
"Kiež by už bola celá táto situácia za nami."
"Mne sa páči," usmial sa Damon. "Priniesla mi teba."
"Raz to možno budeš ľutovať," odvrátila som od neho pohľad. Vzal mi tvár do dlaní a donútil ma pozrieť sa naňho.
"Prečo to hovoríš?"
"Lebo sa desím dňa, keď oľutuješ, že som vkročila do tvojho života," sakra Fellová drž hubu, lebo povieš, čo nemáš, nadávala som si v duchu.
"Zara, posledných stošesťdesiat rokov som strávil hľadaním ženy, ktorú som miloval, ako ešte nikoho. Posledné dva mesiace s tebou si uvedomujem, že ťa milujem tak, ako som ju nikdy milovať nemohol," pohladil ma po líci a silno ma objal.

Sedeli sme v obývačke a pozerali sme film, keď sa vo dverách zjavili Rick s Jerom.
"Navaľ dvacku," nastavil ruku Rick.
"Dobre, vyhral si."
"Čo sa deje?" usmieval sa môj upír, ktorý už bol zjavne fit.
"Stavili sme sa s Rickom. Tvrdil som, že keď sa vrátime, dom už nebude stáť, lebo len čo ti bude lepšie, Zara s tebou pozametá dom."
"Aby som ho nezametala s tebou mladý," zasmiala som sa.
"Moja, zajtra už musíš do školy. Múmia bola dnes na nervy z toho, že ťa nemôže buzerovať," hlásila Elena od dverí a ešte ju ani nebolo vidieť.
"Super, to mám ísť do školy preto, lebo si Chammurappi nemá na kom vybiť zlosť?" pýtala som sa neveriaco. El s Jerom a Damonom sa rehotali.
"Ohovárate moju kolegyňu!" sťažoval sa Rick, napriek tomu, že mu cukali kútiky úst.
"Nie preto. Zajtra nám bude dávať tie testy z minulého storočia a máme tam byť všetci."
"Do školy chodiť musíš, láska," hovoril Damon súcitnym hlasom, hoci sa tak vôbec netváril.
"Okej, idem sa na to pripraviť. Takže potrebujem štuple do uší, škrabošku na oči a nejaký pohodlný vankúšik," menovala som nahlas cestou po schodoch. Došla som do izby, ľahla som si na posteľ a do minúty som bola tuhá.

Sedela som vo svojej lavici a držala som za ruku Bonnie, aby som neexplodovala. Tá stará ma týrala už dobrých dvadsať minút, ale sľúbila som Rickovi, že sa budem ovládať, tak som jej pre istotu neodpovedala, ale už to nešlo.
"Slečna Fell, som nespokojná s vašou účasťou na hodinách. Vlastne s vašou pravidelnou neúčasťou," usmiala sa sladko.
"Prepáčte, ale nemôžem za to, že práve v čase vašich hodín mám na práci dôležitejšie veci."
"Napríklad pohoršujúco sa správať v spoločnosti toho mladého gentlemana, s ktorým sa vláčite?"
"No dovoľte, ja sa s nikým nevláčim. A myslím si, že do môjho súkromného života vás je veľké ho... nič. Navyše ak by tie vaše hodiny stáli aspoň za niečo, možno by som tú časť, keď som na nich neprespala."
"Za test máte FX! A dúfajte, že vás pri vašom prístupe nenechám opakovať ročník."
"Chcem vidieť svoj test. Som si istá, že som ho napísala lepšie, ako ste ma ohodnotili."
"To ma veľmi mrzí, ale test neuvidíte."
"Vy dúfajte, že vás pri vašom prístupe nevyhodia!" skríkla som na ňu, zobrala som si kabelku a vyšla som z triedy. Ešte za mnou kričala niečo v zmysle, že nech sa neopovážim prekročiť prach, ale bolo mi to jedno.
Zaklopala som na dvere riaditeľky a na vyzvanie som vkročila.
"Slečna Fell, deje sa niečo? Prečo nie ste na svojej hodine?"
"Odišla som z nej, pretože pri takom prístupe nedokážem študovať. Chcem vzniesť oficiálnu sťažnosť na profesorku anglickej literatúry za prístup k študentom, za nedodržanie študentských práv a nedodržanie študentského poriadku. Chcem, aby komisia riadne prešetrila jej prístup aj metódy."
"Čo sa stalo?"
"Pani profesorka sa do mňa navážala za dochádzku, ktorá nie je ukážková, ale dobre viete, že pani starostka s vami o tejto veci, ohľadom mojich povinností, hovorila. Navyše som nikdy nezmeškala žiaden dôležitý test. A nakoniec mi dala FX za test, ktorý sme písali minule a odmietla mi ho ukázať. Čo je proti poriadku."
"Samozrejme slečna Fell, budeme sa tomu venovať a prešetríme to čo možno najskôr. Teraz sa vráťte... alebo nie, choďte rovno na obed," usmiali sme sa na seba a nechala som ju pracovať. Cestou do jedálne som volala Carol. Ak by som pred troma rokmi nezískala status dospelého človeka, stala by sa mojou poručníčkou. Upokojila ma a potom sme rozoberali štvrtkovú zbierku.
Počas obeda sa po škole rozkríklo, že som vzniesla sťažnosť. Spolužiaci chodili za mnou a vraveli, že ma v tom podporia, lebo jej utláčanie sa ďalej nedá znášať, takže do konca dňa sa moja sťažnosť zmenila na sťažnosť Rady študentov, v mene všetkých ostatných.
V stredu k nej pribudla aj sťažnosť rodičov. Spolužiaci doma hovorili o jej prístupe a o tom, ako nám nechcela ukázať testy, o tom ako všetkých na hodinách strápňuje a ponižuje a o nespravodlivosti a dvojakom metry, ktorý používa.

Štvrtok ráno náš ročník pripravoval školu na charitatívnu zbierku. Rozdelili sme telocvičňu na niekoľko sekcií. Oblečenie, hračky, nábytok, elektronika a školské veci.
Ľudia začali prichádzať okolo pol dvanástej s mnohými vecami. S Care sme stáli pri dverách a usmerňovali sme ich k jednotlivým sekciám. Chlapci potom nosili ťažké veci ak niekto náhodou priniesol sedačku a dievčatá sedeli v sekciách a zapisovali. Najväčší nával bol pri oblečení a elektronike. Tam bolo aj najviac ľudí na zapisovanie. Dnu vošiel Damon.
"Nečakal som, že tu bude toľko ľudí. Skôr to vyzerá akoby niečo rozdávali."
"Nebuď protivný," buchla som ho po pleci, "ľudia nie sú zlí."
"Damon," potešil sa mu Rick, "super, že si došiel, aspoň nám pomôžeš. Práve totiž doviezli dosť veľké skrine."
"Ja som sem neprišiel pracovať!" ohradil sa môj občas hrozne lenivý upír. Pozrela som naňho zronene.
"Ako je možné, že môj štenací pohľad ovládaš lepšie ako ja?" spýtal sa dotknuto.
"Tvoj štenací pohľad nikto neovláda lepšie. Ale učím sa rýchlo."
Prešli ďalšie tri hodiny a ľudia ešte stále nosili nejaké veci. A veľa ich ostávalo v telocvični, pretože chceli vedieť, koľko sa toho vyzbieralo. O piatej bol oficiálny koniec zbierky. Ďalšiu pol hodinu sme rátali, koľko toho máme.
S Care sme vyliezli na pódium s oficiálnymi číslami všetkého čo sa vyzberalo. Mali sme na vybavenie štyroch bytov aj s elektronikou, navyše tri spálne, jednu kuchyňu a štyri sedačky. Niekoľko sto kusov oblečenia, asi päťsto hračiek, pár mobilov a veci do školy pre jeden ročník. Potom sme prenechali slovo Carol ako starostke, ktorá sa chcela poďakovať všetkým, ktorí sa zúčastnili a tiež škole. A čuduj sa svete ona ďakovala aj mne, keďže som jej navrhla tú myšlienku. Nakoniec šla na pódium riaditeľka.
"Takže o zbierke už bolo povedané všetko a ja by som chcela prejsť ešte k niekoľkým veciam týkajúcich sa vaších detí. Po vznesení oficiálnej sťažnosti a okamžitom preskúmaní sme sa rozhodli prepustiť profesorku literatúry," telocvičňa vybuchla. "A keďže ešte nemáme náhradu, hodiny vám zatiaľ odpadnú. No netešte sa dlho," snažila sa prekričať dav jasajúcich detí. "A posledná informácia, keďže o týždeň sú Dni Mesta Mystic Falls, tak po dohode s pani Lockwoodovou som sa rozhodla, že deň pred oficiálnym začiatkom, čiže v utorok sa bude konať karneval a máte celodenné študijné voľno."
Po tejto správe moje uši už nikdy nebudú rovnaké. S upírou schopnosťou počujem mnohokrát lepšie a tento dav nepekne útočil na moje úbohé bubienky. S Damonom sme zdrhli zadným východom tak rýchlo ako sa dalo. Domov sme šli pešo cez les.
"Som na teba hrdý, ty moja malá revolucionárka. Zburcovala si dav, podporila charitu a dosiahla spravodlivosť."
"Keby to bolo také jednoduché vo všetkom."
"Nemám rád, ak je niečo jednoduché. Potom to nie je sranda."
"Ty ma nemáš rád?" zastala som a naštvane som sa naňho pozrela.
"Zlato, diferenciálna rovnica s pätnástimi neznámymi je jednoduchšia ako ty," zasmial sa, chytil ma za pás a bok po boku sme vykročili domov.

A/N: ďakujem, viem že sa opakujem, ale ste úžasné :*
aj ja ich oboch milujem spolu :D ale je tu Klaus :D a Damona by som nemohla nechať umrieť z troch dôvodov: 1. kvôli vám 2. kvôli sebe 3. lebo sa ešte nestretol s klausom (tým nič nenaznačujem :D)
no a v ďalšej kapitolke pôjdeme opäť na výlet... teda damon so zarou pôjdu :D a bude karneval... a objaví sa tam niekto, koho by tam zara naozaj nečakala, niekto z jej minulosti :) kto to asi bude :D zistíte v ďalšej kapitolke s názvom Karneval :)
táto kapitolka je opäť limitovaná, poprosím opäť sedem komentárov (ak by bolo desať bola by som hrozne hrozne šťastná ale sedem bude stačiť na ďalšiu kapitolku :))
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Selene Selene | Web | 9. října 2011 v 14:14 | Reagovat

revolúcia vládne školským systémom...za práva študentov, ktorých tyranizujú profesori..:-D...Zara...rešpekt..:-D

2 Graham Source - Ange Graham Source - Ange | Web | 9. října 2011 v 15:11 | Reagovat

Šťastie to v tej škole majú :D aj ja chceéém :D

3 NiNi NiNi | 9. října 2011 v 21:06 | Reagovat

ja sa normálne že trasem keď čítam...aj ku nám by mohla dojsť :DD by som jej asi frajera prebrala ale čo už, aj tak má ešte klausa :DD

4 DSko´s GF DSko´s GF | 9. října 2011 v 21:07 | Reagovat

sorry,  na predchádzajúcu kapču som ako NiNi :), použila osm nechtiac kamoškino meno..ale ja tak je ot super!!! Dara!!!! <3

5 Anči Anči | 9. října 2011 v 21:07 | Reagovat

toto je čoraz lepšie! možno sa opakuješ, al eja tiež, ja už proste nemám dostatok slov na chválu..kokos!!!

6 ZaZa ZaZa | 9. října 2011 v 21:08 | Reagovat

najlepšia poviedka na svete!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

7 Monica Monica | 9. října 2011 v 21:09 | Reagovat

asi mi šibe....ja túto poviedku nečítam, ja ju prežívam!! kks!! nikdy som nič lepšie nečítala!! a to som toho čítala teda dosť...

8 Misha Misha | 10. října 2011 v 10:45 | Reagovat

miluju Karnevaly!=DD
Jen mi ta kupa štěstí přijde mírně nereálná-ok-jen žárlim...=DD

9 Bloodygirl Bloodygirl | E-mail | Web | 1. listopadu 2011 v 20:59 | Reagovat

tak ja dám tento...

10 Bloodygirl Bloodygirl | E-mail | Web | 1. listopadu 2011 v 21:01 | Reagovat

...a ešte aj tento lebo milujem túto poviedku i keď ju dosť oneskorene čítam a od teraz som team Dara :-D

11 vestec vestec | Web | 13. ledna 2012 v 1:36 | Reagovat

Dobry clanek, hezky blog, podivas se na muj webik?

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama