43. kapitola: STRACH

8. října 2011 v 17:36 | Mary & Euka


Sedela som v záhrade a pozerala pred seba. Netušila som, koľko času prešlo. Nebola som nahnevaná. Iba smutná. Damon je hrozne tvrdohlavý. Ešte aj Klaus dokázal robiť ústupky. Ale keď si Damon niečo vezme do hlavy, tak mu to nevyhovorím. Nemienim sa s ním však hádať. Neprospieva to ničomu. Zložila som si tvár do dlaní a začula som za sebou kroky.


"Priniesol som ti deku. Sedíš tu už dlho a nechcem, aby si prechladla," prehodil mi ju cez plecia a opatrne ma chytil za ruku. Bál sa, aby som ju neodtiahla. Pevne som mu ju stlačila. Damon si sadol na lavičku a mňa si posadil na kolená.
"Hovoril som s Jeremym. Povedal, že tvoju náladu si odskákalo školské okno."
"Bála som sa. Nepovedal si mi, že ideš hľadať Klausa. Vždy keď robíš niečo nebezpečné a nie som s tebou, bojím sa. Ale už sa nechcem hádať. A viem, že ty neustúpiš, takže bude po tvojom. Ostanem doma."
"Naozaj?"
"Naozaj, ale sľúb mi, že na seba dáš pozor a že mi vždy povieš, čo si zistil a či sme blízko. A keď ho nájdeš, pôjdem s tebou a zničím ho."
"Pokiaľ ostaneš v bezpečí, budem spokojný."
"Ja sa o seba viem postarať, hoci si zjavne myslíš, že som neschopná, nepriek tomu, že si videl ako som si poradila s Timothym. A ty možno budeš spokojný, ale mňa doma porazí, keď budem vedieť, že ty niekde lietaš a hrozí ti niečo zlé."
"Miláčik nedramatizuj."
"Nedramatizujem, len viem, čoho je Klaus schopný."
"Ja ho dostanem," sebavedomo sa usmial a naklonil sa bližšie k mojim perám.

Každý deň som sa bála, či náhodou Damon zas niekam nepôjde, ale koniec týždňa prebehol bez menších komplikácii. A v sobotu sme mali s Damonom celý dom pre seba. Jeremy už v piatok šiel na nejakú exkurziu so svojou triedou a mal sa vrátiť v nedeľu poobede, Rick šiel na víkend k sebe a El šla robiť spoločnosť Bonnie.
Vstali sme na obed a šli sme na nákup. Damon chcel variť večeru a nemal k tomu dosť potravín. Takže, keď sme vošli do obchodného domu, vzal najväčší vozík a hádzal doňho všetko, čo mu prišlo pod ruku. Zastali sme v strede uličky s vínom a zdržali sme sa tam veľmi dlho. Nie že by ma to tam nebavilo, ale po desiatich minútach civenia na etikety som sa naozaj začala nudiť.
"Láska, pôjdeme už?" našpúlila som pery na Damona.
"Uhm," hlesol neprítomne. Pretočila som očami. Ani som sa nenazdala a víno bolo v košíku a ja v jeho náručí. "Si," bozk, "nejaká," bozk, "netrpezlivá," bozk. Veľmi dlhý bozk.
Keď sme sa od seba odtiahli, zbadali sme pred nami Andie. Vyzerala, že nevie, čo má povedať. Cítila som sa trošička trápne. Jediný, kto bol úplne v pohode bol môj nezbedný upír.
"Ahojte."
"Ahoj Andie. Som rada, že ťa vidím. Ako sa ti darí?" usmiala som sa na ňu.
"Skvelé. Pracujem teraz na jednej veľkej reportáži o vraždách."
"Som rád, že sa máš fajn," usmial sa na ňu Damon a mňa si pritiahol za pás bližšie. "My už pôjdeme."
"Vedela som, že budete spolu. Prajem vám to," usmiala sa a šla opačným smerom. My sme šli platiť. Konečne. A domov variť.

V kuchyni sme na seba vkuse narážali, ale Damon to robil náročky, pretože vždy, keď som doňho vrazila, chcel bozk. Kým on pripravoval omáčku, ktorá bola skvelá, ja som sa venovala polievke a zákusku. A z toho kvanta, ktoré sme navarili, zostane určite aspoň na týždeň.
Keď sme sa navečerali spravili sme si súkromné kino. Damon bol za horory, ja za komédie. Nakoniec sme našli kompromis. Pozerali sme horory s upírmi, ktoré som vďaka Damonovým narážkam celé preplakala. Najvtipnejšia časť bola úplne na konci posledného filmu - ktorého názov si vôbec nepamätám - keď sa Damon rozčuľoval, že tvorcovia majú chabý zmysel pre detail a vôbec nevedia ako naplánovať poriadny masaker.
"Zlato, ja som ti vravela, aby sme si pozreli komédiu a ty nie. Teraz sa ti iba zbytočne zvýšil tlak, čo v tvojom veku nie je dobré."
"V mojom veku? V mojom veku?! Začnite utekať slečna Fell, lebo ste ma práve nahnevali a môžete byť prvá, na ktorej názorne ukážem ako niekoho umučiť," vyhrážal sa mi s iskričkami v očiach. Radšej som nečakala a rozbehla som sa. Damon bol samozrejme gentleman a nedal mi žiaden náskok. Dobehol ma hneď pri prvom strome a zvalil ma do trávy.
"Pán Salvatore, berte ohľad na povesť úbohej slečny," prosila som, keď mi povytiahol tričko a bozkával mi brucho.
"Slečna Fell, ani vy ste nebrali ohľad a úplne ste zničili moju povesť drsného upíra bez citov," pohladil ma po tvári. Pretočila som nás a obkročmo som sa naňho posadila.
"Ja som kvôli vám stratila povesť slušnej študentky, blicujem, neučím sa a všetok svoj čas trávim vo vašej prítomnosti," nahla som sa k jeho perám akoby som ho šla pobozkať a keď ich pootvoril dala som mu bozk na krk. Posadil sa a pritlačil si ma k sebe.
"Nevravte, že sa vám to nepáči."
"Nepáči. Som na tom závislá. Som závislá na tebe," vydýchla som. Damon nečakal a vášnivo ma pobozkal.

Ráno som sa prebudila a prvé, čo som zbadala bol jeho úsmev. Opieral sa o lakeť a druhou rukou mi dával vlasy preč z tváre.
"Dobré ráno," pobozkal ma na nos. Ponaťahovala som sa, otočila som sa na druhú stranu a zakrútila som sa do periny ešte viac. Damon sa ku mne pritúlil a zozadu ma objal. Chvíľu sme tam ležali a potom mi zazvonil mobil. Volala mi Carol, že ide triediť staré veci a či by som jej neprišla pomôcť.
"Asi by som už mala vstať."
"Asi hej, keď si sa Carol sľúbila do hodiny."
Za pol hodinu som bola osprchovaná a naraňajkovaná. El bola ešte stále u Bonnie, tak som im poslala správu, že im prajem dobré ráno a večer ich čakám obe doma. Nevidela som ich len tridsať hodín, ale chýbajú mi. Damon ma odprevadil k autu.
"Nebudeš sa tu sám nudiť?"
"Neboj, zlatko, nejakú zábavu si nájdem," naklonil sa ku mne cez okno a dal mi pusu.

Naštartovala som a o necelých pätnásť minút som parkovala u Carol. Sadli sme si v jej pracovni, musela som počkať, lebo práve obvolávala Radu a rušila zajtrajšie stretnutie. Vzhľadom na žiadné podozrivé okolností, je zbytočné sa stretávať. Potom sme sa presunuli do pivnice. Bolo tam mnoho vecí po Richardovi, ktoré chcela darovať chudobnejším rodinám. Navrhla som jej, aby sme v celom meste usporiadali zbierku, pre rodiny v núdzi. Určite má každý doma nejaké veci, ktoré nepotrebuje. Nejaké hračky, oblečenie, prípadne staršie mobily. Zdalo sa jej to ako skvelý nápad, takže sme sa rozhodli, že to vyhlásime aj v škole a Carol sa dohodne s riaditeľkou, aby nám štvrtok zrušila posledné tri hodiny a my sme sa mohli venovať zberu a uskladniť to v telocvični.
Počas rozhovoru sme si uvedomili, že je dávno po obede a my sme ešte nejedli, tak sme sa presunuli do jedálne.
"Carol, kde je Tyler? On s nami jesť nebude?"
"Tyler šiel s Damonom a Rickom na výlet. Damon ti nič nepovedal?" čudovala sa.
"Nie nepovedal..." ja toho upíra osobne dorazím dreveným kolíkom, keď sa vráti domov. Sľúbil predsa, že mi dá vedieť, aspoň toľko pre mňa mohol urobiť, keď ma už drží zatvorenú.
Carol si všimla, že mi poklesla nálada, tak sa rozhodla, že si pozrieme naše detské albumy. Spočiatku som protestovala, ale nakoniec som sa výborne bavila. Tyler s monoklom odo mňa. Caroline a ja v ružových šatách tváriace sa šťastne, keď sme mali štyri. Tváriace sa zhrozene, keď sme mali deväť a tváriace sa nadšene, keď sme mali trinásť. Samozrejme to vždy boli iné šaty. Jer s Mattom a Tyom, hrajúci sa na pirátov... a mnoho ďalších. Pri pozeraní asi sedemdesiatehoštvrtého albumu ma zrazu premkol strašný pocit. Presne taký, ako keď na Carol útočili tí dvaja upíri. Ale teraz bol omnoho intenzívnejší a trojnásobný. Na Ricka, Tya a Damona zaútočili, ale Damon na tom bol najhoršie. Okamžite som sa postavila, ospravedlnila som sa, že musím ísť a štartovala som auto. Cestou som šla po Caroline a volala som Bonnie s El, ktoré už boli u nás.

Jeremy sa pokúšal spojiť aspoň s niektorým z nich, nikto mu však nebral telefón. Bola som zúfala. Veľmi som sa o nich bála. Odvtedy, čo som to pocítila, prešla hodina, nič sa nezmenilo. Iba Tyovi pocit úplne zoslabol, pri Rickovi bol rovnaký a pri Damonovi naopak každou minútou silnel. Po ďalšej pol hodine sa Elena postavila a do piatich pohárikov naliala vodku. Všetci ju do seba naraz kopli. Ja som sa nezmohla ani len na to, aby som ten pohárik vzala do ruky. Prestala som rátať minúty a po nejakej dobe sa konečne otvorili dvere.
Presne ako som cítila. Tyler vyzeral najlepšie. Rick bol zranený a trocha omámený, ale najhoršie na tom bol Damon. Vliekli ho medzi sebou polomŕtveho. Takmer som sa zložila, keď som si uvedomila v akom je stave. Chlapci ho odniesli do našej izby, okamžite sme tam všetci vyštartovali.
"Čo sa stalo? Kto vás tak doriadil?" pýtala som sa ich a kľakla som si k Damonovi, ktorý otvoril oči. Chcel niečo povedať, ale priložila som mu prst na ústa.
"Rýchlo, Care, dones mu čo najviac krvi zdola." Care sa rozbehla do pivnice a chlapci sa pustili do vysvetľovania.
"Boli sme v jednej dedine, na okraji lesa tam bol dom, kde pred dvoma dňami vyvraždili celú rodinu. Tak sme šli do lesa, či tam nenájdeme nejaké stopy. V tom nás obkľúčilo asi dvadsať upírov," začal Rick, kým som rozopínala Damonovi košeľu.
"Ale takých som v živote nevidel. Keď ich Rick bodol kôlmi, vôbec im to nevadilo, spomalilo ich to, ale šli ďalej. Uvedomili sme si, že im musíme priamo vyrvať srdce, takže Rick po nich strieľal a my s Damonom sme sa na nich vrhali. No potom sa poslední traja z nich vrhli na Damona a bodli ho kolom. Rick mu okamžite dal svoju krv, ale zistili sme, že to nepomáha," rozopla som posledný gombík a všetci v miestnosti zhíkli. Sakra. Najprv ho zachránim a až potom sa zložím.
"Musím to vyčistiť. Damon bude to bolieť. Prepáč mi. Bon, dones mi z tamtej skrinky ten zelený elixír," poslala som ju ku skrinke, zatiaľ, čo ja som Damonovi dávala krv, ktorú doniesla Care.
"Čím ho zasiahli?" spýtal sa Jer.
"Ten kôl museli máčať v zmesi železníka a jednej byliny, ktorá zdesaťnásobuje jeho účinky. Rastie však iba raz za dvesto rokov," vysvetľovala som im a odzátkovala som fľašu s elixírom. Pozrela som s ľútosťou na Damona, ktorému to kvantum krvi pomohlo iba natoľko, aby vnímal, čo sa deje. Prikývol, tak som mu to naliala do rany. Môj statočný upír nezakričal ani raz, hoci ho to muselo hrozne páliť. Bolo to vidieť na tom, ako sa mu stiahli svaly. No po dvoch minútach sa rana začala zaceľovať.
Damon sa načiahol po ďalší sáčok s krvou, ktorý mu podávala Care. Ja som sa postavila a šla som k skrini s elixírmi. Vybrala som dve fľaštičky a podala som ich Rickovi a Tyovi. Na zacelenie rán.
"Kto boli tí upíri?" opýtal sa Rick.
"Žoldnieri. Klaus ich cvičí tak, aby necítili bolesť. Keď bodneš upíra kolom, zvyčajne to prežije, pokiaľ nezasiahneš srdce. Títo sú však cvičení, aby toho zvládli viac. Ale porozprávame sa neskôr."
"Jasné, Damon by si mal oddýchnuť," Elena ho pohladila po ruke, vyšla z izby a za ňou všetci ostatní. Šla som pomaly k dverám, lebo som sa nechcela zložiť priamo pred ním.
"Zara," zašepkal chrapľavo, "ostaň tu so mnou, prosím."
Otočila som sa a pribehla som k nemu. Opatrne som si ľahla vedľa neho a hlavu som si zložila na jeho hruď. Snažila som sa nerozplakať, ale nešlo to. Tak sa mi uľavilo, že je živý.
"Ššš, neplač, som v poriadku. Len vďaka tebe," hladil ma po vlasoch. Sadla som si a pozrela som naňho.
"Uvedomuješ si, že stačilo desať minút a ja ťa už nikdy neuvidím? A to tam nebol ani len Klaus. Pre všetky salemské, Damon!"
"Hneváš sa."
"Miláčik ja sa nehnevám. Len som ešte nikdy v živote necítila taký strach ako posledné štyri hodiny. Ak by sa ti niečo stalo, môj svet by zanikol," ľahla som si späť do jeho náručia. "A po tomto mi nevyhovoríš, aby som chodila s tebou."
"Samozrejme," zamumlal v polospánku.
Po pár minútach som počula Damonov pravidelný dych. Zmysel môjho bytia zaspal.

A/N: ďakujem za komentáre :D pribudli neskutočne rýchlo a hrozne ma potešili :)
k tejto kapitolke očakávam znova sedem :)
a v ďalšej kapitolke bude mať Zara menšie problémy v škole, uskutoční sa Charitatívna zbierka a stane sa niečo dôležité pre ďalší dej hoci to možno nebude vidieť na prvý pohľad :)
ďalšia kapitolka nesie názov Sťažnosť (kto sa bude sťažovať na koho zistíte zajtra, ak pribudne opäť sedem komentov :))
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 NiNi NiNi | 8. října 2011 v 18:06 | Reagovat

dokonalé..ja ich tak ľúbim spolu!!! už som jasný team dara.. :DDD

2 ZaZa ZaZa | 8. října 2011 v 18:08 | Reagovat

potom, čo sme si to aj s NiNi, Monicou, Anči a DSko´s GF prečítali sme desať minút sedeli zasnené...svkelé!!!

3 Monica Melanie Ryan Monica Melanie Ryan | 8. října 2011 v 18:10 | Reagovat

OMG!!keby Damon zomrel, ja by som zomrela tiež...........ooooooooch bože! druhá v priečka v kategórii najlepších kapitol.. <3

4 Anči Anči | 8. října 2011 v 18:11 | Reagovat

nedošlo mi, že tá kapča bude už dnes :D asi by som to neprežila :) takže príjemné prekvapenie v podobe ešte príjemnejšej kapitolky :) :D

5 Nini :) Nini :) | 8. října 2011 v 18:17 | Reagovat

AAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAA!!!!!!!!! ja som taký team dara, až to bolí!!!!! :DD

6 Misha Misha | 8. října 2011 v 20:41 | Reagovat

Skvělý!
Damon+Zara-kam se hrabe Delena!=DDD
Ale bylo  jasný,že D. nezemře-to byste nám předce neudělaly!=DD
btw:Chci taky,aby mě pouštěli ze školy dřív kvůli akcím!=DDD

7 Selene Selene | Web | 8. října 2011 v 23:27 | Reagovat

[5]: tiež sa pridávam...Team Dara 4EVER...toto je tak skvelá poviedka, že ani denníky nestoja za nič..:-D

8 Graham Source - Ange Graham Source - Ange | Web | 9. října 2011 v 13:31 | Reagovat

Bože ten Damon je taký pako. Na jej mieste by som ho asi dorazila.. Ale aj tak sa najviac teším na stretko D. K. Z :D

9 Bloodygirl Bloodygirl | E-mail | Web | 1. listopadu 2011 v 20:22 | Reagovat

AAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAA PREČO DAMON!!!!!?????!!!!! ;( ;( ;(

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama