40. kapitola: BÝVALÁ

4. října 2011 v 16:43 | Mary & Euka


V sobotu ráno som sa zobudila sama. Na Damonovom mieste ležal iba odkaz, že sa uvidíme večer. Tak som zavolala Caroline a spýtala som sa jej, čo robí poobede a či sa nechce stretnúť. Pripomenula mi, že dnes hrá Tyler zápas, tak ho ide povzbudzovať a ako študentka našej školy by som mala tiež prísť. Dohodli sme sa, že o druhej prídem k nej, poklábosime a potom pôjdeme spolu.


Zišla som dole a na chladničke bol ďalší odkaz. Elena s Jeremym šli k nim domov spraviť veľké upratovanie, lebo už bolo na čase. Keď tak premýšľam, aj ja by som mala ísť upratať k sebe, ale ešte mi žiaden stĺp neskrížil cestu, aby som ten veľký dom upratovala sama ručne.
Spravila som si raňajky a uvedomila som si, že som doma úplne sama. Takže sa môžem spojiť s mojím hybridom a spýtať sa ho, čo mal znamenať včerajší útok. Šla som hore a najprv som si musela vyrobiť nový elixír, lebo starý sa mi minul. Nejako často som ho používala. Rozhodla som sa, že použijem svoju bývalú izby, zabezpečila som okná a dvere a vyslovila som kúzlo. V zrkadle sa mi objavila postava môjho najobľúbenejšieho hybrida.
"Ahoj drahý. Mám pár otázok," povedala som naštvaným tónom.
"Ou, tak toto bude zlé. Vyzeráš tak správne vytočená," usmial sa svojim neodolateľným úsmevom.
"Aj ty by si bol na mojom mieste. Tim s Kath už došli?"
"Samozrejme. Ešte v ten deň. Timothy vždy vedel, kde ma má hľadať," zjavne nechápal kam tým mierim.
"A povedal si mu aj to, kto som? A aké mám postavenie?"
"Áno drahá. To bola prvá vec, ktorú som mu povedal, že čarodejnica je na našej strane. Že si moja žena a si bezcitná, manipulatívna, sebecká, proste presne taká, akú ťa potrebujem. Ale prečo sa pýtaš?"
"Lebo to zjavne nepochopil. Kázal si mu za mnou niekoho poslať?"
"Nie, ak by som ti chcel niečo odkázať, alebo ťa vidieť, spravil by som to sám. A ty dobre vieš ako. Čo sa stalo Zara? Si poriadne napálená. Teraz by som ťa chcel stretnúť," zasníval sa o nejakom mojom spôsobe mučenia poddaných.
"Stalo sa to, že Timothy si zjavne pomýlil hierarchiu. Poslal za mnou dvoch upírov. Teda nie konkrétne za mnou, ale nám všetkým poslal odkaz, aby sme si nemysleli, že sme ho dostali. A poslal ich až po tom, čo prišiel k tebe."
"To si s ním vybavím. Neboj sa. To že som ho nepotrestal, neznamená, že sa bude takto správať k mojej žene a dúfať v lepšie postavenie," prskal Klaus. Vedela som, že sa nahnevá. Vždy ho hnevá, keď ma nerešpektujú.
"To nechaj na mňa drahý," zákerne som sa zaškerila, "a zavolaj sem Timothyho. Nech mu to obaja vysvetlíme."
Klaus sa obzrel, na niekoho zavolal a potom sa otočil ku mne. "Tri minúty."
Usmiala som sa naňho a čakala som. Nehovorili sme o ničom, lebo sme chceli najprv vyriešiť túto situáciu.
"Tim, je pravda, že si za mojou ženou poslal dvoch upírov s odkazom?!" spýtal sa ho Klaus len čo Tim otvoril dvere a na tvári mal výraz, ktorého sa všetci boja.
"Odkiaľ to máš?"
"Odo mňa," usmiala som sa naňho. "Vravela som ti, že mocnejšia čarodejnica sa ešte nenarodila. A podľa toho, čo mi povedal Klaus, si dobre vedel, aké mám v tomto systéme miesto. Neviem aké to bolo pred tristo rokmi, pred tým ako si ušiel, ale teraz sa pravidla zmenili. Klaus nevládne sám. Teraz vládnem s ním. Takže mi neposielaj žiadne stupídne pozdravy.
Si možno jeho pravá ruka, ale ja som jeho žena. Ja som kráľovná. Mňa tu počúvajú všetci a ty sa buď prispôsobíš, alebo sa dostaneš na moju čiernu listinu a ver, že tam by si nechcel skončiť."
"Prepáč pani moja, že som pochyboval. Klaus odpusť mi, že som znova pochybil," sklonil hlavu a vedela som, že mu to je naozaj ľúto. Šlo o jeho postavenie. Ak by sa nespamätal, stratil by ho. Pozrela som na Klausa a prikývla.
"Timothy, ale varujem ťa, ak budeš ešte niekedy pochybovať o mojej žene, stihne ťa trest. Potrebujeme na svojej strane ľudí, ktorým môžeme veriť," varoval ho Klaus.
"Čo ťa viedlo k tomu, aby si na nás poštval upírov?"
"Bol som nahnevaný, lebo nikdy tu nevládla žena. Viem, že si najdôležitejšia súčasť plánu a najmocnejšia zbraň, ale naštvalo ma to. A začal som pochybovať, či si tá pravá. Ešte raz prosím, odpusť mi."
"Nech sa to viac neopakuje!" povedala som autoritatívnym tónom a Klaus ho vykázal z izby.
"Mohol to celé pokaziť, idiot neschopný," zanadával si Klaus.
"Drahý, ešte ma nepozná, ale spozná ma. Hlavné je, že je verný."
"To máš pravdu. A Keď sme pri vernosti, poslal som pár vlkolakov, nech skúsia pozháňať staré známosti a priviesť ich k nám. Možno sa aj u vás niekto ukáže, tak buď pripravená. Mimochodom, čo sa deje u vás?"
"Možno sa ti nejaký vlk nevráti," usmiala som sa. "No, ja som mala nejaké problémy s duchmi, ale už je to v poriadku a pokračujem podľa plánu. Všetko, čo robím, je súčasť plánu. Nech robím čokoľvek, nikdy naňho nezabúdam. Vždy ho mám pred sebou."
"Toto som na tebe vždy obdivoval. Tvoju zanietenosť. Dlho som hľadal niekoho, kto bude spĺňať všetky podmienky byť mojou ženou a našiel som ťa," usmial sa na mňa.
"Ach Klaus, chýbaš mi. Chýba mi náš krb. Chýbajú mi naše cesty. Chýba mi všetko, čo je spojené s tebou."
"Neboj sa Zara. Čoskoro sa to všetko skončí a budeš voľná."
"Budem voľná," zopakovala som jeho posledné slová. Áno toto je presne to po čom túžim. Byť konečne voľná. Žiť v pretvárke ma totiž už prestáva baviť.
"Musím ísť drahý, ale myslím na teba. Stále," položila som dlaň na zrkadlo ako keby som sa ho dotýkala.
"Aj ty mi chýbaš Zara Fell," zašepkal a zmizol.

Pri Caroline som parkovala s trojminútovým meškaním, no rozhovor s Klausom mi trval trocha dlhšie ako som plánovala. Care mi otvorila celá vysmiata s mobilom pri uchu. Perami som jej naznačila, aby pozdravila Tylera, lebo mi bolo jasné s kým volala.
"Majú nejakú strategickú poradu, ale uvoľnil sa na minútku, poď ideme do izby."
"Vyzeráš spokojná," zvalila som sa na jej posteľ a zobrala som si kúsok z pizze, ktorú som priniesla.
"Aj som. Tyler je skvelý. Hoci by sme mali byť úhlavný nepriatelia. Ale to nejde. A Carol je tiež zmierená s tým, že jej syn chodí s upírkou."
"A čo ty a Damon? Ja som ti vravela, že budete spolu a ty, že nie..."
"Dobre, súhlasím, mala si pravdu. Hoci aj upíri a čarodejnice sú úhlavný nepriatelia. Ale je mi to jedno."
"Takže zamilovaná," usmiala sa a cpala do seba svoj podiel pizze.
"To je relatívny pojem a ani zďaleka nevyjadruje to, čo cítim, ale nič lepšie ako Damon sa mi nemohlo udiať. Nie je dokonalý, ale to na ňom milujem. Milujem každú jeho zlú vlastnosť rovnako ako tú dobrú. A každú chybu, ktorú v živote urobil rešpektujem presne tak, ako všetky správne veci, ktoré vykonal. Milujem ho bez záruk a bez podmienok a nič takto silné som ešte nikdy necítila."
"Ty lietaš," poskakovala okolo mňa Care šťastne.
"Áno. No a čo?"
"Ja len tak. Som šťastná. A kde je teraz?"
"Nemám poňatia. Nechal mi odkaz, že sa uvidíme večer."
Care mykla plecami a pokračovali sme v rozhovore. Ako vždy sme stihli prebrať všetko podstatné aj nepodstatné, medzitým sme si stihli nalakovať nechty, spraviť vlasy, takže sme spojili príjemné s príjemným a potom sme sa vybrali na Tylerov zápas.

Sadli sme si do tretieho radu a len čo vyšli futbalisti na ihrisko, Care ma prestala vnímať. No aspoň som si konečne mohla pozrieť školský zápas. Na žiadnom som nebola už tri roky. Po piatich minútach som sa do toho tak dostala, že sme s Care tvorili najhlučnejšiu dvojicu v hľadisku. Tyler sa na nás, keď mal čas pozrel, zamával nám a Care poslal vzdušný bozk. V jednej dosť napínavej časti zápasu mi prišla správa: Obzri sa. Celá bez seba som sa rýchlo otočila a skočila Damonovi okolo krku.
"Také vrelé privítanie som nečakal," zasmial sa. Nestihla som mu odpovedať, lebo sa okamžite vrhol na moje pery. "Budem musieť odchádzať častejšie."
"Neteš sa. To som iba nadšená zo zápasu."
"A preto stojíš otočená chrbtom k celému dianiu a bozkávaš svojho úchvatného priateľa."
"Salvatore, som rada, že ťa nevymenili a ty a tvoje ego ste došli v poriadku."
Sadli sme si vedľa Care. Objal ma rukou okolo pása a ja som sa oprela o jeho rameno. Chvíľu sme pozerali na zápas a potom som sa k nemu otočila.
"Kde si bol?"
"A vraj som ti nechýbal," letmo spojil naše pery, ale videl, že sa mračím tak odpovedal. "Bol som sa povypytovať na Timothyho. Začal som barom, kde sme ho stretli a potom som šiel ďalej."
"Ty si bol sám vo Philadelphii?! Povedz mi, že to nemyslíš vážne."
"Láska upokoj sa. Nič sa nestalo," pohladil ma po vlasoch a snažil sa ma ukľudniť.
"Ale mohlo! Damon je to nebezpečné. Nechcem, aby si chodil sám."
"Bojíš sa o mňa?" v očiach mal také krásne iskričky.
"Samozrejme. Očividne máš tiež sklony k masochizmu a sebadeštrukcii."
"Zlatko nepreháňaj. Len som chcel zistiť, prečo nám nedal pokoj. Nepáči sa mi, že nedodržal dohodu."
"O to sa neboj. To je už vybavené."
"Ako?" spýtal sa prekvapene. Sakra mala by som si dávať väčší pozor na hubu. Raz poviem niečo, čo budem ľutovať.
"No, ja som tým chcela povedať, že si myslím, že nás chcel len vystrašiť a upozorniť na seba, ale teraz nám dá pokoj. Aspoň zatiaľ," vykoktala som zo seba čosi.
"Len dúfam, nechcem, aby sa ti niečo stalo. Nikomu z nás," šepkal Damon a hladil ma po tvári. Opatrne, nežne, ako keby sme boli sami dvaja.
"Ani ja nechcem, aby sa niečo stalo tebe. Preto to bude ako doteraz. Boli sme v tom spolu."
"Doteraz sme hľadali môjho brata. Teraz je to iné. Teraz hľadáme Klausa. Pátra po tebe roky. Nedovolím mu, aby ti ublížil."
"Damon..." chcela som protestovať, ale položil mi prst na pery. "Pššt, teraz o tom nebudeme diskutovať. Dohodneme sa doma. Teraz nie," a aby mal istotu, že naozaj nebudem protestovať, pobozkal ma.

Zrazu som vedľa seba začula výskot. Myslím, že bol na takej frekvencii, že ho nepočuli ani len netopiere. Care nás začala objímať. Naša škola vyhrala. Začala som výskať spolu s ňou. Damon len krútil hlavou. Šli sme na parkovisko, aby sme počkali Tylera. Obvolali sme náš zvyšok a nakázali sme im prísť do Grillu. Toto si zaslúži oslavu. Keď Tyler došiel, nastúpili sme do áut a vyštartovali ku Grillu.
Pred Grillom nás čakali ostatní. Chceli sme vojsť dnu, ale zrazu nám niekto zatarasil cestu a vrhol sa na Tylera. Chceli sme mu pomôcť, ale uvedomili sme si, že to je len nejaká mladá žena, ktorá ho dosť vášnivo bozkáva. Care tam len stála a vyzerala, že nevie komu z nich dvoch má urvať hlavu skôr. Slečna Vtieravá sa od neho konečne odlepila.
"Tak rada ťa znova vidím, Tyler," usmiala sa a povedala to falošne medovým hlasom. Ak som si niekedy myslela, že skaramelizujem, teraz som k tomu mala hrozne blízko. Tyler nevedel, čo robiť a kam sa pozrieť, ale napokon sa nadýchol.
"No toto je Brenda," vôbec nevyzeral nadšene. Ako keby ju radšej už nikdy nevidel.
"Som jeho, ehm, kamarátka s výhodami," opäť sa na nás falošne usmiala.
"Aké šťastie, že ja som jeho priateľka a teraz už niečo také nepotrebuje, ak dovolíš, toto je súkromná oslava a pozvánky sa nám minuli. Prepáč," obišla ju Care a vošla dnu. My všetci za ňou. Tak takúto milú a zároveň desivú som ju ešte nevidela.

A/N: ďakujem za komentáriky k predošlej kapitolke :) a dúfam že aj pri tejto nájdem aspoň 5 :)
takže, kto je v skutočnosti Brenda, čo chce od Tylera a prečo prišla do MF zistíme pozajtra v kapitolke Spln :)
+ zverejné názvy ďalších piatich kapitol :)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 NiNi NiNi | 4. října 2011 v 17:08 | Reagovat

skvelé! no fakt! :) a jak "pozajtra"?? hm??

2 Selene Selene | Web | 5. října 2011 v 15:13 | Reagovat

nech tá Branda nechá napokoji Tylera....ja som tak strašne zvedavá kedy sa stretne Damon a Klaus zoči voči... :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama