33. kapitola: VYHÝBANIE

26. září 2011 v 12:27 | Mary & Euka


Takže Rút pracovala pre Klausa. To on ju ovplyvnil, aby na nás útočila. Musím sa ho opýtať, prečo to urobil. Už dlho som ho neskontrolovala a on sa mi tiež už dlho neozval.
"Sme doma," upozornil ma Damon, keď som zabudla vyjsť z auta. Spamätala som sa a šla som dnu.


"Niečo nové?" pýtal sa nás Jer s plnou pusou.
"Našli ste ju?" vyzvedala Elena.
"Našli," potvrdila som, "ale nepovedala nám nič. Je mŕtva."
"Niekto ju zabil kým ste tam došli?" zhíkla Care.
"Nie, zabil som ju, keď útočila na Zaru," vysvetlil Damon. "Nemienil som riskovať, že by jej ublížila."
"Takže žiadna nová stopa," konštatoval Rick.
"Nie, ale niečo nám predsa len stihla povedať," začal Damon. Všetci naňho pozreli.
"Klaus nám necháva odkazy," prehovorila som. Všetci zmĺkli.
"To je všetko? Nič viac sa nestalo?" spýtala sa Bonnie. S Damonom sme na seba pozreli. Jeho pohľad pálil. Odvrátila som sa a pokrútila som hlavou.
"Zlatko, čo ti je?" sadla si ku mne El a chytila ma za ruku. Damon sa na mňa celý čas díval.
"Nič. Len Klaus už o nás vie. Rút povedala, že si ma nájde sám. Vie, že po ňom pátrame. A nenechá si prekaziť plány," postavila som sa, "idem si ľahnúť, dobrú noc."

Vybehla som hore. Zatvorila som dvere a počula som ako rozoberajú najnovšie udalosti. Zo skrinky som vybrala elixír a namazala som zrkadlo. Izbu som začarovala tak, aby nikto nepočul nič, čo sa tu deje a vyslovila som zaklínadlo.
"My lovely," oslovil ma Klaus. "Vidím, že si pokročila."
"Pochyboval si drahý?" spýtala som sa ho.
"Samozrejme, že nie. Presne tak to malo byť a Rút je mŕtva."
"Prečo?"
"Priveľmi sa naparovala. Zmizla na pár desaťročí, po tom, čo sa jej nepodarilo priviezť mi Stefana a teraz, keď zistila, že je doma, vrátila sa akoby sa nechumelilo. Tak som ju ovplyvnil. Vedel som, že sa nenecháš zabiť a že ju pošleš na druhú stranu," usmieval sa na mňa hrdo.
"Samozrejme, veď ma poznáš, neznášam, keď sa mi niekto vzpiera," pritakala som mu. "Ako je na tom Stefan?"
"Stále horšie a horšie. Dostáva sa do formy. Už mu nevadí vraždiť. Navyše je stále hladný. Ešte pár týždňov a premena na jeho zlé ja, bude hotová. Už len pár týždňov a bude znova vraždiť nielen kvôli potrave. Znova to bude ten sadistický upír, ktorý si zaslúži miesto po mojom boku. Po našom boku," rozplýval sa môj hybrid.
"To som rada," usmiala som sa naňho.
"Drahá, deje sa niečo? Si zvláštna." No to mi fakt chýbalo, aby si to Klaus všimol.
"Nič drahý. Len mi už hrozne chýbaš. Chcem ťa pri sebe. Chcem byť po tvojom boku," hovorila som túžobne.
"Čoskoro Zara, čoskoro. Už nebude dlho trvať a naše plány sa naplnia drahá," usmial sa.
"Pozdrav Stefana," usmiala som sa aj ja a zotrela som obraz.

V stredu ráno som zaspala, takže som nešla ani na raňajky, len som rovno bežala do školy. Potom poobede som zašla za Liz a za Carol a v parku som stretla Rogera s jeho sestrou, takže domov som došla neskoro večer.
Štvrtok som schádzala dole a chcela som sa ísť naraňajkovať, ale v kuchyni som začula Damona, takže som len zakričala ostatným, že sa ponáhľam a šla som do školy. Nechcela som sa s ním stretnúť. Najprv som potrebovala vstrebať ten bozk. O pár dní budem v pohode a budem mu znova môcť hľadieť do očí.
"Zlatko deje sa niečo?" pýtala sa ma Elena, ktorá práve dorazila.
"Nie, malo by sa?" pýtala som sa prekvapene.
"Ja len, že od kedy ste sa vrátili od Rút, si nejaká zvláštna, správaš sa čudne a to nevravím o tom, že včera si prišla domov až o desiatej. A dnes ráno si sa tiež prirýchlo vyparila," upozornila ma.
"Som v pohode, len som si potrebovala prejsť nejaké veci a v kuchyni by som s vami len kecala a nestihla to," usmiala som sa na ňu nevinne. Neverila mi ani slovo. Care sa na mňa pozrela a potichu mi rýchlo zašepkala, že po škole sa porozprávame.
Mala som chuť po škole sa niekam vypariť a zdrhnúť pred Care, ale pozná ma už pridobre, takže sa odo mňa od štvrtej hodiny nepohla.

"Dobre zlatko, čo sa v utorok stalo?" spýtala sa ma, keď som sedela u nej v izbe a sŕkala som čaj.
"Nič strašné. Rút sa ma pokúsila zabiť, Damon jej v tom zabránil a predtým mi odovzdala odkaz od Klausa, že si ma nájde."
"Dobre tak inak. Čo sa stalo medzi tebou a Damonom?" konkretizovala otázku. Zdvihla som na ňu vyjavený pohľad. "Keď ste prišli, obaja ste sa správali čudne. Ty si bola zvláštne mĺkva a on na tebe až príliš visel pohľadom. Celý čas ťa pozoroval a keď si šla hore, vyzeral, že za tebou okamžite vybehne."
"Pobozkali sme sa," povedala som, lebo som vedela, že nemá cenu pred ňou niečo tajiť.
"To je úžasné, ja som ti to vravela, takže ste spolu?" začala poskakovať na posteli.
"Nie," zasekla sa v polke pohybu. "On miluje El."
"Zari, pobozkal ťa," namietala.
"On bozkáva všetky," namietala som ja. Už mi šla odpovedať, ale predbehla som ju, "pozri Care, chodila by si s Tyom, ak by stále miloval mňa? Chodila by si s ním aj napriek tomu, že by si dennodenne videla pohľady, ktorými by sa na mňa díval? Chodila by si s ním, hoci by si sa musela každý deň obávať toho, že sa ja jedného dňa rozhodnem, že predsa len k nemu niečo cítim? Ak mám mať vzťah, tak s niekým, kto bude milovať len mňa. Kto tu bude len pre mňa. Pri kom budem mať pocit, že nech sa stane čokoľvek, bude pri mne. Ja nechcem byť ďalšia náhrada."
"Och moja," objala ma Care. "Ale čo ak je to inak? Poznám ho dosť dlho. Nepozerá na teba ako na obeť, ako kedysi na mňa. Ani ako na náhradu."
"Care nechaj to tak. Som unavená, idem domov. Vidíme sa zajtra, pá," rozlúčila som sa.
"Mám ťa odviezť?" spýtala sa ma, keďže som auto nechala Elene. Pokrútila som hlavou a odišla som.

Šla som cez park pri jej dome a premýšľala som o našom rozhovore. Bola som taká zahĺbená do seba, až som si nevšimla kroky za mnou. Niekto ma hodil o strom tak rýchlo, že som nestihla reagovať. Zacítila som ostrú bolesť v lýtku. Spadla som na kamene rozrazila som si nohu.
"Katarína," sykla som.
"Povedala som, že sa ti pomstím," usmiala sa na mňa sladko.
"A ja som ti povedala, aby si sa ozvala až keď na to budeš mať," usmiala som sa späť a šla som preč.
"Teraz prišiel môj čas," zahlásila, "premýšľaš nad inými vecami. Si zraniteľná. A hlúpa. Myslela som si, že máš viac rozumu, ale ty sa zamiluješ do upíra, ktorý tvoje city nikdy opätovať nebude," krútila hlavou.
"Čo ty o mne vieš. A čo vieš o tom, do koho som zamilovaná?" mala by som jej prehnať kôl srdcom a nie tu s ňou pekne klábosiť.
"Možno nič," mykla plecami, "ale viem, do koho je zamilovaný on. Vždy miloval mňa. Teraz miluje Elenu a kto si ty, aby si sa jej vyrovnala? Teda, aby si sa vyrovnala mne? Ona sa na mňa aspoň podobá, ale ty nie. Navyše si bosorka. Tie on z duše neznáša. Vieš ty..."
Nenechala som ju dohovoriť, otočila som sa a chcela som ísť preč.
"Kam ideš?" zrúkla na mňa, "ešte rozprávam."
"Mám to v paži. A aj teba. Choď do riti, nemám na teba čas," hovorila som naštvane. Navyše mi krváca noha. O chvíľu budem príliš zoslabnutá. Musím vypadnúť.
"Mamka ťa nenaučila slušnému správaniu?" spýtala sa milo, "asi nestihla."
"Ty beštia!" skríkla som na ňu a odhodila som ju na strom. Bolo to dosť biedne vzhľadom na to, že krvácaním som slabla. V okamihu bola späť a držala ma pod krkom. Hlúpa noha.
"Krvácaš a ja som smädná, sorry," tvár sa jej zmenila a ona sa nahla k môjmu krku. Nestihla sa však napiť, lebo ju ktosi odsotil. Zviezla som sa na zem a sledovala som Care ako na ňu vrčí. Vytvorila som okolo nás stenu. Keď to Katherine zistila, vyparila sa.
"V pohode?" zohla sa ku mne a podopierala ma cestou k jej autu.
"Hej, trocha krvácam, ale bude to v pohode. Ako si vedela?" pýtala som sa jej.
"Vyčítala som si, že som ťa nechala ísť pešo samú, tak som sa rozhodla, že ťa odveziem na silu. A potom som vás začula. Zari? Nechceš moju krv?" spýtala sa nesmelo.
"Ďakujem, si zlatá, ale nie. Doma vypijem pár elixírov a budem v pohode, nie je to až také strašné," usmiala som sa.
"O chvíľku sme tam," dupla na plyn. Cesta trvala rekordne krátko. Care mi pomohla z auta a povedala, že počká v obývačke. Hore som do seba naliala posilňujúci elixír a elixír na tvorbu krvi. Osprchovala som sa a v župane som šla za Care.

"Budeš v poriadku?" uisťovala sa.
"Prečo by nebola? Čo sa stalo?" pýtal sa Damon, ktorý práve vošiel.
"Zaru napadla Katherine. V parku," žalovala Care.
"Si v poriadku? Nič ti neurobila?" pýtal sa Damon, ktorý ku mne okamžite pribehol a prezeral si ma. Prikývla som.
"Tak Zara je teraz v bezpečí, ja už pôjdem, majte sa," rozlúčila sa Care a už jej nebolo.
"Aj ja pôjdem, dobrú noc," snažila som sa vypariť čo najskôr.
"Vyhýbaš sa mi?" spýtal sa ma.
"Nie, nemám dôvod," v podstate.
"A čo ten bozk?" spýtal sa priamo.
"Ten sme si už vysvetlili," povedala som rázne.
"Nevysvetlili. Ty si hovorila a mňa si nepustila k slovu," postavil sa tesne predo mňa, zodvihol ruku a chcel ma pohladiť. V tom prišla Elena. Odstúpila som od neho a vyšla som z obývačky.

"Zaľúbil si sa však?" počula som Elenin hlas. Mala som ísť hore, ale chcela som vedieť pravdu.
"Áno, milujem ju," priznal bez okolkov, "prepáč, myslel som si, že milujem teba, ale potom prišla Zara a ja som si každým dňom čoraz viac uvedomoval, že ona je všetko, čo chcem."
"Ja som to vedela," tešila sa El. "Všimla som si ako na ňu hľadíš."
"Ani neviem ako sa to stalo. Dostala sa mi pod kožu. Mal som chuť zakrútiť jej krkom. Potom mi to však prišlo milé. Nikto sa so mnou nebavil tak ako ona. Ona jediná si dovolila byť ku mne ironická a ignorovať ma. Keď sme šli za tými vlkmi, zbadal som to, čo ste na nej vy všetci už videli. A potom som si uvedomil, že mám o ňu strach, že ju chcem brániť. A keď ju Rút napadla, uvedomil som si, že ak by jej ublížila, bol by som schopný Klausa zabiť aj sám, len aby som ju pomstil."
Stála som na chodbe a počúvala. Nemohla som uveriť tomu, že to vraví Damon, že to vraví o mne. A nemohla som uveriť tomu, čo tie slová robili so mnou. Ja som ho milovala. Naozaj. Skutočne. Bol mi všetkým. Nemalo sa to stať. Celý čas som sa tomu bránila a vedela som prečo. Jedna moja časť, sa bála toho, čo to sraví s mojimi plánmi a druhá mala chuť nechať všetko tak. Šla som do svojej izby.

Stála som v kúpeľni pred zrkadlom so sklonenou hlavou. Jeho prítomnosť som cítila skôr ako som ho uvidela. Stál tesne za mnou a dlaňou mi prešiel od ramena po lakeť. Naskočila mi husia koža, keď vydýchol moje meno a perami prechádzal po mojom krku.
"Damon," nebola som si istá, či som to vyslovila nahlas, alebo to meno kričala každá bunka môjho tela. Otočila som sa mu v náručí, aby som mu mohla hľadieť do očí. Ruky mal omotané okolo môjho pása. "Ja to nedokážem."
"Čo nedokážeš?" pozeral na mňa a v tvári mal očakávanie, strach, smútok aj bolesť.
"Nedokážem sa tváriť, že sa nič nedeje, keď sa deje. Nedokážem sa tváriť, že nič necítim, keď cítim," pohladila som ho po tvári.
"A čo cítiš?" nežne mi prešiel prstom od líca k brade.
"Milujem ťa, tak veľmi až to prekvapilo mňa samú," jeho tvár sa ku mne približovala a ja som pokračovala: "A už to nechcem a neviem popierať."
Ruku z mojej tváre presunul na môj krk a druhou si ma k sebe pritisol ešte tesnejšie pokiaľ to vôbec bolo možné. Tváre sa nám približovali, boli od sebe už len pár milimetrov, na tvári sa mu mihol šťastný úsmev a potom konečne znova spojil naše pery.
Po pár minútach sme sa od seba odtrhli a to sa mi vôbec nepáčilo. Obaja sme potrebovali chytiť dych, ale jediné, čo som si v tej chvíli uvedomovala bolo, že nepotrebujem ani tak kyslík ako jeho. Nedočkavo som si ho pritiahla späť k sebe a znova som ho pobozkala. Cítila som ako sa usmial a zrazu sa moje nohy nedotýkali zeme. Damon ma odniesol do izby a položil na posteľ. Obaja sme vedeli, čo sa stane. A vedeli sme aj to, že to už nedokážeme zastaviť.
Ležala som na jeho hrudi a usmievala som sa, zatiaľ, čo on ma objímal a palcom mi kreslil obrázky na chrbát. Bola som šťastná. Konečne po dlhej dobe som sa cítila voľná. Bola som to opäť ja. Vďaka Damonovi. Bozkávanie s Damonom bolo iné, milovanie s ním bolo iné. On bol iný. Bol môj. A ja jeho. Celou svojou podstatou.

A/N: naozaj ďakujem krásne za komentáre k predchádzajúcm kapitolám... viem, že som vás naťahovala dosť dlho, ale malo to svoj dôvod... dúfam, že kapitolka sa vám páčila a budem vám vďačná za kometáre :)
a zajtra Duchovia :)
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Blonďatá Vanička Blonďatá Vanička | E-mail | Web | 26. září 2011 v 12:37 | Reagovat

Paráda :D Tak jsem se konečně dočkala.. Ale jaká to bude pro Damona rána až všechno zjistí... :-/

2 Graham Source - Ange Graham Source - Ange | Web | 26. září 2011 v 16:29 | Reagovat

No teraz to začína byť vážne.. Chudáčik Klaus, takto nepekne podvedený :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama