32. kapitola: RÚT

25. září 2011 v 19:48 | Mary & Euka


Sedela som za volantom a periférne som pozorovala Care. Za posledných desať minút sa asi sedemkrát nadýchla, že sa niečo opýta, ale vždy napokon zatvorila ústa. Tipovala som, že vydrží ešte takých päť minút.
"Zari?" okej trvalo jej to o minútu menej. Asi sa dám na športku. "Mám pár otázok."
"Ja viem, pýtaj sa."
"Čí je to dom a prečo zvonku vyzerá ako búda?"

"Pretože o tom dome vie len veľmi málo bytostí. Je to niečo ako úkryt, útočisko," objasňovala som.
"Nechápem," priznala.
"Ak nemáš kam ísť, tam ťa schovajú, Alex je niečo ako vedúci, bez rozhovoru s ním ťa dnu nepustia. Ak ti verí, si v suchu, ak nie, máš problém."
"Mňa tam pustili bez rozhovoru," namietla.
"Bola si so mnou zlatko," pripomenula som jej. "A chcela by som ťa poprosiť, aby si o tom mieste nepovedala nikomu."
"Prečo?"
"Lebo ľudia v ňom tam nešli bez príčiny. Každý z nich má svoj príbeh a svoj strach. A niečo pred čím uniká."
"Máš moje slovo," prikývla. "Ty poznáš ich príbehy? To prečo tam prišli?"
"Poznám," povedala som hlasom, ktorý naznačoval, že táto téma je skončená. Nemám právo rozoberať ich pred niekým zvonka.
"Takže Rút je beštia," ozvala sa Care po chvíli ticha.
"Očividne," pritakala som.
"Čo budeme robiť?" spýtala sa zúfalo.
"Pre začiatok to povieme ostatným," žmurkla som na ňu a parkovala pred domom.

Vošli sme do obývačky a vyzeralo to všelijako. Čakali nás tam všetci. Urazená Elena a Bonnie, nedočkavý Jeremy, vyškierajúci sa Tyler, mierne nafučaný Rick a veľmi nahnevaný Damon.
"Ty si mi uniesla frajerku," vyštartoval po mne Tyler, ale pritom sa smial. Care ho objala.
"Prepáč, bolo to nevyhnutné," tvárila som sa čo najnevinnejšie, ale nikto mi to nezožral.
"A prečo si nevzala aj nás?" spýtala sa smutne Elena.
"Lebo ste už boli na hodine, to som vás mala ísť za múmiou vypýtať? S Care som sa stretla na chodbe, lebo boli s Tyom niekde zašití, tak som vzala len ju."
"A kam ste vlastne išli? Pozerám, že nákupné centrum vás akosi minulo," smial sa Jer.
"Šli sme za jedným mojim známym, aby sme zistili niečo o Rút," vysvetlila som a všimla som si ako sa Damon ešte viac zamračil, čo podľa mňa už ani nebolo možné. Celý čas bol ticho a počúval.
"Čo ste zistili?" zahniezdil sa v kresle Rick.
"Premenili ju asi pred šesto rokmi, upír, ktorý ju premenil, bol jej milencom nejaký čas. Potom ju nechal plávať, mal niečo s Katherine. A ona začala pracovať pre Pôvodných. Ale všetko sú to len dohady. Dvesto ročné klebety."
"Ale je tu možnosť, že za Stefanom ju poslal Klaus?" zdesila sa Elena.
"Je," prisvedčila som, "a veľmi veľká, neviem, čo mohla chcieť od Pôvodných, ale podľa klebiet, chcela ísť na rebríčku hore."
"Nechápem," hlesla Bonnie a ostatní prikyvovali.
"Pre väčšinu upírov je požehnaním byť v priazni Pôvodných. A nielen pre upírov, ale aj pre vlkov a čarodejky," objasňovala som im. "Ak si v priazni Pôvodných, uznávajú ťa aj ostatní. Posledných pár storočí to však platilo len o jednom. Klausovi. Môcť mu slúžiť je pocta, ale byť po jeho boku je splnený sen. Sú dva tábory. Jeden ho miluje a spraví preňho čokoľvek, druhý spraví čokoľvek, aby ho zniesol zo sveta. A Rút patrí do toho prvého. A ak Klaus chcel Stefana a ona by mu ho doniesla, zaujala by miesto po jeho boku. Bola by hierarchicky najvyššie."
"Čo myslíš tými dvoma tábormi?" pýtal sa Tyler.
"Kedysi to bol boj medzi dvoma rodmi, ktoré sa neznášali. Vamp verzus wolf. Keď sa zistilo, že Klausova matka splodila hybrida a čarodejnica ho zakliala, ľady sa pohli. Vlci a upíri sa pomiešali a bojovali spolu proti ďalším vlkom a upírom. Vojna sa zmenila na Proti Klausovi a Za Klausa. A trvá dodnes. A ak vyhrá Klaus, zmení sa všetko a pravidlá bude určovať on."

Všetci stíchli a začali premýšľať, čo som im to vlastne povedala. Uvedomili si, že to nie je iba o Stefanovej záchrane. Všetci sú zapletení do nadprirodzeného sveta a raz príde deň, keď sa budú musieť rozhodnúť, na ktorej strane stoja. Nechala som ich premýšľať a zmizla som do kuchyne.
"Prečo si mi nepovedala kam ideš?" opýtal sa ma Damon naštvane.
"Lebo ti nemusím vravieť o každom mojom kroku," povedala som a chystala som sa ho obísť. Schmatol ma a pritlačil na stenu. Ruky mi uväznil nad hlavou a pritisol sa na mňa celým telom.
"Sme v tom spolu. Od začiatku," zašepkal s tvárou sotva tri centimetre od mojej.
"Vážne?" spýtala som sa pochybovačne. "Tak prečo ty pátraš na vlastnú päsť?" vytkla som mu a snažila som sa ignorovať moje búšiace srdce a náš zrýchlený dych.
"Nepátram, len som nám chcel ušetriť trocha času. Niečo mi napadlo, kým si bola v škole, tak som to šiel overiť," povedal a hypnotizoval moje pery.
Do kuchyne vošla Care.
"Pardón, nechcem rušiť, len si vezmem džús," ospravedlňovala sa. "Pokojne cukrujte ďalej."
"My necukrujeme," ohradila som sa, "my sme sa hádali." Veľmi presvedčivé, vzhľadom na to, že Damon zjavne nemal v pláne pohnúť sa ani o milimeter.
"V takejto polohe?" premeriavala si nás Care. Mala som chuť ju niečím tresnúť. Damon sa začal smiať. Mala som chuť tresnúť ich oboch.
"Tak sa ďalej hádajte," žmurkla na mňa a zmizla za dverami.
"Môžeš sa prestať smiať?" poprosila som Damona, napriek túžbe počúvať jeho smiech navždy. "A môžeš ma pustiť?" prosila som ďalej.
"Prečo? Mne to takto vyhovuje," povedal a potom sa zákerne usmial, "tebe sa to nepáči?"
"Damon, prosím."
Vyzeral akoby sám so sebou bojoval. Naklonil sa ku mne, zadržala som dych a čakala. Napokon ma pustil.
"Takže vojna," prehovoril, keď sme stáli v relatívne normálnej vzdialenosti a ja som nebola natlačená na stenu.
"Ktorá čoskoro skončí," zašepkala som.
"Prečo myslíš?"
"Viem. Všetky znamenia tomu nasvedčujú. Klaus našiel Dvojníčku, ktorá nikdy nemala existovať. Katherina bola posledná. Celá jeho rodina je mimo diania. A zanedlho príde niečo, čo bude pôsobiť ako rozbuška. Niečo, čo definitívne rozpúta boje."
"Hovoríš o niečom konkrétnom?"
"Keď to príde, budeme to všetci vedieť. Posledné znamenie." Odišla som z kuchyne za holkami.

Spravili sme si babský večer. Začali sme lakovaním nechtov. Naše ruky vyzerali pestro, keďže sme sedli v kruhu a lakovali ich jedna druhej. Takže na pravej som mala žltozelenú francúzsku manikúru a na ľavej som mala čierne ruže na fialovom základe. Make up vyzeral podobne. Každé oko iné. Ak by nás niekto videl, dá nás zavrieť.
Keď sme už mali aj účesy - čo bolo to jediné schopné na nás - tak sme si spravili módnu prehliadku. Samozrejme sme využili plachty a záclony a posteľné obliečky. Bonnie mala super šaty. Mala okolo seba omotanú plachtu z mojej postele, na to mala ako čipku záclonu a na hlave mala turban z podušky. Caroline si obliekla koberec a Elena si vytvorila róbu z uterákov. Mne neostala iná možnosť ako deka.
Nakoniec sme sa rozhodli, že chceme kempovať, tak sme si postavili stan. Na kreslá sme natiahli prikrývku a ľahli sme si na zem.

Mala som pocit, že som práve zaspala a už ma budil Damon. Vôbec som nechápala, čo odo mňa chce, takže som sa otočila na druhú stranu a ignorovala som ho. Naklonil sa ku mne a zašepkal mi, že vie, kde je Rút. Okamžite som vstala.
"Mali by sme vyraziť, čo najskôr, aby sme to do večera stihli, keďže je už obed," popohnal ma.
"Sakra," zakliala som. Spýtavo na mňa pozrel. "Chcem ísť do sprchy, ale nechcem ich prebudiť."
"Použi moju. Počkám dole. Ale ak nebudeš do pol hodiny, idem bez teba," pohrozil mi.
Usmiala som sa naňho a bežala som do jeho kúpeľne. Len v uteráku som potom prebehla do svojej izby obliecť sa. Ešte, že má izbu hneď vedľa. Dievčatám som napísala odkaz a bežala som dole.
"Presná," pochválil ma a o pol minúty sme už boli na ceste.
"Ako si zistil, kde je?" pýtala som sa prekvapene.
"Poznám mnoho našich a tak som sa popýtal. Pár upírov mi dlhuje, takže len čo ju zbadali dali mi vedieť."
V polke cesty sme sa zastavili na benzínke. Damon tankoval a ja som si šla kúpiť bagetu. Od včera som nič poriadne nejedla a už som bola riadne vyhladnutá.
"Damon," oslovila som ho, keď sme boli znova na diaľnici, "mám trocha strach."
"Ideš tam so mnou. Ja ťa ochránim," usmial sa sebavedomo a pohladil ma po tvári. Ten dotyk ma prekvapil a zmiatol a oživil ten zvláštny pocit.
"Myslela som, že ego si nechal doma," prehodila som a on sa zasmial. "Má asi o štyristo rokov viac ako ty a nebojím sa ani tak jej. Bojím sa toho, čo zistíme. Je to čím ďalej tým horšie a zamotanejšie."
Nepovedal nič. Len ma chytil za ruku, povzbudivo ju stlačil a držal ma kým sme nevystúpili.

Zastali sme pred nejakým starým domom. Vyzeral, že nám okamžite spadne na hlavu. Pozrela som na Damona, ale ten vyzeral, že vie, čo robí. Vošli sme dnu. Obaja. Takže dom bol naozaj opustený. Stáli sme v prázdnej hale a po schodoch k nám kráčala nádherná upírka. Ohnivé kučeravé dlhé vlasy a zelené mačacie oči. Zastavila asi tri metre od nás. Damona zignorovala a pozrela priamo na mňa.
"Nehľadaj to, čo nemáš nájsť. Nesmieš! Musíš prestať! On si ťa nájde. Rozumieš?" stála som tam ako obarená. Keď si Rút všimla, že sa nemám k odpovedi, tvár sa jej zmenila na upírsku, očné zuby sa jej predĺžili a vyštartovala po mne. Damon ju odhodil do steny. Pár sekúnd ostala ležať, no potom znova zaútočila. Kým som stihla čokoľvek urobiť, Damon jej zapichol kôl do srdca.
"V pohode?" spýtal sa ma, lebo si všimol, že sa trocha trasiem.
"Hej. Ďakujem. Ale Damon, toto si nemal. Bola len figúrka. Možno vedela viac. Teraz sa už nič nedozvieme, mohla nám dať nejaké informácie," sypala som zo seba.
"Nikdy by som neriskoval tvoj život kvôli informáciám," povedal a priblížil sa ku mne, "nikdy by som neriskoval tvoj život kvôli ničomu," vzal mi tvár do dlaní a pobozkal ma.
Mala som ho zastaviť, namiesto toho som si ho však pritiahla bližšie k sebe a vplietla som mu ruky do vlasov. Niečo vo mne zapadlo na správne miesto a ten zvláštny pocit mal zrazu zmysel. Keď sa bozk ešte viac prehlboval uvedomila som si, čo robím a odtiahla som sa od neho, aj keď som túžila po opaku.
"Už to nerob," zašepkala som a otočila som sa mu chrbtom.
"Prečo?" v okamihu stál znova predo mnou a díval sa mi do očí.
"Damon, miluješ moju najlepšiu priateľku. Takto to nejde. Nešlo by to," hovorila som hlasom, ktorý ani nemohol patriť mne.
Chvíľu sme tam stáli a pozerali sa na seba. Obaja zahĺbení do svojich myšlienok. V tej chvíli som nevedela, čo je správne a či to chcem takto, ale vedela som, že ak miluje Elenu, ublíži nám to.
"Poďme preč," prehovorila som po chvíli.
V aute som sledovala okolitú krajinu a cítila som Damonov pohľad. Napriek všetkému ma ten pocit hrial. Cesta domov bola iná ako tie pred tým. Zvláštne tichá. Zvláštne boľavá.

A/N: chceli ste, aby sa medzi nimi niečo stalo... tak sa stalo :) a čo bude ďalej viem iba ja :D dúfam, že pribudnú komentáre :) rada by som vedela, čo vravíte na vývoj situácie :) a zajtra kapitolka s názvom Vyhýbanie :*
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Graham Source - Ange Graham Source - Ange | Web | 25. září 2011 v 20:32 | Reagovat

Nié!!! Toto mi nerob! :// ja chcem viac :D

2 Blonďatá Vanička Blonďatá Vanička | E-mail | Web | 25. září 2011 v 21:44 | Reagovat

Já tě zabiju ... :D já čekám 32.kapitol na tohle? :D Tak to néé! :-/

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama