30. kapitola: PRESVIEDČANIE

23. září 2011 v 20:35 | Mary & Euka


"Takže, čo ste zistili?" vyrútila sa na nás Care, len čo sme vystúpili z auta. Damon odo mňa po dvoch hodinách odtrhol pohľad, škaredo na ňu pozrel a šiel smerom k domu. Care rozhodila rukami a šla tiež dnu. Vchodové dvere jej otvoril a nechal ju prejsť prvú. Došla som do obývačky a sadla som si do kresla. Damon sa posadil na operadlo.

"Takže? My čakáme," nervózne podupkávala Care.
"Našli sme Ryana a zistili sme od neho celkom zaujímavé informácie," začala som.
"Celkom zaujímavou formou," sarkasticky nadhodil a pozrel na mňa.
"Ak by som to neriešila takto, trčali by sme tam doteraz," povedala som dôrazne.
"Akou formou?" pýtal sa Tyler.
"Zas si dala niekomu na držku?" zasmial sa Jer.
"Skôr niekoho veľmi rafinovane zviedla a vylákala z baru," bavil sa Damon.
"Vysvetli," prikázal Rick. Damon sa na mňa škeril a ostatní čakali. Do sekundy som tam sedela v korzete a minisukni.
"No do riti," hlesla Care. Zasmiala som sa.
"Damon?" oslovil ho Jer, "vyzeráš akoby si ju mal chuť zabaliť do štyroch diek a umocniť to plachtou."
"A hodiť do rieky," dodal Damon, "viete si predstaviť, že takto vošla do baru kde sedelo asi tridsať motorkárov a nejakí upíri? Z extrému do extrému, keď sa nikoho nesnaží osmažiť na obed, chodí nahá. A ja tej šialenej bosorke ešte pomáham," krútil hlavou.
"Zara, ty fakt nemáš rozum," zasmiala sa Elena.
"Okej, keď sme dorozoberali môj exhibicionizmus, mohli by sme sa venovať normálnym témam?" spýtala som sa so smiechom.
"Tak vravte," pobádala nás Bonnie.
"Stef vraždil s Ryanom do roku 1905. Vtedy spoznal nejakú Rút a žil s ňou. A Katherine ho sledovala, žila istý čas s Ryanom," zhrnul šikovne Damon.
"Takže teraz hľadáme jeho bývalú?" opýtala sa priškrteným hlasom Elena.
"Yop, bola pravdepodobne posledný človek, teda upír, ktorý ho zažil zlého," vysvetľovala som. "Po nej stretol Lexie a zmenil sa. Keď preveríme aj túto stopu, zameriame sa na Klausa a jeho život."
"Povedal ešte niečo?" spýtal sa Rick.
"Nie, len nám vysvetlil, že môj malý braček cítil potrebu usadiť sa," precedil cez zuby Damon, "a tá malá potvora ho dokonale zmanipulovala. Vraj bola horšia beštia ako Katherine. Horšia a staršia."
"Ryan povedal, že vraj nepracovala sama. Vraj prišla za Stefanom, lebo jej to niekto prikázal. Niekto, komu vyhovoval jeho životný štýl," povedala som im, čo som si prečítala v Ryanových myšlienkách.
"Klaus?" spýtal sa Ty, "myslíš, že ho chcel už vtedy?"
"Netuším, jedno je isté, ak je to pravda a Klaus poslal nejakú Rút za Stefanom pred sto rokmi, tak teraz, keď ho má, sa ho len tak ľahko nevzdá," povedala som im najhoršiu obavu.
"Čo budeme robiť?" zbledla Elena.
"Nič. Pokúsime sa ho dostať skôr ako ho Klaus prevychová," upokojovala som ju.
"Elena, Stefan sa stále snaží byť človekom a bojuje s upírou podstatou veľmi dlho, musíš veriť, že Klaus ho tak skoro nezlomí," presviedčal ju Damon.
"Dobre mládež, som unavená, idem spať. Dobrú noc," rozlúčila som sa a zmizla som v izbe. Celý čas, kým som zaspala, som si premietala Damonove pohľady pred barom a počas cesty domov.

V utorok po škole som vyrazila na nákupy. Sama. Tragédia. Chcela som ísť s dievčatami, ale Bon sa dohodla s Jeremym a Care s Tylerom a El sa ponáhľala domov lebo dostala nejakú úlohu navyše. Rozmýšľala som, že s nákupmi počkám na dievčatá, ale potrebovala som nové veci. Navyše bolo treba kúpiť aj jedlo, ktoré sa nám záhadne míňalo.
Po troch hodinách shoppingovania, keď som už prelozila všetky obchody v nákupnom centre a bola som ovešaná taškami ako jedlička na Štedrý deň, som sa konečne vybrala do potravín. Prechádzala som pomedzi regály a hádzala som do košíka všetko, čo mi prišlo pod ruku, pečivo, slané, sladké, ovocie, zeleninu... zásoby ako do bane. Keď som krúžila okolo uličky s alkoholom, všimla som si v nej Andie. S nejakým mužom, ktorý rozhodne nevyzeral ako Damon. Chcela som ísť ďalej, ale oni sa zrazu začali bozkávať. Potichučky som sa vyparila k pokladni.
Naložiť nákup do auta mi trvalo rozhodne dlhšie ako ho vybaliť. Doma som jednoduchým kúzlom poslala oblečenie do mojej izby a potraviny na svoje miesto do špajze a do chladničky.

Stredu a štvrtok som presedala nad knihami. Nad tými školskými. Rick sa rozhodol, že nám dá t(r)est. Ak som niekedy mala strašnú chuť preraziť ho, tak vtedy, keď diktoval okruhy. Učivo ešte z prvého ročníka. A aby toho nebolo málo, tak ešte aj bohatú históriu mesta. Spolužiačky plakali. Nechal nám na to dva dni. Veľkorysosť sama... Vraj, aby vedel, ako sme pripravení na maturity a aby sme si zvykali zvládať stres. Niekto by mu mal povedať, že sú až o rok.
Elena sa s ním ani doma nebavila. Štvrtok ráno jej povedal, aby prestala prácu miešať so súkromím. Odpovedala mu na to neskutočne milým:
"Trhni si."
Zdala sa mi zvláštna. Bola unavená a smutná. Málo jedla, stále jej bolo zima a neskutočne ju bolela hlava. Za tri dni vypila toľko čaju ako za celý rok nie. A ešte aj ten deják.
Ja som bola neskutočne vďačná za svoju upíriu pamäť, ale aj tak som si všetko učivo musela aspoň raz prečítať a trvalo mi to dlho, keďže som si väčšinu nechala na poslednú chvíľu. Keď som dočítala poslednú stranu, bolo neskoro, ale zišla som do kuchyne, lebo som dostala chuť na teplé mlieko. Sedela som pri stole, hypnotizovala tanier v mikrovlnke a začula som za sebou šramot.
"Vydesil si ma," ublížene som pozrela na Damona.
"Prepáč, nečakal som, že niekto bude tak neskoro v kuchyni. Nemala by si už spať?"
"Vieš, dejepis," prehodila som kyslo a on sa zasmial.
"Počul som, že to Rick troška prehnal," podal mi pohár, ktorý práve vybral z mikrovlnky.
"Ďakujem," šepla som, "ak by to Rick troška prehnal, dal by nám o dve látky viac, ale on nám v stredu povie, že do piatka máme naštudovať dejiny ľudstva."
"Pre toto nechodím do školy," sadol si oproti mne a usmial sa.
"A bol si tam vôbec niekedy?" zaujímalo ma.
"Pravdaže," ohradil sa urazene, "minulý piatok, a ples pred tým..."
"Mohla som si myslieť, že rozumnú odpoveď od teba nedostanem," pokrútila som hlavou.
"Odpúšťam ti, že ti to v túto takmer rannú hodinu nenapadlo," povedal precítene, až som sa musela zasmiať. Potom som si spomenula na Andie.
"Damon, videla som Andie v obchode. Bola s nejakým chlapom."
"A čo ja s tým?" spýtal sa akoby sa nechumelilo.
"Nevadí ti to?" čudovala som sa. Veď spolu chodia.
"Aj keď sme boli spolu, mali sme otvorený vzťah, nechápem prečo by mi to malo vadiť, keď už spolu nie sme," pokrčil plecami.
"Aha," vypadlo zo mňa.

Ráno som šla do školy bez Eleny. Keď som ju šla budiť, zistila som, že má teplotu. Chcela ísť tiež, ale Rick jej prikázal ostať doma a liečiť sa. Celý deň som bola nesvoja. Nechcela som, aby bola sama doma.
Rickov test bol smiešne ľahký. Mala som ho za dvadsať minút. Ostatní vyzerali, že zomrú. Keď skončila posledná hodina, vybehla som von, namierila som do lekárne, kúpila som sirupy a lieky a ponáhľala som sa domov. Uvarila som slepačí vývar a niesla som ho Elene.
"Tak ako pacient? Si v pohode?" smiala som sa na ňu od dverí.
"Jasné, teplota klesla, už ma len bolí hrdlo," hovorila neskutočne sexi chrapľákom. "Aký bol test?"
"Hrozne ľahký. Pýtal sa len na to najzákladnejšie. Žiadne trápne chytáky. Úplne v pohode."
Chvíľu sme sa bavili o škole a potom sme začali rozoberať súkromnejšie veci.
"Ty, El a vieš, že Damon sa rozišiel s Andie?" spýtala som sazvedavo.
"Nie, kedy?" vyvalila na mňa oči.
"Pred týždňom. V utorok som ju videla v obchode s nejakým cudzím chlapom, tak som sa spýtala Damona a on, že už spolu nie sú. Čudné," vysvetlila som jej.
"Podľa mňa ani nie," povedala El, "možno len našiel niekoho, pre koho by chcel byť voľný."
"Dobre vie, že ty Stefana neopustíš a nezradíš, hoci je ďaleko," namietala som.
"Možno som tým nemyslela seba," žmurkla na mňa, "možno sa konečne zaľúbil do tej pravej."
"El, bola si pri ňom, keď zomieral, to nemôžeš ignorovať," vysvetľovala som jej ako malej.
"Ja to neignorujem, ale ty by si si mala uvedomiť, že napriek všetkému to nestačí na to, aby sme sa milovali," pozrela na mňa ako na vadnú a pustila sa do polievky.
"Elena on ťa ľúbi, sám ti to povedal," tá choroba jej asi zatemňuje časť mysle.
"Lebo bol zmätený. Ale pozri sa na vás. Ty si bola pri ňom, keď vás napadli vlci a zachránila si mu život," vysvetľovala ona mne.
"Aj on mne, ale to tiež nestačí," namietala som.
"Počujem smutný tón?" zaradovala sa.
"Domýšľaš si ho," krútila som hlavou.
"Samozrejme," zaironizovala.
"Odkedy si takáto papuľnatá?" pýtala som sa rozhorčene.
"Odkedy si sa vrátila dostávam sa späť do formy, ale neodbočuj," zahriakla ma. "Trávite spolu mnoho času, prečo by ste sa nemohli zamilovať? Si úžasný človek a Damon to vidí."
"El, prečo mám pocit, že by si nás rada dala dokopy?"
"Lebo si inteligentná a niektoré veci ti rýchlo dôjdu," usmiala sa na mňa a pokračovala, "už vidím ako vám to bude spolu svedčať."
"Zlatko, vidíš veci, ktoré nejestvujú," ešte stále som sa ju pokúšala presvedčiť.
"Naopak, vidím veci, ktoré si zatiaľ nikto nevšimol a ty ich s radosťou ignoruješ," trvala na svojom.
Nechala som ju tak. Je chorá, má teplotu a blúzni. Ja s Damonom sme iba kamaráti. A tento vzťah mi vyhovuje a nemienim ho meniť. Aj keď sa neviem zbaviť toho pocitu a spomienok na jeho pohľady, keď mi pozerá uprene do očí a keď sa usmieva. Ale to nie je láska, to je len starosť, lebo napriek maske darebáka, Damonovi záleží na všetkých okolo, hoci sa tvári, že nie.

A/N: ako vždy sa vám chcem poďakovať za komentáre :) a ako vždy vás chcem poprosiť o ďalšie :)
máme za sebou 30kapitol a zverejnila som názov ďalších piatich :D takže zajtra kapitolka s názvom Choroba :)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Graham Source - Ange Graham Source - Ange | Web | 24. září 2011 v 11:09 | Reagovat

teším teším :)

2 Nini :) Nini :) | 24. září 2011 v 18:07 | Reagovat

wá!!!!!!!!!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama