29. kapitola: KAMARÁT

22. září 2011 v 18:47 | Mary & Euka


Ráno bolo otrasné. Ako každé po takomto fláme. Nepomohla ani studená sprcha. Bolo mi hrozne. Trešťalo mi v hlave a mala som suchoty. Úprimne som sa bála, čo má čaká dole. Pamätala som si všetko a bola som si istá, že to budem mať ešte dlho na tanieri.


Na chodbe som sa stretla s Elenou. Vyzerala presne ako ja. Pokúsila sa o úsmev, ale podaril sa jej len nejaký čudný úškľabok. Ja som sa pre istotu nepokúšala. Došla som k nej, objala som ju okolo ramien a zišli sme dole.
V kuchyni na nás čakal Jer. Vyzeral, že nám chce niečo povedať, ale umlčali sme ho pohľadom. Zaškeril sa na nás a obom nám nalial kávu do najväčších hrnčekov, aké našiel a vedľa postavil poháre s vodou. Obe sme sa na to vrhli ako na poslednú večeru. Za nami sa zasmial Damon. Prišiel k nám a podával nám čajové vrecúška. Vďačne sme naňho pozreli a capli sme si ich na oči.
Keď sme už boli obe zvalené v obývačke, prišiel aj Rick. Pozrel na nás a otváral ústa.
"Rick, ak máš niečo na srdci, tak zajtra, dnes ťa aj tak vnímať nebudem," oznámila som mu.
"Ja som len chcel vedieť, či nemáte chuť," spoza chrbta vytiahol vodku a otvoril ju.
"Ty hnusný provokatér," zašepkala Elena a vybehla k záchodu.
Prišiel aj ku mne a dal mi fľašu pod nos: "Zari, ty si nedáš? Len trošička?" rýpal.
"Dám," natiahla som sa po fľašu a keď som ju mala v rukách nechala som ju zmiznúť, "neskôr si dám. Ak by si mi chcel ponúknuť ešte niečo, sem s tým."
"Tak a tvoja výchovná metóda zlyhala," potľapkal ho Damon po pleci a zamieril k dverám.

Poobede, keď nám už bolo lepšie, sme s El skypovali Bonnie a Care. Vravela som im o Rickovej výchovnej metóde aj o tom, že som ukryla fľašu. Ani jedna nevyzerala, že by chcela v dohľadnej dobe piť.
"Baby, chcem vám niečo povedať," začala som.
"O čo ide, moja?" spýtala sa Care.
"Včera ma Roger pobozkal," blahoželali mi. "Povedala som mu, že to nemá zmysel."
"Prečo, veď ste sa k sebe celkom mali?" spýtala sa Bon.
"Lebo mám príliš komplikovaný život na to, aby som doňho zatiahla niekoho zvonku. Čo ak by sme mali pohotovosť a bola by som s ním? Čo ak by sa o ňom Klaus dozvedel? Ako by som mu vysvetlila, že trávim veľa času s Damonom? Chápete? Čo by som mu povedala? No vieš hľadám jeho brata, ktorý je upír a pred sto rokmi sadisticky vraždil, čo mu prišlo do cesty a uniesol ho vampwolf?
Ak by som ho milovala, bolo by to iné. Ale nemám potrebu rozptyľovať sa vzťahom, len preto, že sa niekomu páčim a že k nemu pociťujem sympatie."
"Ja ťa chápem," zastala sa ma Care. "Musela by si pred ním veľa tajiť a veľa obetovať."
"Možno by si si mala nájsť niekoho zainteresovaného," zasmiala sa Bonnie.
"Nejakého sexi upíra," poškádlila ma Elena a mala pri tom veľavýznamný pohľad.
"Ženské pomätené, ale ja nikoho nehľadám," protestovala som.
"Neboj, ono si ťa to nájde samo," usmievala sa Care.
"Nikdy som si nemyslela, že aj ty budeš lietať v inej dimenzii," krútila som hlavou a všetky tri sa zasnene pozreli niekam do diaľky. Troška som im závidela. Ten pocit, keď je všetko farebné a dokonalé a nič to nemôže pokaziť. Spomenula som si na Damona. A jeho správanie v posledných dňoch. A ten zvláštny pocit, ktorý sa ozve len pri ňom. A na pohľad, ktorým sa na mňa díval po pohrebe.
"Aj ty lietaš," zhíkla Care a všetky sa na mňa pozreli.
"Nie," namietala som.
"Ale lietaš," škerila sa Bon.
"Len vás zvolávam na zem socky," uzavrela som túto tému.

Pondelok bol hrozne nudný. Celý čas všetci riešili, kto s kým to na plese dal dokopy, kto koho podviedol a podobné drísty. Zistili sme, že Matt tam došiel s Lucy. Oficiálne. Lenže potom ju našiel ako horlivo koketuje s niekým ďalším. Takže oficiálne aj skončili. Nikoho to neprekvapilo, keďže Lucy nie je typ dievčaťa na stály vzťah. A väčšinou chce, čo nesmie mať, takže rada rozbíja vzťahy. Matta to našťastie netrápilo. Otrepal sa za víkend.
Pred treťou hodinou som sa na chodbe zrazila s Rogerom. Chvíľu som si myslela, že to medzi nami bude napäté, bral to však v pohode. Odprevadil ma do triedy. Mali sme dejepis s Rickom. Preberali sme dvadsiate roky. Rick práve začal vysvetľovať látku, keď sa otvorili dvere. Stál v nich Damon a tváril sa vážne. Pristúpil k Rickovi a čosi mu šepkal. Chcela som načúvať, ale dievčatá začali rozprávať jedna cez druhú.
"Slečna Fellová, zbaľte si veci, na zvyšok dňa máte voľno," oslovil ma Rick. Všetky spolužiačky šli na Damonovi oči nechať. Mala som chuť im pozatvárať ústa, aby im tam nenalietali mušky. Kývol na mňa a šiel na chodbu. Vzala som si veci, pozrela som na dievčatá a pokrčila som ramenami. Došla som k Rickovi.
"Rick, čo sa deje?" spýtala som sa pološeptom. Už mám voľno, už mu môžem tykať.
"Damon ti to vysvetlí, choď už Zara."

Poslal ma von a pokračoval v hodine. Došla som k Damonovi s otázkou v očiach. Položil mi ruku na pás a potlačil ma smerom von.
"Poď, ponáhľame sa."
"Tak, už smiem vedieť, čo sa deje?" spýtala som sa ho, keď sme uháňali diaľnicou.
"Našiel som Ryana a nechcem, aby nám znova zmizol, takže za ním ideme okamžite," hrdo vysvetlil a obehol auto pred nami.
"Ako? Čo? To fakt?" jachtala som. Usmial sa. "To sa ti ako podarilo?"
"Mám svoje zdroje," otočil sa na mňa a žmurkol.
"Salvatore, neštvi ma," pohrozila som mu s úsmevom.
"Nemôžem si pomôcť, baví ma to. Si rozkošná, keď sa zlostíš," nadhodil. Povedal mi práve Damon Salvatore, že som rozkošná, alebo sa mi to len snívalo?
"A ty si neznesiteľný, keď sa o to stále snažíš," konštatovala som.
"A stále sa mi to darí," povedal víťazným tónom.
"Naozaj? Ako to, že som si to ešte nevšimla?" pýtala som sa zdesene.
"Budeš musieť dávať väčší pozor," poradil mi.
"Pri tebe nikdy nepoľavujem z ostražitosti," povedala som úprimne.
"Prečo?" nahol sa úplne ku mne, napriek tomu, že šoféroval a uprene mi hľadel do očí. Ten pocit bol späť.
"Pre istotu," povedala som tónom, ktorý dával najavo, že mu to malo byť nad slnko jasné a opätovala som jeho pohľad. Kútiky úst sa mu roztiahli do úsmevu a on sa posadil normálne.
"Čo budeme robiť, keď ho nájdeme?" zmenila som tému, lebo hoci ma naše doťahovanie bavilo, toto bolo podstatnejšie.
"No ja ho chytím, vymlátim z neho dušu a ty sa mu potom pozrieš do hlavy."
"Zamieta sa, takže to spravíme po mojom," povedala som dôrazne. Nepotrebujem ďalšieho psychopata, ktorý by po nás šiel.
"A to je ako?" vyzvedal.
"Poviem ti, keď ho zbadám."

O polhodinu sme parkovali pred nejakým barom. Začarovala som nás tak, aby nepočul o čom hovoríme. Nakukli sme dnu a zbadala som ho. Nazrela som mu do hlavy a hneď som vedela, po čom teraz túži. Pozrela som sa na Damona.
"Tak, plán je nasledovný. Ty ostaneš tu, aby nespoznal pascu, budeš dávať pozor z diaľky, ak by sa to zvrtlo a ja ho dostanem vonku. Do tej uličky za barom."
"Ako to chceš dosiahnuť?" pýtal sa ma zvedavo. Žmurkla som naňho a zatvorila som oči, aby som sa lepšie sústredila na kúzlo. Do dvoch minút som pred ním stála zmenená. Namiesto mojich dlhých hnedých vlasov som mala čierne krátke mikádo. A oblečenie som už nemohla mať vyzývavejšie. Modrá tunika, rifle a balerínky zmizli. Mala som na sebe korzet, minisukňu veľkosti čelenky a kožené čierne čižmy nad kolená. Damon na mňa pozrel a oči mu stmavli.
"Takto ťa tam nepustím," zavrčal.
"Presne po tomto teraz túži. Do štvrť hodiny sme vonku," nenechala som sa odradiť.
"Zara!" skríkol, ale to som už vošla do baru.
Celé mužské osadenstvo sa na mňa pozrelo. Začula som Damona ako vonku nadáva. Sadla som si vedľa Ryana a nevšímala som si ho. Ani pohľad, ktorým ma zmeral od hlavy po päty. Objednala som si vodku a vypila som ju. Druhú mi už platil on. Nahla som sa k nemu a poďakovala som mu. Prehodila som si nohu cez nohu a zvodne som zaklipkala očami. Prestala som mu pozerať do hlavy. Jeho predstavy začínali byť nechutné. Po desiatich minútach klipkania a usmievania som sa postavila. Nahla som sa k nemu, perami som sa obtrela o jeho ucho a zašepkala som, že už musím ísť.

Počula som Damona, ako vošiel do tej zašitej uličky. Kráčala som tým istým smerom a zvodne som krútila bokmi. Ryan šiel za mnou. Po pár krokoch ma dobehol a schmatol za ruku. Len čo sa ma dotkol, Damon ho chytil pod krkom a vpichol mu železník. Vyzeral, že z neho naozaj vymláti dušu. V tom istom momente som vyzerala ako predtým v rifliach a s dlhými vlasmi.
"Kto ste?" sykol naštvane.
"To vôbec nie je podstatné," prehovoril ľadovo Damon, "ty nám teraz odpovieš na zopár otázok a my ťa možno necháme žiť."
"Aké otázky, o čo vám ide?" nechápal vôbec nič.
"Tak Ryan, vlastne máme len jednu maličkú prosbu," ozvala som sa rovnako ľadovo ako Damon, ktorý ho pre istotu stále držal pod krkom. "Povedz nám všetko o Stefanovi Salvatoreovi. Odkiaľ ho poznáš, ako dlho, prečo ste išli každý svojou cestou. Všetko. A nepokúšaj sa niečo zamlčať. Zistím to."
Keďže mal dosť rozumu, začal rozprávať.
"Stefana som spoznal, keď som plienil jednu dedinu. Nevedel som, že je to jeho územie. Najprv sa ma chystal doraziť, ale potom sa rozhodol, že mať pri sebe druha, môže byť výhodné. Cestovali sme spolu. Asi tridsať rokov. S prestávkami. Niekedy sme sa na pár rokov oddelili. Tak na tri-štyri a potom sme sa znova stretli a cestovali sme ďalej. Naposledy som ho videl v roku 1905. Potom som len začul, že má priateľku. To sa nepáčilo Katherine."
"Poznáš Katherine?" opýtal sa ho Damon.
"Tak trochu. Navštívila ma, keď Stefan odišiel. Chvíľu sme boli spolu a potom sa vyparila. Zdúchla v tom čase, keď zistila, že Stefan si niekoho našiel. Vždy bola háklivá na svoje hračky. Strážila každý jeho krok. A tvoj tiež Damon Salvatore," pozrel Damonovi do očí a potom pozrel na mňa. "Ale kto si ty?"
"To nech ťa netrápi ak nechceš, aby som ťa hneď teraz prerazil," vyhrážal sa mu Damon.
"Pokračuj, prečo ste sa definitívne oddelili," pobádala som ho.
"Lebo stretol Ju a rozhodol sa žiť inak."
"Lexie?" spýtala som sa. Ak sa rozhodol žiť inak, to znamená, že stretol ju, ale pokiaľ viem, oni spolu nič nemali.
"Kdeže! Lexie stretol oveľa neskôr. Kým sme boli spolu mal mnoho žien. Vždy. Keď však stretol ju, rozhodol sa žiť s ňou. Rút." Spomenul si na jej tvár a to mi stačilo.
"Tak vďaka, my už pôjdeme," upírou rýchlosťou som sa presunula k Damonovi a pozrela som Ryanovi do očí: "Zabudni," zviezol sa na zem a kým sa rozkukal s Damonom sme boli preč.

Sadli sme si do iného baru a rozoberali sme, čo sme zistili. Ukázala som mu tvár Stefanovej priateľky. Bola celkom pekná, ale v očiach mala krutosť. Damon si objednal whisky.
"Nemal by si piť, čaká nás cesta domov," upozornila som ho, keď do seba lial asi štvrtý pohárik.
"Nepovedal som ti?" naklonil sa ku mne a zašepkal mi: "domov šoféruješ ty."
Pred barom som zavolala domov, nech nás čakajú, že máme nové informácie. Damon mi podal kľúče a sadol si na miesto spolujazdca. Nechcelo sa mi tomu veriť, ale keď som štartovala nevyzeral, že ma mieni vymeniť. Dupla som na plyn a periférne som videla, že ma celú cestu neprestal ani na sekundu uprene pozorovať.

A/N: ďakujem za komenty :) a budem rada za ďalšie a zajtra kapitola s názvom Presviedčanie ;)
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Nini :) Nini :) | 22. září 2011 v 19:11 | Reagovat

Jaaaaaaaaj, už aby boli spoluuuuuuuuu!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! Viem, že to píšem ku každej kapitole, ale mooooc to chcem!! :D

2 Graham Source - Ange Graham Source - Ange | Web | 22. září 2011 v 20:20 | Reagovat

juu už sa na nich teším :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama