22. kapitola: POSLEDNÉ OBETE

11. září 2011 v 16:25 | Mary & Euka


Utorok ráno som si privstala. Potrebovala som niečo urobiť a potrebovala som na to súkromie. Vybrala som si vyrezávanú misku po prapraprababičke a naliala som do nej čistú vodu, esenciu z mesačného kvetu a pár ďalších vecí. Vyslovila som zaklínadlo spojenia a namazala som tým zrkadlo. Pár sekúnd sa nič nedialo a potom som ho zbadala.


"My lovely, nehovor, že som ti už chýbal drahá," usmieval sa na mňa zo zrkadla Klaus.
"Možné to je, ale spojila som sa s tebou kvôli niečomu inému." Naklonil hlavu na bok a čakal, čo sa chcem opýtať.
"V meste vyčíňa nejaký upír, chcela som vedieť, čo o tom vieš."
"Nič, nemám dôvod kontrolovať Mystic Falls, keď si tam ty," vysvetľoval, "len by sme zbytočne márnili čas a ľudí."
"To mi tak veríš? Čo ak by som sa ťa chystala zradiť?" podrýpla som doňho.
"Zabil by som ťa šmahom ruky," zasyčal a mne sa na tvári zjavil zákerný úsmev, "ale poznám ťa. Si príliš pohodlná, príliš vypočítavá, príliš egoistická. Vieš, že ja ti dám všetko, čo si zažiadaš. Vieš, že pri mne si kráľovná a tebe sa to páči. Manipulovať s inými, mať nad nimi moc. Vyžívaš sa vtom ty mrcha bezcitná."
"Nehovor, že by sa ti páčilo, ak by som bola ako Elena, milujúca, dobrá a schopná obetovať sa pre iných," povedala som tvrdým hlasom.
"Bavila by si ma celé tri minúty a sedemnásť sekúnd, kým by som ťa nevysal," nad predstavou mňa so svätožiarou sa otriasol.
"Ty parchant, ty si si to stopol?" pýtala som sa a takmer som sa zložila v záchvate smiechu na zem. Prikývol.
"Idem drahá, mám rande," usmial sa na mňa.
"Len ma podvádzaj, veď ja tú suku rozcupujem, keď sa k vám dostanem," precedila som medzi zuby.
"Ty moja beštia žiarlivá, idem za Stefanom, som radšej keď viem, čo robí. Maj sa drahá."
Zmizol mi. Zrkadlo som pretrela a zvyšok elixíru som naliala do fľaštičky, aby som ho nabudúce nemusela vyrábať. Keď som sa obliekala do školy, premýšľala som nad tým, že máme problém. Ak to nie je Klaus, mne došli nápady.

V škole sme sa ako vždy čakali na parkovisku. Caroline meškala. Nikto nemal, žiadne nové správy, ale nečudovala som sa. Za jednu noc sa toho nemohlo udiať veľa. Kráčali sme po chodbe k svojím skrinkám a zrazu ma striaslo. Otočila som sa vpravo a otvorila dvere do učebne biológie. Okamžite som ich zavrela.
"Elena, bež po Ricka, Care volaj mame, ja zavolám Damonovi," prikazovala som im a hrabala som sa v taške po mobil.
"Čo sa deje, Zari si bledá," pýtala sa Elena a chcela vojsť, ale postavila som sa pred dvere a nepustila som ju dnu.
"Proste choď po Ricka. Hneď. Nech príde aj s riaditeľkou."
El sa otočila a odišla, nemala som nervy na hľadanie, tak som si mobil privolala. Poprosila som Damona, aby ihneď došiel. Care zatiaľ zavolala mame, ktorej som vysvetlila, nech dôjde aj s mužmi. Dobehla Elena v pätách s Rickom a riaditeľkou.
"Nemali by ste tam ísť," varovala som ju, keď chytala kľučku.
Neposlúchla ma, otvorila dvere a nám všetkým sa naskytol pohľad na mŕtve telá Beth a Karren Woodových a na steny, ktoré boli postriekané krvou. Riaditeľka dvere okamžite zatvorila a vyzerala, že to už nikdy nerozdýcha. Prišiel Damon a hneď za ním Liz s troma policajtmi a aj s doktorom, ktorý tu bol vlastne na nič.
"Čo sa stalo?" otočila sa na mňa. Ukázala som jej na dvere učebne. Riaditeľka sa radšej otočila chrbtom. Dievčatá nasledovali jej príklad. Liz otvorila. Po tretíkrát som sa dívala na tú hrôzu.
Liz vošla spolu s mužmi. Chystali sa hľadať nejaké stopy. Chcela som vojsť za nimi, ale nedostala som sa ďalej ako krok od dverí, lebo ma niekto zadržal.
"Choď vonku za dievčatami, Damon a Liz to tu zvládnu," prikázal mi Rick.
"Nemôžem. Som na mieste, kde sú telá jeho obetí. Musím si ich pozrieť. Možno niečo zistím," vysvetľovala som mu svoje dôvody.
"Okamžite odtiaľto odídeš!" prikázala mi Liz a ja som pokrútila hlavou. "Uchránim ťa od tohto. Vieš veľa vecí, ale vidieť to nemusíš."
"Prosím ťa, ja som otvorila dvere a našla ich tu, už ma od toho neuchrániš," povedala som potichu, "nechaj ma tu dve minúty a potom pôjdem dobre?"
Damon na mňa spýtavo pozrel. Poslala som mu myšlienku, že sa snažím zistiť, kto to urobil, no nanešťastie nezanechal stopy. Ani pre políciu - čo som vedela hneď ako som tie dvere prvý raz otvorila - ani pre mňa - čo som zistila do dvoch minút. Teda jednu zanechal. Všimla som si, že v Karreninej ruke niečo je. Nenápadne som si privolala malý papierik z jej dlane a strčila som ho do vrecka.
Študenti sa už dozvedeli, čo sa stalo. Všimli si policajné autá, takže už počas prvej prestávky bolo známe, že v učebni biológie sa našli mŕtve telá.
Všetci sme sedeli v zborovni a čakali, kým nás nebude Liz vypočúvať. Nikto nič nevravel. Po vypočúvaní sme mali ísť hneď domov. Riaditeľka sa rozhodla, že po tom, čo sme videli, by sme nemali ostávať v škole. Elena, Bon a Care šli prvé, potom šli naraz Ty s Jerom. Mňa chcela Liz vypočuť ako poslednú. V podstate jej nikto z nás nič nepovedal. Vďaka upíriemu sluchu som počula aj čo vraveli ostatní.
Vyšla som z riaditeľne spolu z Liz, ktorá sa chystala preč a na chodbe stál Damon. Šerifka ho poprosila, aby o tom zistil, čo najviac a šla preč. Stáli sme oproti sebe bez slov. Pozrela som ku dverám, čím som mu naznačila, aby sme šli. Sadla som si do auta a Damon naštartoval. Zamierili sme do Grillu. Sadli sme si do boxu úplne vzadu, aby nás nikto nerušil.

"Si v poriadku?" spýtal sa ma starostlivo, len čo odišiel čašník s objednávkou.
"Uhm," prikývla som mu. Videla som na ňom, že mi vôbec neverí.
"Videla som už aj horšie, ver mi," dodala som.
"Ale toto boli tvoje spolužiačky," argumentoval. Čašník sa vrátil vodkou.
"Nie si ty viac na whisky?" čudovala som sa.
"Neodbočuj," varoval ma.
"A čo ti mám do riti povedať? Že nechápem prečo práve oni dve? Že netuším ako sa dostal až do školy? A ako to, že sme ho ešte nevypátrali? Že sa bojím o svojich priateľov?"
"Nájdem ho," prisľúbil.
"Nie. Nájdeme ho," opravila som ho. "Toho sadistu nebudeš hľadať sám. Pozri, čo som našla v učebni," podávala som mu papierik, na ktorom stálo Dostanem Vás.
"To čo znamená?" spýtal sa nechápavo.
"Nemám potuchy," priznala som. "Ale ten upír, to nemá v hlave v poriadku. A nanešťastie je celkom inteligentný. Dievčatá zomreli možno desať minút predtým, ako som vošla. Zabil nám ich rovno pod nosom."
"Ako si na to prišla?" vyjavene na mňa hľadel.
"Som čarodejnica. Takéto veci vycítim. Takže nechápem, ako to, že som necítila, že ich zabil. Bola som tam, chápeš..."
"Takže toto ťa trápi? Výčitky?" spýtal sa a ja som nemo prikývla.
Nahol sa ku mne ponad stôl a chytil ma za ruku, ktorú som mala na stole. Povzbudivo mi ju stlačil a uprene mi hľadel do očí.
"Zara nemôžeš za to. Neochrániš všetkých," prikývla som. Chvíľu sme tam ešte sedeli a potom sme sa vybrali domov.

Keď som otvorila dvere, zistila som, že sú u nás všetci. Povedala som im o tom lístočku a celý čas sme premýšľali, kto by to mohol byť. Klausa vylúčil Tyler ako prvého. Pokiaľ ho neohrozujeme, nemá dôvod útočiť. Vlkolakov sme vylúčili tiež, keďže toto je určite práca upíra a nikto z nás nemá nevybavené účty. Po hodinách rokovaní sme to zabalili a pustili sme nejaký film. V noci sme spali všetky štyri v Eleninej izbe. Posteľ bola dosť široká, takže sme sa pekne vošli.

Nasledujúce tri dni sa v meste nehovorilo o ničom inom. Vyšetrovanie nepokročilo. Ani policajné, ani v Rade, ani naše. Damon nás s Elenou nechcel púšťať nikde samé, takže nás viezol do školy aj zo školy. A v piatok sme mali riaditeľské voľno. Konal sa pohreb. Zišlo sa tu skoro celé mesto. No veď prečo nie. Senzácia, dievčatá zabité v škole a žiaden vinník.
Po pohrebe sme šli k Woodovým. Nemala som chuť ostávať tam dlho, ale všimla som si, že okolo pani Woodovej sa pohybuje neznámy muž a ona sa správala dosť čudne. Navyše na krku mala šatku. Pozrela som na Damona a kývla som naňho. Bol to on. Upír, ktorého sme hľadali.
Spolu s Care a Bon sme sa vybrali vyjadriť jej sústrasť. Elena ostala s Damonom. Nechcela som ju v blízkosti toho muža. Pani Woodová nám ho predstavila ako nevlastného brata. Bolo na nej vidieť, že je ovplyvnená. Chvíľu sme sa s ňou zhovárali a potom sme sa vrátili k ostatným. Premýšľali sme ako ho vylákať von a príležitosť sa vyskytla sama.
Po nejakej polhodine Damon začul, ako ten parchant vraví pani Woodovej, aby ho počkala v izbe. Care, Tyler a Bon okamžite vybehli hore a schovali sa v kúpeľni. My s Damonom sme šli až po ňom. Jer, Elena a Rick ostali a dávali pozor, aby nikto nešiel na poschodie.

Kým sme prišli, Bon zabezpečila dvere, aby nemohol ujsť. Ostal prekvapený, asi si myslel, že sa s nami stretne posilnený krvou, no prerátal sa.
"Čo od nás chceš?" spýtal sa ho Damon. "Vieš, že nemáš šancu proti toľkej presile."
"Myslíš? Som starší ako vy všetci dokopy. To vy nemáte šancu proti mne. A ja som neprišiel bojovať. Chcem len vedieť čo ste urobili s Ňou."
"O kom to rozprávaš?" nechápal Ty.
"O Katherine," šepla som, lebo každá jeho myšlienka patrila práve jej.
"Je to jeden z jej milencov," hovorila som, "ďalší z chudákov, ktorí jej naleteli a ešte nezistili, čo je to za beštiu."
"Drž hubu dievčatko, lebo ti môžem ublížiť," varoval ma a pristúpil bližšie.
"Nepribližuj sa k nej," zavrčal Damon.
"Nebola by som si tým taká istá," priblížila som sa ja k nemu, "čo mi urobíš? Zabiješ ma? Prečo si myslíš, že po tom netúžim? Možno mi len splníš želanie. Ale ty si srab. A ona to vedela. Katherine je v poriadku. Utiekla len čo mala príležitosť. Šlo jej len o vlastný zadok. Nestarala sa o teba. Si jej ukradnutý. Myslíš si, že ťa milovala? Si taký naivný!"
"Neopovažuj sa so mnou takto rozprávať!" skríkol na mňa. Ostatní na mňa prekvapene hľadeli, no mne šlo len o jedno. Vyprovokovať ho.
"Prečo? Lebo pošliapem po tvojom krehkom egu? Mám sa s tebou baviť ako v bavlnke, lebo nič iné nezvládneš. Si neschopný. Vždy si bol. Ako človek aj ako upír," hľadela som mu do očí a prskala som jed.
"Zabil som ti ich pod nosom, nevidela si ma," hrdil sa svojím pravdepodobne najväčším činom.
"Máš pravdu, prehliadla som ťa," začala som a on sa vyšinuto usmieval, "ale len preto, lebo som nečakala, že sa niekto ako ty zmôže na takúto vec," do tých slov som dala toľko opovrhnutia, koľko som mohla.
Pani Woodová si začala mrmlať pod nosom niečo ako "Nezaslúžili si to," a "Nechcela som, no nešlo to inak." Nikto z nás to nechápal, až napokon som natrafila na jeho spomienku. Prišlo mi z nej zle, ale tak ma ňou vytočil, že sa vo mne prebudila beštia.
"Pozri, ako pekne som to vymyslel," povedal ten psychopat a rozbehol sa k dverám. Care zatiaľ zrušila ovplyvnenie pani Woodovej. Ja som prehovorila zastretým hlasom.
"Poznám tvoje túžby aj tvoj strach, predo mnou neutečieš. Na zemi nejestvuje miesto, kde by si sa schoval," keď som to vravela, priťahovala som ho späť. Nehýbal sa. Oči mal vytreštené strachom a vzduchom sa posúval smerom ku mne. Pokračovala som.
"Mal si možnosť prežiť, neprijal si ju," zo steny zrazu vypukli drevené koly. Pohľadom som ho presúvala k nim a pomaly som ho na ne nastokla. Reval od bolesti.
"Zruším ovplyvnenie len ma pusť," prosil o zľutovanie.
"Neskoro, už je zrušené," povedala som ľadovým hlasom a oblečenie mu začalo horieť. Kričal a plakal. Keď som ho dostatočne vytrápila, prestala som.
"Teraz ma dobre počúvaj," ležal na zemi. Pravou nohou som mu zatlačila ešte stále bolestivú hruď. Zaplakal. "Nekňuč," štekla som naňho "ak ťa ešte niekedy stretnem, dokončím, čo som dnes začala. Budeš varovaním pre všetkých, ktorí mi niekedy skrížia cestu tak hlúpo ako ty teraz. Mojej rodiny sa už nikdy nedotkni. A teraz bež kým som milá. Ak o päť minút nebudeš aspoň v Ázii, dorazím ťa."
Zrušila som Bonniene kúzlo a on vyletel von ako gáfor až som sa čudovala, ako to v tomto stave zvládol.
"Nesmie si nič pamätať, vôbec nič, len to, že jej zomreli dcéry," pozrela som na Care, nech to urobí.
Ja s Bonnie sme zatiaľ dávali izbu do poriadku. Predsa len vyzerala ako po boji. Všade krv a ohorený nábytok. Dali sme to do pôvodného stavu a šli sme k nám. Musela som im totiž pár vecí vysvetliť.

A/N: komentáre potešia :) ako vždy :)
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Monica Melanie Ryan Monica Melanie Ryan | 11. září 2011 v 18:14 | Reagovat

joj, to je dobré!!!!!!!! :)

2 Graham Source - Ange Graham Source - Ange | Web | 12. září 2011 v 15:09 | Reagovat

super!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama