21. kapitola: RADA

9. září 2011 v 16:51 | Mary & Euka


Bolo už pomerne neskoro. V Grille nezostal takmer nikto. Pár spolužiakov to trošička prehnalo s množstvom, ale už sa z toho dostali a odišli po svojich. Rozlúčila som sa s Care, Bon a Tyom, ktorých viezol Jer. Elena podriemkávala v boxe a ja som bola tiež unavená. Šla som za Rogerom.
"Ahoj, ja už pôjdem, som trocha unavená."
"Mám ťa odviezť?" pýtal sa a šiel odložiť tágo.
"Nie," pohladila som ho po ruke, "kľudne ostaň, idem s Rickom."
"Dobre. Tak sa maj," povedal trocha smutne.
"Aj ty. A ešte raz ďakujem," postavila som sa na špičky, dala som mu pusu a šla som.
"Zari, zavolám," zakričal za mnou.
"Budem čakať."


Šoféroval Damon. S El sme sedeli vzadu a opierali sme sa jedna o druhú. Len čo Damon naštartoval, Elena sa na mňa zvalila celá a nohy vyložila na Rickovo operadlo. Vyčarovala som deku a prikryla som ju. Len silou vôle som nezaspala aj ja.
Keď Damon zaparkoval, čakala som, kým niekto vytiahne Elenu, lebo som ju nechcela budiť. Mohla som ju preniesť kúzlom, ale asi by mi spadla, lebo som ledva držala otvorené oči, nie aby som sa ešte sústredila. Na transport sa podujal Rick. Opatrne ju vybral z auta a šiel k domu. Vystúpila som a kúzlom som mu otvorila dvere.
"Neodnesieš aj ty mňa?" spýtala som sa Damona s úsmevom.
"Nie, ešte by si si potom zvykla, že ťa nosím domov každý víkend," pokrútil hlavou.
"A ak by som zaspala ako El?" pýtala som sa ho šteňacím pohľadom.
"Zamkol by som ťa v aute," usmial sa na mňa sladko.
"Gentleman do špiku kostí," zatiahla som ironicky a pobrala som sa k domu.
"Ja vždy," zrazu som sa ocitla vo vzduchu a hneď na to vo svojej izbe.
"Dobrú noc," zaželal Damon a prikryl ma. Zaspala som okamžite.

Ráno som sa zobudila v šatách. Vynadala som si za tie šaty do lenivých kráv a šla som do sprchy. Dúfam, že po nejakom sedemdesiatom štvrtom žehlení budú vyzerať schopne. V kuchyni som si nasypala do misky čokoládové guľôčky a zaliala som ich mliekom. Pustila som si telku ako pozadie, ale zaujala ma reportáž.
"Čo hovorili?" spýtal sa Jer, ktorý práve vstal.
"Našli dve mŕtve telá v lese. A jedno dievča je nezvestné."
"Myslíš, že..."
"...v meste je nový upír," dopovedal zaňho Damon.
"Super, ako keby sme nemali dosť problémov," zabručala Elena a naliala si kávu.
"Mali by sme dať vedieť Care, Tylerovi a Bonnie, aby sa mali na pozore a aby si všímali cudzincov a všetko záhadné. A tiež Mattovi, aj tak už vie o všetkom," menovala som, čo treba urobiť.
"Zvolám Radu. Tam sa dohodneme s ostatnými, možno už majú nejakú stopu," doplnil ma Damon.
"Dobre, čím skôr doriešime toto, tým skôr sa budeme môcť venovať naším veciam," otočila som sa na El a Jeremyho, "a vy dvaja nepôjdete za žiadnych okolností nikde sami."
"Máme prstene," zamávali mi rukami pred očami.
"Jer. Mám pocit, že trpíš nejakou psychickou poruchou. Koľkokrát sa chceš vracať zo smrti. To ťa to začalo baviť?" pýtala som sa ho a vážne som uvažovala o jeho zdravom rozume.
"Súhlasím. Máte zaracha," ozval sa Rick. Usmiala som sa. "Aj ty," pozrel na mňa.
"Nie si môj poručník," namietala som, "nemôžeš mi dať zaracha."
"Bude to aspoň spravodlivé," namietal.
"Mám pocit, že v tejto rodine trpia všetci nejakou vadou. Ja som nikomu nechcela zakázať ísť von. Len chcem aby šli s niekým, kto ich dokáže ochrániť."
"Táto debata nikam nevedie," pokrútila hlavou El. "Idem radšej napísať ostatným, čo majú robiť."

Napokon ostal dom prázdny. Rick šiel preč a vzal aj Jera, Damon šiel do mesta s cieľom niečo zistiť a Elena si šla čítať. Sedela som v obývačke a čítala som si články o tých vraždách a zazvonil mi mobil.
"Roger, ahoj," pozdravila som zvesela, keď som si všimla, kto volá.
"Ahoj, chcel som sa ťa spýtať, čo robíš dnes večer?"
Už som mu šla povedať, že nič, keď sa predo mnou zjavil Damon, krútil hlavou a tváril sa ako grécky boh pomsty. Musím uznať, že mu to pristalo.
"No ja už na dnes niečo mám, mrzí ma to," ospravedlňovala som sa.
"Tak nič. Raz snáď budem mať šťastie," zažartoval Roger.
"Musíš dúfať," zložila som.
Naštvane som pozrela na Damona a čakala, kým mi vysvetlí, čo mu to zas sadlo na nos, že sa správa takto nemožne.
"Čo to bolo?" spýtala som sa ho, keď sa nemal k vysvetleniu.
"Vonku sa potuluje sadistický upír a ty sa chystáš preč? Mala si pravdu, v tejto rodine má každý nejakú vadu. Tvojou je masochizmus," prepaľoval ma pohľadom.
"Ale ja nie som bezbranná chudera!" skríkla som naňho. "Som čarodejnica. Jedného upíra zložím tak rýchlo, že si to ani nevšimnem."
"A čo ak nie je sám? Čo ak je s ním tiež nejaká čarodejnica!" kričal on.
"Tak ju sundám prvú," povedala som sebavedomo.
"Nechápem ako sa vojdeš do miestnosti s takým egom," šplechol mi do očí.
"Ak to ty zvládaš so svojím," vrátila som mu a vôbec som neznížila intenzitu hlasu.
"O moje ego sa ty nestaraj," poradil mi, "skôr sa staraj o to, aby si v budúcnosti nepoužívala dvojaký meter."
"To ako myslíš toto?!" ziapala som naňho
"Elenu chceš držať doma, ale ty von môžeš," reval on.
"To preto, že mám strach. Bojím sa aby sa jej niečo nestalo!"
"Pre to isté nemienim pustiť ani ja teba!" skríkol a obaja sme zostali stáť prekvapene oproti sebe. Dosť dlho nikto z nás nič nevravel.
"Damon," oslovila som ho, sadol si a pozrel na mňa. "Už som zabila pár upírov. Viem sa o seba postarať. Dlho som sa o seba starala sama. Nie som zvyknutá na to, že sa ľudia zaujímajú kam idem alebo čo robím."
"Ďalšia vec, na ktorú by si si mala zvyknúť. Tu je veľa ľudí, ktorých to trápi. Boli bez teba tak dlho, že by ťa k sebe najradšej priviazali," prikývla som a on pokračoval, "tvoj bývalý sa nestaral o to kde si?"
"Ako kedy. Vedel, čo robím a kde približne som, ale na začiatku vzťahu sme si dohodli autonómiu, takže podrobnosti nikdy neskúmal. Aj keď som sa vytratila na pár dní, stačilo mu vedieť, že sa vrátim," vysvetľovala som môj a Klausov systém, "ani ja som často nevedela kde je."
"Zistil si niečo?" zmenila som tému. Damon pokrútil hlavou. Sedeli sme vedľa seba a mlčali sme.
"Poď," Damon vyskočil zo sedačky a pozrel na mňa.
"Kam?"
"K Andie."
"Nemal by si ísť za priateľkou radšej sám?" nechápala som načo ma tam chcel.
"Nejdeme k nej, ale do jej kancelárie, je redaktorka, možno má nejaké poznámky, alebo prístup k tajným informáciám."

Vlámali sme sa k Andie do redakcie, prehľadali sme jej stôl, poznámky, všetky súbory v PC a nebolo tam nič, čo by sa dalo použiť. Žiadna stopa. Žiadne články z iných miest. Upratali sme po sebe a šli sme domov. Tam nás čakali ostatní.
Rick sa opatrne vypytoval ľudí v Grille, či nevideli nejakého cudzinca. Tyler s Jeremym obehli hotely a Caroline s Bonnie a Elenou skúšali nájsť spojitosť medzi tými troma miestami, no takisto natrafili na nič, ako my s Damonom. Jediné, čo nám ostávalo, bolo čakať na ďalšiu obeť. Sakra s debilom nenažraným. Nech sa ide kŕmiť inde.

V nedeľu sa v správach objavila reportáž o ďalších dvoch obetiach. A v škole sa o inom nehovorilo. Čakala som, že po všetkých udalostiach v tomto meste, sa to nebude rozoberať až tak, ale päť obetí za týždeň, je pomerne vysoká pálka. Prvé tri hodiny v pondelok som nerobila nič iné, len som preskúmavala mysle spolužiakov, či nestretli nejakého cudzinca. Bohužiaľ márne. Iba ma z toho rozbolela hlava.
Šla som po chodbe z Rickovej kancelárie a premýšľala som, ako sa dostanem na Radu, keďže som dala auto Elene, aby mohla ísť domov. Už som bola zmierená s tým, že k Lockwoodovcom pôjdem pešo, lebo Tyler mal tréning, ale keď som vyšla na parkovisko, zbadala som Damona ako sa opiera o svoje auto.
"Prišiel si po mňa?" spýtala som sa ho natešene, keď som došla k nemu. Celý čas sa usmieval.
"No, už to tak vyzerá," vzdychol si a otváral mi dvere.
"Ach, ten tvoj nadšený tón," neodpustila som si.
"Vieš, mal som strach, že dôjdeš na metle, keď si už auto nechala Elene, tak sa len snažím vyhnúť trapasu," zasmial sa.
"No dovoľ?! Na metle nelietam. Ja som skôr kobercový typ," povedala som urazene. Zakrútil hlavou, lebo si všimol moje cukajúce kútiky.

Ku Carol sme dorazili prvý. Keď došli všetci, najprv ma Damon predstavil ako oficiálnu členku, ktorá preberá miesto po rodičoch.
"Ste si istý, že to dieťa je spoľahlivé? Mali by sme hlasovať o tom, či ju prijmeme," spýtal sa Mark Gibbons. Idiot, ktorý sa oženil s matkinou sesternicou. Otec ho nikdy nemal rád. Ani ja ho nebudem mať. Touto poznámkou ma nehorázne vytočil.
"No dovoľte! Je vidieť, že nemáte tušenia ako to tu chodí. O mieste v Rade sa nehlasuje. Dedí sa. Moja rodina je jedna zo štyroch, ktoré zakladali toto mesto. Mám oveľa väčšie právo sedieť tu ako vy. Vlastne ani neviem, čo tu robíte. Mala by tu sedieť vaša žena, hoci aj tá má miesto podedené po prastrýkovi. Láskavo si dajte pozor na hubu. Ak vás tu trpia ostatní, ja nebudem." Carol ma objala okolo ramien na znak podpory.
"O Zarinom mieste sa hlasovať nebude. Všetko, čo povedala je pravda, ak sa ti niečo nepáči sám ťa odprevadím. A čo sa týka jej spoľahlivosti, zaručujem sa za ňu," zastal sa ma Damon, "Keďže nie sú žiadne ďalšie pripomienky, mali by sme sa venovať tomu, kvôli čomu sme tu."
Rada trvala štyri hodiny a na nič sme neprišli. Liz mi potvrdila, že sa skontaktovala so šerifmi okolitých miest, ale nič sa tam nedialo. Carol chcela prehľadať opustené domy, ale vravela som jej, že v žiadnom sa neubytoval a že ani v hoteloch nie je. Potom sa hádali na postupe, aj keď neviem ako by chceli nenápadne vylákať upíra. Rozdala som ostatným železník a Rada skončila.

Keď všetci odišli, poprosila som Liz, aby sa porozprávala s Damonom. Ja som robila spoločnosť Carol, zatiaľ čo sa oni dvaja rozprávali v záhrade. Pozerala som na nich z okna v kuchyni, lebo som sa bála, že Liz spanikári. Našťastie obaja došli v poriadku. Liz šla ešte do práce, aby jej neporazilo zástupcu a my s Damonom sme tiež šli. Cestou domov mi Damon vravel o ich rozhovore. Keď sme prišli domov bez noviniek, všetci zaliezli do svojich izieb.

A/N: Ďakujeme za komentáre :) veľmi nás potešili a budeme sa tešiť na ďalšie :)
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Graham Source - Ange Graham Source - Ange | Web | 9. září 2011 v 17:03 | Reagovat

super!

2 Graham Source - Ange Graham Source - Ange | Web | 9. září 2011 v 17:28 | Reagovat

inač na blogu mám tiež pokračovanie poviedky :D

3 Monica Melanie Ryan Monica Melanie Ryan | 9. září 2011 v 19:20 | Reagovat

nadšenie z novej akpitoly, nadšenie z priebehu kapitoly, nadšenie z vášho nadšenia :DD

4 Selene Selene | 10. září 2011 v 12:36 | Reagovat

je to tak skvelé... :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama