20. kapitola: UVÍTACIA PARTY

4. září 2011 v 16:36 | Mary & Euka


Sedela som doma a nechápala som, kde sa všetci podeli. Elena mi na obede povedala, aby som ju po poslednej hodine nečakala, že musí súrne niečo vybaviť, Jeremy tiež ešte neprišiel a ani Rick s Damonom tu neboli. Zobrala som si z chladničky jogurt a šla som pozrieť do papierov, ktoré sme s Damonom nakopírovali na matrike.


Rozložila som sa na posteli, ale k študovaniu som sa nedostala. Pozerala som sa na jeden a ten istý bod, mechanicky som si dávala lyžičku do úst. Akosi sa mi nechcelo sústrediť. Zrazu mi do izby vletela ako uragán Elena, hodila sa na posteľ, pozrela na môj jogurt, zobrala mi ho z ruky a dojedla ho.
"El, nemôžeš mi vletieť do izby, čo keby som tu niekoho mala?" spýtala som sa jej.
"A máš?" nakukla pod posteľ.
"Nie, ale..."
"Tak vidíš," nenechala ma dohovoriť a usmievala sa na mňa.
"A čože sa ti to stalo, že máš tak skvelú náladu?" podrýpla som do nej, lebo vyzerala dosť šťastne.
"Ja len tak, je piatok, zajtra nemusíme do školy, nemáme žiadne úlohy," menovala samé hlúposti.
"El, že ty si si šľahla niečo z Rickových zásob," obvinila som ju.
"Rick má zásoby?" zasvietili jej oči a začala sa smiať.
"Nemá?" spýtala som sa jej.
"Určite má," dala mi za pravdu, "všetci majú, aj Jenna mala," zrazu zosmutnela.
Usmiala som sa na ňu. Potom sme už nevraveli. Len sme hľadeli na baldachýn nad posteľou a premýšľali nad stratami, ktoré sme v živote museli prežiť. Stratili sme sa navzájom, stratili sme rodičov, Elena dvakrát. Nechcela som na to myslieť.
"Ešte, že si Salvatoreovci potrpia na luxus. Tie postele sú skvelé," trepla som prvé čo mi napadlo.
"Hovor mi niečo. Myslím, že na ničom inom sa mi už nebude spať tak dobre," vzdychla si Elena zasnene. Zrazu mi zazvonil mobil.
"Ahoj Zara, tu Roger," ozvalo sa z druhého konca.
"Ahoj," pozrela som na Elenu, ktorá sa zvláštne usmievala a potriasla som hlavou.
"Len som ťa chcel pozvať von. Prídem po teba o šiestej, dobre?"
"Ja neviem," nechcela som nechať El samú. Ale ona na mňa pozerala výrazom: Ak nepôjdeš zabijem ťa, potom ťa Bonnie oživí a znova ťa zabijem.
"Zara, je piatok, snáď nemieniš sedieť doma? No ták," presviedčal ma.
"Tak dobre, budem ťa čakať," súhlasila som.
Elena sa hneď vrhla k mojej skrini a začala triediť oblečenie na vhodné a nevhodné. Nakoniec mi vybrala biele šaty s Véčkovým výstrihom. Mala som pocit, že to trochu preháňa, ale nechala som ju. Bolo pol šiestej, obliekla sa a šla k dverám.
"Kam ideš?" spýtala som sa, lebo som nevedela, že má nejaké plány na večer.
"Vonku. Nebudem sedieť sama doma. Zabav sa moja," usmiala sa, pobozkala ma na líce a odišla. Hneď na to prišiel Roger.
"Si prekrásna," usmial sa na mňa a pobozkal ma na líce.

Nasadli sme do jeho auta a zaviezol nás ku Grillu. Vystúpili sme, v Grille mi otvoril dvere a ja som nevedela, čo povedať. Bol tam celý náš ročník a nad barom visel nápis VITAJ SPÄŤ. Každý mi priniesol nejakú maličkosť. A všetci sa strašne tešili. Podľa mňa to bolo skôr preto, lebo mali zámienku na oslavu, ale bolo to jedno. Mne stačili moji najbližší.
"Vy ste to vedeli?" pýtala som sa dievčat.
"Roger za nami prišiel v škole a pýtal sa, či už bola nejaká uvítacia párty. Povedali sme, že nie, tak nás poprosil, či by sme mu nepomohli pripraviť pre teba párty dnes," usmievala sa na mňa Bon.
"Nehneváš sa na nás, že nie?" pýtala sa Care.
"Ako by som mohla. Nemám žiaden dôvod, ďakujem vám," objala som ich postupne všetky. Prišiel za nami Jer a fotil nás.
"Máme ďalšiu fotku na poličku," usmievala sa Elena. Všetky sme sa na seba naradostene pozreli. Ešte chvíľu som s nimi hovorila a potom som zahliadla Rogera. Sedel pri bare a pozoroval ma. Ospravedlnila som sa dievčatám a šla som za ním.
"Ďakujem," usmiala som sa naňho.
"Nemáš za čo," pohladil ma po tvári.

Otočila som sa, lebo na mňa niekto volal. Videla som Tylera ako na mňa máva, aby som prišla k nim. Roger šiel so mnou. Sadla som si k ostatným, kde už boli aj Rick a Damon. Roger najprv pozrel na Ricka trocha so strachom, ale napokon si sadol. Chalani začali rozoberať futbal. Typické. A potom roztlieskavačky. Ešte typickejšie. Roger podotkol, aká je škoda, že s Elenou to už nerobíme. El mu vysvetlila, že už ju to nebaví a ja som povedala, že som tri roky študovala externe, takže by som sa asi dolámala. Chvíľu bolo ticho a potom sa Roger pozrel na mňa.
"Zara a chodila si s niekým, kým si bola preč?" všetci sa pozreli na mňa.
"Ani nie."
"Zari," otočila sa ku mne Elena, "buď áno, alebo nie, nemôžeš povedať ani nie."
"Tak fajn, nechodila," v podstate som im povedala pravdu.
"Neverím," krútila hlavou Care, "neverím, že ty si s nikým nechodila."
"S nikým som nechodila, s niekým som dva roky žila," objasnila som im moju vzťahovú situáciu.
"Čože? To ako?" pýtala sa Bonnie a búchala po chrbte Elenu, ktorej zaskočilo. Pozrela som na ostatných a vyzerali všelijako.
"Normálne. Keď rodičia zomreli, nechcela som byť sama, tak som sa nasťahovala k priateľovi a žila s ním. Spolu sme nakupovali, varili, dovolenkovali, oslavovali," nič nenormálne.
"Nemala si náhodou pätnásť?" opýtal sa Rick.
"Nie, mala som pätnásť a pol," uviedla som na presnú mieru.
"Ty blaho," vydýchol Roger, "toto je sila."
"No to je," povedal Jer a napil sa, "takže teraz vážne. Ty si sa v pätnástich nasťahovala k priateľovi a žila s ním?"
"Uhm," prikývla som, "veď som to práve povedala."
"No len sa to troška ťažšie chápe, moja. My sme v šestnástich utekali z domu za frajermi a dúfali, že nedostaneme zaracha a tešili sme sa, že sme sa stretli v škole a ty si študovala externe, cestovala po svete a viedla domácnosť," vstrebávala to Elena, ktorú našťastie Bon stihla zachrániť od náhrobného nápisu Udusená kofolou.
"Ako sa volal?" spýtala sa Bon. Damon bol celý čas ticho a pozoroval ma.
Super. A čo teraz? Mysli Zara, mysli. Čo im na to povieš? Sakra rozmýšľaj. Už viem. Usmiala som sa.
"Nick," volal sa Nicklaus. Zasmiala som sa nad svojím súkromným vtipom. Presne tak sa mi predstavil. Nick.
"A prečo ste sa rozišli?" vyzvedal Jer, "veď ste sa už mali za sebou veľa spomienok, nebolo lepšie zabojovať?"
"Kto povedal, že sme sa rozišli?" spýtala som sa prekvapene.
"Toto nemyslíš vážne Zara Fell!" skríkol Tyler.
"Máš pravdu, nemyslím," pritakala som mu "proste už nie sme spolu. Skončilo to."
Sedeli sme tam a všetci premýšľali o svojich veciach, alebo o mojich, nechcela som im liezť do hláv takže neviem presne, i keď si myslím, že tak pol na pol. Za mnou prišiel Max, či si nezatancujem. Postavila som sa a šla som s ním.

Postupne som tancovala s každým. Dievčatá sa tiež vybláznili. Prišiel za mnou Tyler. Tancovali sme mimo rytmu, lebo sa chcel rozprávať.
"Takže si ma podvádzala," zasmial sa.
"Sme si kvit," mykla som plecami.
"Bola si s ním šťastná?" spýtal sa zvláštnym tónom.
"Ak poviem neviem, bude to čudné?" pozrela som naňho. Spýtavo na mňa pozrel.
"S ním som zabudla na všetko. Bol náplasťou na bolesť, s ktorou som sa nevedela vyrovnať. Dal mi slobodu, ktorú som potrebovala. Pri ňom som mohla byť hocikým. Pri ňom som bola iný človek. Iná Zara. Takú ma nepoznáš, ale bola som šťastná, svojím spôsobom," svojím zvráteným spôsobom povedala som si pre seba mlčky. Prikývol.
"Vyrazila si nám na chvíľu dych."
"Ja viem, prepáč." Potom sme sa napojili na pieseň a tancovali normálne.
Všimla som si, že Care sa rozpráva s Mattom. A videla som odchádzať Damona s Andie. Trocha ma to zamrzelo. Dúfala som, že si zatancujem aj s ním. Pri tanci s Rickom som sa hrozne nasmiala. Stvárali sme také kúsky, až som sa miestami bála o ostatných. Rick skúšal niečo v štýle rock´n´roll a jive, takže som tri minúty vkuse výskala.

Šla som si oddýchnuť k pultu. Vypila som celú Eleninu kolu a prišiel po mňa Roger. Vykrúcal ma do všetkých strán a napokon spravil otočku a ja som doňho prudko narazila. Jeho pery sa blížili k mojim. Stála som tam neschopná pohybu a čakala, čo bude ďalej. Vtom sa za nami ozvalo zakašľanie. Roger sa strhol a ja som sa obzrela. Za nami stál Damon a čarovne sa usmieval.
"Smiem mať tú česť aj ja?" opýtal sa ma a Rogera úplne ignoroval. Pozrela som naňho a on sa vzdialil. Potom som pozrela na Damona a prikývla. Len, čo si ma pritiahol k sebe do náručia, začali hrať pomalé piesne.
"Musím povedať, že v tých šatách vyzeráte úchvatne, slečna," pozeral mi do očí a pritiahol si ma k sebe ešte bližšie.
"Musím konštatovať, že aj vám to dnes ohromne pristane, pane," kontrovala som mu.
"Slečna Fell," oslovil ma a svoju tvár sklonil k mojej, "ste výborná tanečnica," zašepkal mi do uška.
"Pretože mám skvelého tanečného partnera pán Salvatore," povedala som so samozrejmosťou v hlase. Počula som ako sa uvoľnene zasmial.
Položila som si hlavu na jeho rameno a nechala som sa viesť. Nevnímala som nič. Len hudbu a Damona.
"Počul som, tvoj rozhovor s Tylerom," povedal opatrne. Zdvihla som hlavu a pozrela som naňho a znova som si položila hlavu na jeho rameno. Neviem čím to bolo, ale mala som pocit, že sa niečo zmenilo. Chcela som aby o mne vedel čo najviac. Nechcela som pred ním skrývať nič.
"Bolo to ťažké, keď som odišla. Milovala som Mystic Falls a ľudí v ňom. S Tylerom sme spolu začali chodiť a otec ma zrazu postavil pred rozhodnutie, ktoré bolo príliš bolestné a príliš dôležité. Viem, že by som sa rozhodla rovnako, išlo tu o Elenu, ale veľmi to bolelo. Každým kilometrom som zomierala. Byť od nich ďaleko, bol najhorší trest. Bola som väzňom svojho rozhodnutia a hľadala som cestu von," vysvetľovala som mu svoje vtedajšie pocity.
"Už to nikdy nebudeš musieť podstúpiť. Nikto z nás ťa nikam nepustí," cítila som ako ma hladil po chrbte.
Dvihla som hlavu a pozrela som naňho. Bol to iný Damon. Perami som naznačila ďakujem, žmurkol na mňa.
"Neskončila už náhodou pesnička?" spýtala som sa ho, lebo som mala pocit, že hrajú niečo iné.
"Skončila," potvrdil mi. "Vadí?" lišiacky sa usmial a nadvihol obočie.
"Ani najmenej," začala som sa smiať a poobzerala som sa okolo seba. Elena tancovala s Rickom a o niečom diskutovali. Jer s Bonnie vyzerali tak úchvatne až to nebolo možné a Care s Tylerom sedeli v boxe a rozprávali sa.
"Slečna Fell, venujte sa svojmu úchvatnému, skvelému, pohľadnému, dych vyrážajúcemu, inteligentnému tanečnému partnerovi," upozornil ma Damon.
"Pán Salvatore, za túto egocentrickú chvíľku, by som vám mala prinajlepšom stúpiť na nohu," pozrela som naňho karhavo.
"Prinajhoršom?" spýtal sa so stopou smiechu v hlase.
"Stúpiť na obe?" to sme sa už smiali obaja.

A/N: takže aj v tejto poviedke poprosíme aspoň 7 komentov, aby sme mohli zvetejniť ďalšiu kapitolku :) M & E
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Blonďatá Vanička Blonďatá Vanička | E-mail | Web | 4. září 2011 v 16:50 | Reagovat

Ok napíšu vám jich klidně 8 jen aby byla další kapitola :DD

2 Graham Source - Ange Graham Source - Ange | Web | 4. září 2011 v 17:03 | Reagovat

Ďalšiu prosím :D

3 NiNi NiNi | 5. září 2011 v 14:24 | Reagovat

Toto a F2B mi vždy zaručí zábavu :DDDD

4 misha misha | 5. září 2011 v 18:08 | Reagovat

Prosím,prosím,prosím další!:D Tohle je damon kterýho miluju!=DDd

5 Alicka Alicka | 10. července 2012 v 19:10 | Reagovat

Som rada, že aj tu sú tie Damonove hlášky :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama