Koniec

6. srpna 2011 v 17:40 | Mary

Nemohla som ho tam nechať. Nemohla som ho nechať s ním. Ublížil by mu. Zničil by ho. Spravil by z neho netvora. Vytvoril by z neho kópiu sám seba a on si to nezaslúži. Stefan nie je svätec, ale tak dlho sa snažil bojovať s tým, čo sme, že som ho nemohla nechať s Klausom.
Klaus je nebezpečný. A šialený. A vždy dosiahne svoje. Teda vždy dosiahol svoje kým nespoznal mňa. Najprv som ho pripravila o možnosť uskutočniť obetu a teraz som ho pripravila o druha, ktorého si vybral a s ktorým mal veľké plány.


Moja túžba po živote a láska k sebe samej bola vždy väčšia než čokoľvek iné. Nikdy som sa mu nemienila podriadiť. Keď som zistila, čo má v pláne, začala som konať. Aj vtedy aj teraz. Som beštia a nikdy som sa za to nehanbila. Vyhovuje mi to. Páči sa mi manipulovať ľuďmi, mužmi a všetkými naokolo. Iná už nebudem. Túžba prežiť je najsilnejší cit akého som schopná.
Stefan s Damonom mali pravdu. Neviem milovať. Ja len túžim vlastniť a ak to vyprchá, idem ďalej. So Stefanom mi to nevyšlo. Nikdy som ho nevlastnila, možno preto ho ešte stále prenasledujem. Preto, že som ho nemala úplne. Vyšmykol sa mi kvôli okolnostiam. Zato Damon, ten bol hneď môj. Preto mi je teraz ukradnutý.
A preto práve neskutočne žiarlim na Stefana. Ja som ho zachránila. Ja som ho priviedla domov. A on mi len poďakoval a pobozkal ma na čelo. A teraz stojím pred domom Salvatoreovcov a pozerám na Stefana objímajúceho plačúcu Elenu. Mám chuť vysať ju. Vyrvať jej srdce. Odtrhnúť hlavu. A zaujať jej miesto.

Pobozkali sa. Oni sa pobozkali. Rozvahu Katherine. Ak z nej urobíš posýpku na koláče, nezískaš si ho. Ale ako sa mám ovládať, keď ho tá krava nechce pustiť. A vyzerá to tak, že idú rovno ku mne.
"Ďakujem ti Katherine. Ďakujem, že si mi ho priviedla späť domov. Ak by existoval spôsob, akým sa ti odvďačím..."
Prikývla som. Mala som chuť jej vynadať. Nejestvuje taký spôsob. Pokiaľ samozrejme neuvažuje nad možnosťou, že sa ho vzdá, ale zo spôsobu, akým sa ho drží nevyzerá, že to má v pláne.
"Aké príjemné rodinné posedenie. Môžem sa pridať? Viete, nikdy som nemal šťastnú rodinu," ozvalo sa z tmy a všetci sme sa za tým hlasom neveriaco obzreli.
"Čo tu robíš Klaus. Vypadni. Nie si tu vítaný," snažil sa ho vyhnať Damon.
"Veď na mňa nebuďte taký zlí. Prišiel som si len po to, čo mi patrí."
"Stefan nikam nepôjde!" skríkla Elena.
"Ale, ale... moja malá dvojníčka to nakoniec prežila," hovoril úlisným hlasom, z ktorého som mala husiu kožu. "Stefan so mnou musí odísť. Mali sme dohodu. Je to liek za Damonovo zdravie."
"Splatím si ho sám, nepotrebujem pomoc. Pôjdem s tebou ja."
Jasné. Hrdý Damon. Alebo nie? Keď som naňho pozrela, vyzeral skôr akoby chcel odísť. Potom mi došlo. Veď on ju miluje. Chce ujsť.
"Nie. Chcem Stefana. Buď pôjde so mnou, alebo ho zabijem." Začal sa vyhrážať Klaus. doteraz som len stála a pozorovala situáciu, ale jeho posledná poznámka ma rozčúlila.
"Na to zabudni idiot," sykla som.
"Katarína, pričasto mi ničíš plány a zaplatíš za to, ale najprv dokončím túto záležitosť," usmial sa a v tej chvíli mal v ruke drevený kolík, ktorý hodil po Stefanovi.
Bola to len sekunda. Čas, ktorý nestačí na to, aby sme učinili akékoľvek rozhodnutie, no ja som konala pudovo. Bleskurýchle som sa ocitla pred Stefanom a kolík mierený priamo na jeho srdce sa zabodol len tri centimetre od toho môjho. V tom istom čase sa odniekiaľ vynorila Bonnie a zabila Klausa.

Klesla som Stefanovi do náručia. Tvár mal smutnú a v očiach slzy. Vyrval mi kolík z hrude a Elena sa snažila dať mi svoju krv, ale odtlačila som jej ruku.
"Železník, kolík bol napustený železníkom," a všetci v tej chvíli pochopili, že aj keď ma nezasiahol priamo do srdca, železník ma zabije napriek tomu, že som ho pila dlhé roky.
"Prečo Katherine? Prečo?" pýtal sa nešťastným hlasom.
"Lebo som si vo svojej sebeckosti uvedomila, že som predsa len našla osobu, ktorú milujem viac ako seba," dvihla som ruku a pohladila som ho po tvári. "Neobviňuj sa z mojej smrti. Aspoň raz v živote som urobila niečo, čo je správne." Potom som sa otočila k Damonovi:
"Prepáč mi. Prepáč, že som ťa nedokázala milovať," usmial sa na mňa a ja som vedela, že mi odpustil.
"Elena, nikdy ho neopusť, to je jediný spôsob, akým mi môžeš vyjadriť vďaku, za to, že som ho priviedla domov," oči mala plné sĺz a prikývla.
"Ľúbim ťa Stefan. Vždy to tak bolo," otočila som sa naňho, lebo som chcela zomrieť s pohľadom do jeho očí. Vtedy spravil niečo, čo by som od neho nečakala po všetkom, čo som mu v živote vyviedla. Sklonil sa, spojil naše pery a splnil mi moje posledné nevyslovené želanie.
"Ľúbim ťa Katherine."
"Stefan..."

Zomrela s jeho menom na perách. Zomrela s láskou v srdci. S láskou, ktorú mnohé roky potláčala jej sebeckosť, no napriek všetkému, sa jej podarilo predrať na povrch aspoň na koniec Katherininho smutného života.
A zomrela šťastná. V náručí muža, ktorého milovala a ktorého stihla zachrániť, pretože nič iné robiť nemohla.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama