18.Kapitola: VÝLET

29. srpna 2011 v 13:38 | Mary & Euka


Utorok som v škole prežila bez ujmy, bez trestu a bez úloh navyše. Spolužiačkam som vysvetlila, že byť roztlieskavačkou nie je mojou prioritou v tomto roku a sľúbila som im, že vo výbore ostanem a s Rogerom som sa na projekte nedohodla, lebo chýbal. Po škole sme s Elenou zašli do potravín, lebo sa nám míňali zásoby.

Doma som zistila, že tam Damon nie je, tak som mu poslala SMS, že by sme sa mali dohodnúť ako zajtra. Neodpovedal a domov tiež neprišiel. S Elenou sme si spravili kino, lebo sa nám nechcelo učiť a potom sme varili večeru. Úplne zbytočne, keďže okrem nás tam nikto nebol. Asi budeme musieť kúpiť prasiatko... Bolo pol desiatej, Damon sa neozval, tak som sa rozhodla, že tam pôjdem sama.



Ležala som na posteli a dorábala som úlohu z matiky, keď mi niekto zaklopal na dvere. Myslela som si, že Elena si prišla porovnať výsledky príkladov, tak som povedala ďalej a namiesto nej vošiel Damon.
"Ahoj, dúfam, že som ťa vyrušil," usmial sa na mňa. Pozrela som na hodinky. Pol jedenástej, okolo mňa papiere s príkladmi, v ruke zlomená ceruzka a do toho všetkého jeho ironický úsmev.
"Sklamem ťa, nevyrušil. Celý čas som čakala na teba a to okolo mňa vôbec nie je matika," objasňovala som mu situáciu, ak by to náhodou zle pochopil.
"Povieš mi, čo si chcel, alebo sa tu budeš len priblbo usmievať na tú hnusnú kopu príkladov?" spýtala som sa ho, keď sa nemal k objasneniu jeho prítomnosti v mojej izbe.
"Písala si mi SMS," povedal hlasom, ktorý naznačoval, že spravil objav storočia.
"No, asi pred piatimi hodinami. Páni zdá sa to ako pred chvíľou," pokrútila som hlavou.
"Aj keď mi to doťahovanie celý deň chýbalo, na chvíľu si ho odpustíme. Potrebujeme sa totiž dohodnúť a rád by som ti niečo ukázal," povedal a zamieril aj s taškou, ktorú som si doteraz nevšimla k stolu.
"Čo tam máš?" bola som zvedavá.
"Kým si bola v škole, bol som na matrike a v knižnici. Vyhľadal som si mapu z roku 1864 a dnešnú a zisťoval som miesta, na ktorých možno žil," vysvetlil mi a všetko vybalil.
"Takže. Keď tam budeme, kam zájdeme najprv?" sadla som si oproti nemu a hľadela som do mapy.
"Ty povedz. Tu sú vyznačené miesta, na ktorých vtedy stáli opustené domy," ukazoval na body, ktoré označil.
"Dobre, myslím, že by sme mali najprv zájsť na matriku, zistiť, koľko ľudí vtedy zomrelo a potom ísť do archívu a vyhľadať nejaké články o záhadných úmrtiach a nakoniec by sme zašli priamo na tie miesta," navrhla som postup, s ktorým súhlasil. Dohodli sme sa, že vyrazíme ešte za svitania a Damon sa pobral do svojej izby.

Vstávala som o štvrtej. Dala som si studenú sprchu, ale ani tá mi nejako nepomohla. Zišla som dole a Damon tam už čakal a bol úplne čulý. Pozrel na mňa a začal sa pochechtávať.
"Tebe spánok možno nechýba, ale sú tvory ktorým áno, tak buď milý aspoň hodinu, kým sa nepreberiem," varovala som ho.
"Veď som nič nepovedal," smial sa.
"Cítim kávu," usmiala som sa a mierila som si to do kuchyne.
"Ani nápad, ponáhľame sa," namietol Damon a násilím ma dostal do auta.
Sedela som na mieste spolujazdca a statočne som sa mračila. Damon sa smial. Dokonca si začal popiskovať. Prečo som ja sprostá súhlasila s touto do neba volajúcou samovražednou akciou?
Asi po desiatich minútach sa nado mnou zmiloval a podával mi nejakú tašku. Nakukla som do nej a mala som chuť ho pobozkať. Bola v nej termoska a dóza s jedlom.
"Ďakujem," usmiala som sa naňho keď som dopila kávu a pustila som sa do toastov. Damon prikývol a smial sa nad mojím výrazom úplného duševného blaha.
"Už môžem rýpať?" začal Damon.
"Ešte neprešla hodina," upozornila som ho.
"Ale vyzeráš už čulá, tak by som možno mohol," smial sa.
"Už to robíš," smiala som sa aj ja.
"No vidíš a funguje to aj bez toho, aby si ma mala chuť zabiť."
"A to ti zas kto povedal?" rozhorčene som sa naňho otočila a z očí mi sršali blesky. Prekvapene na mňa pozrel a potom som sa začala rehotať.
"Ty nie si normálna," krútil hlavou.
"Ani som nikdy nebola," pokrčila som plecami a pozerala do mapy.
"Po troch metroch zabočte vľavo, nie vpravo, vľavo nie je odbočka, vlastne ani vpravo. Mali by ste ísť radšej rovno, za predpokladu, že nechcete cúvať, mne došli baterky, lúčim sa. S láskou vaše GPS," odrecitovala som a nahodila výraz kocúra v Shrekovi.
"Zara a nechceš si trocha pospať, kým dôjdeme?" spýtal sa a bolo vidieť ako veľmi dúfa v kladnú odpoveď.
"Aby si ma zabil v spánku a zakopal niekde v lese?" vytreštila som oči strachom.
"Ja som skôr plánoval natrepať ťa na miesto vodiča a simulovať hromadnú autonehodu, ale tvoj nápad sa mi páči viac, aspoň si nezničím auto," pochválil ma.
"Že ja blbá radšej nedržím hubu," zamrmlala som.
"Tiež si to občas hovorím," usmial sa na mňa.
"Máš pravdu, ušetrilo by nám veľa hádok, ak by si bol ticho," prikývla som mu, ja keď som vedela, že to myslel presne naopak.
"Ale prišli by sme o všetku srandu," podotkol.
"Do vlčej tlamy, tiež pravda," pozrela som naňho prekvapene a začali sme sa smiať.

Na miesto sme dorazili niečo po deviatej. Zaparkovali sme na námestí a šli sme hľadať matriku. Vošli sme do vnútra a dievčaťu, ktoré tam pracovalo sme povedali, že sa potrebujeme dostať k dokumentom. Nechcela nás tam pustiť, tak som sa postavila priamo pred ňu, pozrela som jej do očí a spustila:
"Teraz nám dáš kľúč od miestnosti, v ktorej máte uložené matričné knihy z rokov 1864-65, necháš nás tam vojsť a budeš si ďalej robiť svoju prácu ako v hociktorý iný pracovný deň. Nebudeš nás obťažovať, ani si nás všímať, nebudeš volať políciu, ochranku, ani počúvať za dverami a keď skončíme zavedieš nás do archívu, kde máte uložené noviny," prikázala som jej a ona prikývla, podala nám kľúč a navigovala nás do zadnej miestnosti. Potom zatvorila dvere a šla pracovať.
"Čo to bolo? Vyzeralo to akoby si ju ovplyvnila," vravel mi Damon.
"Veď aj som," potvrdila som mu a podišla ku knihám.
"Ako to, veď nie si upír, ale všimol som si, že máš naše schopnosti."
"Pohybovala som sa veľmi blízko upírov, takže po istom čase som uplietla zaklínadlo, ktoré skopírovalo podstatu vašich schopností ako skvelý zrak a sluch a rýchlosť. Nič iné nemám," vysvetľovala som mu.
"Ale..." začal protestovať.
"Neovplyvnila som ju upírim spôsobom, ale svojím. Som čarodejnica. Stačí mi vysloviť kúzlo a ovplyvním koho chcem. Teda človeka. Funguje to len na ľudí."

Vypísali sme si mená ľudí, ktorí zomreli počas dvoch rokov od Stefovho príchodu sem -nepredpokladali sme totiž, že sa tu zdržal dlhšie - a potom sme šli so zoznamom do archívu. Podľa článkov o divom zvierati, ktoré napádalo ľudí a nebálo sa prísť priamo do dediny, sme zistili, že Stefan sa tu zdržal iba pol roka. Keď sme odchádzali, Damon prinútil matrikárku na všetko zabudnúť, aby sme za sebou zahladili stopy.
"Nie si hladná?" spýtal sa ma, keď sme vyšli na ulicu. Prikývla som a šli sme si sadnúť do nejakej reštaurácie, čo bola hneď oproti.
"Takže, máme miesta, kde zomreli a domy, kde mohol žiť. Čo máš ďalej v pláne?"
"Rada by som zašla za najstarším obyvateľom," povedala som a nabrala som si zemiak na vidličku.
"Pochybujem, že tu nájdeš niekoho, kto by mal stopäťdesiat rokov," pokrútil hlavou.
"Nemusí mať stopäťdesiat. Mne postačí niekto, komu babička rozprávala príbeh o zvierati, ktoré možno nebolo zviera. Takýmito vecami sa desia deti. Možno to počuli ako rozprávku, ale v starobe sú všetci poverčiví," vysvetlila som mu môj úmysel.

Dojedli sme a vybrali sme sa na miesta, ktoré sme mali označené, ako jeho potenciálne domovy. Na dvoch stálo nákupné centrum, z jedného bola knižnica a na poslednom stál domov dôchodcov. Pozrela som na Damona a vošli sme dnu. Zistili sme, že tam žije žena, ktorá má deväťdesiatosem rokov. Hneď sme sa za ňou vybrali. Sestrička nám to umožnila, pretože k tej pani už dlho nikto neprišiel. Zaviedla nás do jej izby.
Žena sedela pri obloku a pozerala vonku. Sadla som si oproti nej a začala som sa jej vypytovať na bežné veci. Aký mala život, koľko má detí, vnúčat, pravnúčat, kde žila predtým, aký bol jej manžel a potom pozrela na mňa a spýtala sa, prečo sa o ňu vlastne zaujímam. Povedala som jej, že robím výskum pre školu a spýtala som sa, či od starých rodičov nezačula historky o niečom zvláštnom.
Povedala, že dedko ju rád strašil takými príbehmi. O jednom lete. A začala rozprávať príbeh o krvilačnom zvierati, ktoré tu útočilo na ľudí a nemalo zľutovania. Vravela, že jej starí rodičia verili tomu, že ten tvor nebol vždy zvieraťom, že kedysi to býval muž, ktorý sa na zvera premenil až keď stratil milovanú ženu a potom sa mstil celému svetu.
"Nič iné vám vaša babička nepovedala?" spýtal sa jej Damon milo.
"Nie," pokrútila hlavou a potom dodala: "ibaže sa to zviera po istom čase presunulo na sever, ale nebola si tým istá, začula len príbehy o mužovi noci."
Potom pozrela na mňa a vraví: "Ale váš priateľ nevyzerá, že chodí do školy," zasmiala som sa, rozlúčili sme sa s ňou a vybrali sme sa domov.

Sedela som v aute a premýšľala som, do ktorého mesta sa mohol Stef presunúť, keď ma vyrušil Damonov hlas.
"Čo myslela tým, že nevyzerám na školu?"
"Sú dve možnosti. Tá zlá, si starý..."
"A tá dobrá?" nadhodil.
"Ja som nepovedala, že bude dobrá," pripomenula som, "tá horšia... si blbý." Pretočil očami.
"Takže, čo sme zistili?" spýtal sa.
"Že Stef tam bol a vraždil a podľa článkov to vôbec nebolo pekné. Telá roztrhané, aby zahladil stopy. Občas ma desí, na čo všetko môžeme natrafiť," priznala som.
"Mňa skôr desí ten zidealizovaný príbeh, v ktorom sa môj brat premenil na zviera z bolesti a nenaplnenej lásky," priznal on.
"Neboj sa," povedala som súcitným hlasom, "aj o tebe raz budú kolovať legendy. Ak nie, nejakú napíšem," sľúbila som.
"Toho som sa bál," zatiahol tragicky až som sa musela smiať.

O hodinu sme boli v Mystic Falls. Damon ma ešte pozval po náročnom dni na pohárik do Grillu, tak sme šli. Zapadli sme do boxu a čakali, kým nepríde Matt aj s objednávkou. Namiesto neho však došiel Roger, Damona zignoroval a pozrel na mňa.
"Ahoj Zara, len som sa ťa chcel opýtať na tú prácu pre Múmiu. Mali by sme sa dohodnúť, kedy ju spravíme," usmial sa a čakal odpoveď.
"No mohli by sme zajtra po škole, aby sme to mali čo najskôr za sebou. Ak máš čas," navrhla som.
"Samozrejme, tak po škole. Teším sa," žmurkol a odišiel.
"Kto to bol?" spýtal sa Damon podráždeným tónom.
"Spolužiak, ktorý sa Ricka pýtal na mumifikáciu," objasňovala som mu, zaškeril sa a prehodil niečo v zmysle "Chudák."
Damon do seba nalial asi štyri whisky a domov som šoférovala ja.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama