16. kapitola: VLCI

26. srpna 2011 v 19:57 | Mary & Euka


Kým sme dojedli, prišli Rick, El a Jer zo školy. Zapla som skype a zavolala som Bonnie, Care a Tyovi, aby sme všetkým naraz oznámili, že sme niečo našli. Nie je to síce nič moc, ale aspoň nesedíme nečinne. S dievčatami sme sa dohodli, že sa stretneme večer a hneď na to som vypla notas.


O siedmej sme s Elenou parkovali pred Grillom a šli sme dnu za Bonnie a Care. Hovorili sme o škole. Dievčatá sa tešia až príliš. Ja ich nadšenie tak úplne nezdieľam. Naposledy som bola v škole pred tromi rokmi.
Potom za nami došli Jer a Ty. Hrala nejaká miestna kapela a keď začali hrať pomalé pesničky, Jer pozval tancovať Bonnie a Tyler prišiel po Care. Elena na mňa prekvapene pozrela a ja som sa usmievala.
"Nevrav mi, že si si to nevšimla, El. Veď to bije do očí, že tí dvaja sa k sebe majú," doberala som si ju, zatiaľ, čo ona neveriacky hľadela na parket.
"Pozri ako sme dopadli, nemáme s kým tancovať," zamraučala Elena.
"Nevrav mi, že sa nevieš zabaviť bez chlapa, kedysi ti to celkom šlo," rýpla som do nej.
"Ale keď ja neviem, čo s ním je."
"El pozri. Dnes ti zakazujem na to myslieť. Budeme sa tým zaoberať zajtra," otočila som sa na čašníka: "dve vodky prosím, teda štyri, viete čo, dajte celú fľašu."
Neprotestoval. Fľašu som vzala do pravej ruky, Elenu chytila ľavou a ťahala som ju k voľnému boxu. Do pol hodiny bola fľaša prázdna a Elena v alfa stave, keď jediné, čo ju trápilo, bolo, že nemá čo piť. Aspoň sme si pripomenuli ako sme vyzerali pred troma rokmi, keď sme neodhadli množstvo.
Do boxu za nami došli Jer, Bon, Care a Tyler a Elena ulietavala na tom, že každý z nich má dvojča. Nedošlo jej, že vidí dvojmo. Jer ma pochválil za to, do okého stavu som ju dostala, ale ja som nadšená nebola. Keď toto zistí Rick alebo Damon, som bezdomovec - v najlepšom prípade.
Nasledujúcu polhodinu sme Elenu usádzali do auta. Skoro som pri tom plakala. Elena nechcela ísť, kým neuvidí biele myšky, takže sme jej ich napokon aj s Bonnie pričarovali, ináč by ma definitívne kleplo. Tyler s Care ešte ostali takže ma Care poprosila, aby som im natočila cestu domov.

Ráno som vstala pomerne skoro na sobotu. Bolo niečo po deviatej. Rozhodla som sa, že si doprajem poriadny kúpeľ. Napustila som si vaňu s kopou peny a vliezla som do nej. Privolala som si kroniky okolitých miest, ktoré som mala požičané a začítala som sa.
Keď som po hodine zišla dole, v kuchyni sedela Elena, pila kávu a vyzerala ako po týždni na Ibize. Keď ma zbadala, naliala mi kávu a šla k Bonnie.Pýtala sa ma, či nejdem tiež, ale chcela som si oddýchnuť. Mám prázdny dom. Rick šiel do svojho bytu, Jeremy do ich starého domu a Damona som ešte nevidela a keďže je dom prázdny mienim to využiť a relaxovať.
Ľahla som si na gauč, pustila som si hudbu a prestala vnímať svet, keď mi zazvonil telefón. Chcela som ho ignorovať, ale keď zvonil tretíkrát, došlo mi, že mi nebude dopriate pospať si.
"Zara, niečo je s Tylerom," počula som ustráchanú Caroline.
"Ako to myslíš, veď včera bol v pohode, čo sa deje?" Tyler je určite v poriadku.
"Mali sme sa stretnúť a mešká už hodinu, toto sa naňho nepodobá, mám strach," pípla Care.
"Neboj zlatko, nájdem ho a dám ti vedieť," upokojovala som ju, hoci som tiež pocítila záchvev strachu.

Zložila som a skúšala som mu volať. Nedvíhal, tak som vzala do ruky mapu Mystic Falls, na ňu som položila šperkovnicu od Tylera, do ruky som vzala retiazku, na ktorú som navliekla achát a amazonit a vyslovila som hľadacie zaklínadlo. Bol na starom pozemku.
"Čo robíš?" začula som za sebou Damona a nadskočila som ľaknutím.
"Sakra, vydesil si ma," pozeral na mňa a čakal na odpoveď.
"Tyler sa stratil, tak som ho hľadala. Je na ich starom pozemku, ale niečo sa musí diať, lebo nedvíha mobil. Idem za ním," povedala som a dvihla som sa na odchod.
"Nikam nejdeš," prudko ma zdrapil za ruku.
"Lebo čo? S Tylerom sa niečo deje a ja ho nenechám v štichu," povedala som pokojne a hľadela mu do očí.
"Idem s tebou, nenechám ťa ísť samú," povedal hlasom, ktorý neznesie odpor.

Vyšli sme pred dom a nasadli sme do jeho auta, zaparkovali sme a zvyšok cesty k pivnici sme museli prebehnúť. Chcela som, aby ma počkal vonku, ale dnu som vletela s Damonom v pätách.
"Ty, čo sa deje? Prečo sa neozývaš?" našla som ho sedieť v kúte miestnosti.
"Musel som zdrhnúť, nechcel som vás ohroziť. Prišla mi čudná SMS, tak som vypadol."
Natiahla som sa po jeho mobil, aby som pozrela na tú správu. Damon prišiel bližšie ku mne a spoločne sme čítali: Tvoja svorka si ta pocka dnes o jednej, na mieste, kde kvoli tebe zomreli nasi druhovia. Ak nechces aby tvoji kamosi zomreli odides s nami.
"Netuším od koho je, ale nechcem ísť s nimi, ani vás ohroziť, preto som ušiel," vysvetľoval Tyler a očividne mal strach.
"Neboj. Ja to vybavím, pošlem ti sem Bonnie a Care, aby si tu nebol sám, ak by náhodou zistili, kde si. Teraz mi povedz o akom mieste hovoria."
Do vysvetľovania sa pustili spolu s Damonom.
"Ok. Idem tam. Ani sa odtiaľto nehni. Damon ostaň tu s ním," prikázala som im a hneď som písala Care a Bonnie, aby sem došli, že máme problém.
"Nepovedala som ti, aby si ostal?" spýtala som sa rozhorčene Damona, ktorý mal očividne v paži moje prosby.
"Idem s tebou. Môže to byť nebezpečné. Tyler si poradí aj sám, kým prídu dievčatá."
Nadychovala som sa, že mu poviem, nech sa ide hrať na ochrancu slabých žien niekam inam, lebo nemám čas, ale zacpal mi ústa rukou.
"Buď pôjdeme obaja, alebo ťa nepustím." Prikývla som a rozbehli sme sa preč.

Na miesto sme došli tesne pred jednou. Bolo tam asi dvanásť ľudí. Vodcu som si všimla hneď. Ukázala som ho Damonovi. Ak by sa strhol boj, jeho budú chrániť všetci, treba ho nechať nakoniec, aj keď som nemala v pláne bojovať. Bolo ich priveľa.
Vošli sme s Damonom medzi nich. Všetky pohľady sa upierali na nás.
"Pokiaľ viem, písal som Lockwoodovi. Ani jeden z vás sa naňho nepodobá," smial sa vodca. Jeho meno som si prečítala v myšlienkách jeho druhov.
"Tyler sa k vám nepridá milý Jim. Takže ťa poprosím odíď v mieri, lebo si koleduješ o problém," varovala som ho.
"Ja?" posmešne sa zasmial, "ste len dvaja, nemáte proti nám šancu."
"Dvanásť vlkov zvládneme," ozval sa Damon.
"Nás je troška viac," povedal Jim a z lesa sa vynorilo ďalších desať postáv. Super dvadsaťdva vlkov. A ja som chcela v sobotu oddychovať. No nič, hlavne zachovať paniku.
"Pozri, nerada by som ti zničila svorku. Buď odídeš bez Tylera a v plnom počte, alebo neprežije nikto z vás," povedala som mu ešte celkom milým hlasom.
Pozrel na mňa ako na blbú a zahájil útok. Vrhli sa na mňa hneď piati vlci. Upírou rýchlosťou som pribehla k najbližšiemu a vyrvala som mu srdce. Ďalších dvoch som čarami poštvala proti sebe, takže sa zabili navzájom, ale nikto si to nevšimol. Štvrtého som bodla zbraňou, ktorú som našla na zemi. Piaty sa snažil vyliezť na strom. Vyštverala som sa za ním a zhodila som ho dole. Pozrela som na Damona. Bojoval asi s troma. Vedľa neho ležali ďalší piati mŕtvi. Nerada vraždím, ale išlo nám o život. Trinástich sme zlikvidovali ale zvyšných deväť sa nechystalo vzdať.
Zobrala som dýku, čo som našla na zemi a hodila po nejakej žene, ktorá sa chystala napadnúť Damona zozadu. V tej chvíli sa otočil a videl ako padla mŕtva. Na znak vďaky kývol hlavou a bojoval ďalej. Zlikvidoval dvoch. Všimla som si, že vodca a ani jeho ochranka tu nie sú.
"Damon dávaj si pozor," poslala som mu myšlienku a neuvedomila som si, čo sa deje blízko mňa.
Jeden z nich, podľa myšlienok priateľ ženy, ktorú som zabila, vzal kušu a strelil do mňa drevený kôl.
"Áááááá," padla som na kolená, strelil mi do nohy a zasiahol stehennú tepnu. Toto bude zlé, veľmi zlé. On si myslel, že som upír. Idiot. Pozrela som naňho a pohľadom hodila jeho a ďalších dvoch na železné koly, ktoré som pred chvíľou pričarovala.
Obzrela som sa na Damona a videla som, že je zranený. Navyše dvaja najbližší vodcovi ľudia ho držali za ruky a vodca držal kolík. Chystal sa ho bodnúť. Napriek pulzovaniu v nohe, ktorá neskutočne krvácala, som sa vyštverala na nohy, skočila vodcovi zozadu na chrbát a zlomila som mu väzy. Dvaja poskokovia sa nestihli spamätať a Damon sa im vyšmykol a zabil ich.

Sedela som na zemi a snažila som sa nevnímať bolesť v nohe, keď som vyťahovala ten drevený kôl.
"Čo je to?" spýtal sa Damon vydesene.
"Nič, len nejaký dementos si myslel, že som upír. Obviažem si to. Samoliečba totiž nefunguje," vysvetlila som mu a pokúsila som sa vstať, čo nebol najlepší nápad. Letela som k zemi. Damon ma zachytil, položil ma na zem a sadol si vedľa mňa.
"Prosím ťa. Veď ledva stojíš na nohách," prehrýzol si kožu na ruke: "Na, pi."
"Nie," protestovala som.
"Prečo?" nechápal môj postoj.
"Upíri si menia krv, len keď niekoho milujú," dostala som zo seba potichu. Začala sa mi točiť hlava. Noha krvácala príliš.
"Dvakrát si mi zachránila život, ber to ako ďakujem," priložil mi zápästie k perám a ja som začala piť.
Po troche Damonovej krvi sa mi rana zacelila takmer okamžite.
"Nie si zranený?" pýtala som sa a prezerala som si ho.
"Som v pohode, schytala to len moja košeľa," zasmial sa.
"Ďakujem," šepla som a pozrela som naňho.
"Začo?" spýtal sa nežne a hľadel mi do očí.
"Že si ma nenechal ísť samú," šepla som.
"Musel s tebou ísť niekto zodpovedný, keďže očividne rada riskuješ svoj život v prítomnosti grázlov," podrýpol.
"Mohla som si myslieť, že ti tá milá maska nevydrží dlho," vstala som a šla pomaly preč, hoci ma noha ešte trocha bolela. Nechcela som byť pri ňom. Zabolelo ma, čo povedal.
"No tak stoj!" zakričal na mňa a keď som neposlúchla zdvihol ma na ruky.
"Ty si naozaj nezodpovedná Zara Fell, pred chvíľou si takmer vykrvácala, ponesiem ťa."
"Nemusíš ma nosiť, zvládnem to, daj ma dole," protestovala som.
Jemne ma položil na zem a oboma rukami ma objímal. Nedovolil mi pohnúť sa. Stáli sme oproti sebe a hľadeli sme si do očí.
"Zara, zachránila si mi život. Nebyť teba, zabila by ma už tá ženská a ty si jej v tom zabránila. A potom, aj napriek tomu, že si bola zranená, zabila si vodcu a znova si mi zachránila život. Nie si taká, za akú som ťa považoval. Už chápem, prečo si pre ostatných taká dôležitá a prečo ťa tak zbožňujú. Myslel som si, že si sebecká a povrchná. Mýlil som sa. Dokážem si priznať chybu. Čo keby sme skončili s vojnou," navrhol a stále mi uprene hľadel do očí.
"Ani ty nie si až taký egocentrický debil, za akého som ťa považovala."
"Až?" nadvihol obočie.
"Chcela som tým povedať, že prijímam mier. Aj ja ti totiž vďačím za život."
"Myslím, že sme vyrovnaní," usmial sa na mňa a vzal ma na ruky.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama