15. kapitola: MLADŠÍ BRATIA

25. srpna 2011 v 16:42 | Mary & Euka


Všetci už šli do svojich izieb a ja som v obývačke čakala Jeremyho. Chcela som vidieť tie knihy, čo možno najskôr a takisto som sa s ním chcela porozprávať. Pozerala som do krbu a ten pohľad ma skoro uspal, takže keď buchli dvere už som takmer driemala.


"Zara ešte nespíš?" spýtal sa vysmiaty Jer.
"Nie čakala som na teba. To si tie knihy hľadal do pol jednej?" pýtala som sa ho so smiechom v hlase, keď som si všimla koľko je hodín.
"Nie, stavil som sa za Bonnie. Využil som, že nikto neprotestuje, aby som šiel večer preč," vysvetľoval a tváril sa akoby vyviedol nejaký strašný prečin proti pravidlám.
"Malo mi dôjsť skôr, že?" usmiala som sa naňho. Mne to vysvetľovať nemusí.
Podal mi knihy a chystal sa odísť. Keď sa s ním neporozprávam teraz, potom už vôbec. Stále je okolo veľa ľudí. Zastavila som ho.
"Jer, mohli by sme sa porozprávať?"
"Jasné," prikývol a sadol si do kresla, "o čo ide Zari?"
"O teba. Všimla som si, ako si sa správal v Grille. Nepáči sa mi to, Jer. Čo sa deje?" sadla som si oproti a dúfala som, že mi odpovie.
"Nič, vôbec nič. Bol som len rozrušený..." stopla som ho skôr ako stihol dokončiť.
"Jeremy neklam mi. Viem, že to má niečo s tým, čo urobila Bon, ak o tom nechceš hovoriť, nemusíš. Nebudem ťa nútiť, ale neklam mi," poprosila som ho a dvihla som sa na odchod.
"Môžem vidieť niečo, čo nevidí nikto iný?" vyhŕkol so stopou strachu v hlase, keď som stála vo dverách. Otočila som sa naňho a prekvapene som naňho hľadela.
"Ako to myslíš? Čo vidíš, Jer? Toto môže byť sakra nebezpečné," ako keby nám nestačil zatúlaný Stef, toto vyzerá dosť vážne.
"Nič, potom ti to poviem. Pripadám si ako blázon, ale ty musíš najprv dostať Stefana od Klausa. Až potom sa budeme zaoberať mnou," povedal pevným hlasom a pozrel mi do očí.
"Nie, neodsuniem ťa na druhú koľaj. Dnes je už neskoro, tak si choď ľahnúť, ale tento rozhovor dokončíme," povedala som hlasom, ktorý nezniesol odvrávanie. Jer na mňa prekvapene pozrel, prikývol, dal mi bozk na líce a šiel spať.

Sadla som si do kresla a premýšľala, čo môže Jer vidieť. Budúcnosť? Hrozby? Vidí ak nás niekto ohrozuje? Vidí aury ľudí? Vie, kto je aký? Vidí pocity? Toto mi zaberie desne veľa času, ale nech je to čokoľvek, Jeremymu pomôžem. Nevyzerá byť nadšený z toho, čo vidí.
Pozrela som na kôpku, ktorú priniesol Jer a preniesla som si ju kúzlom do izby. Šla som si dať studenú sprchu a potom som sa pobrala do postele. Prevaľovala som sa v nej aspoň hodinu a nemohla som zaspať. Tak som privolala prvý Jonathanov denník a začala som čítať bez toho, aby som si zapla svetlo. Čítanie ma unavilo a napokon som okolo štvrtej zaspala.

Prebudila som sa na hlasy z kuchyne. Šla som do kúpeľne pod sprchu, aby som sa aspoň trochu prebrala a zliezla som dole. Pri stole sedeli všetci, bolo tam prestreté dokonca aj pre mňa a Elena sa hádala s Rickom.
"Nejdem do školy. Bez Zary nie. Pôjdeme spolu v pondelok," vyzerala, že o chvíľu vykypí. Škoda, že som tu nebola od začiatku hádky.
"Elena o tom sa nebudem dohadovať, si rozumná osoba, do školy pôjdeš, aj Jer ide," prehováral ju Rick.
"Mňa do toho neťahaj," povedal Jer s plnou pusou, začala som sa pochechtávať. Rick naňho pozrel pohľadom: Zrada a Jer len pokrčil ramenami. Damon sa bavil.
"Nie," dupla si nohou Elena a ja som sa už začala smiať nahlas. Všetci na mňa pozreli. Rick a Elena s prosbou, kde každý prosil o opak, Jer rezignovane a Damon na mňa žmurkol a smial sa ako ja.
"Poviete, mi prečo ste ma zobudili po dvoch hodinách spánku?" spýtala som sa nahadzujúc vážnu tvár.
"Nejdem do školy, lebo ti cez deň budem robiť spoločnosť a Rick to neakceptuje," sťažovala sa Elena.
"Ani ja to neakceptujem, do školy ideš, koniec diskusie," sadla som si za stôl a hlavu som si oprela o ruky. Rick sa usmial a El sa zamračila.
"Zlatko si urazená?" pýtala som sa a žiadna odozva.
"Fajn, tak keď ťa prejde trucovitá nálada daj mi vedieť," povedala som a vstávala som od stola.
"Počkaj, prečo nechceš, aby som ostala?" spýtala sa El.
"Lebo v škole budeš aspoň na chvíľu mimo tohto všetkého. Navyše ja plánujem celý deň robiť výskum. V škole sa dohodni s Care a Bon a večer pôjdeme von. Dnes budeš v škole bezo mňa posledný deň," sľúbila som jej. Usmiala sa a vybehla von, aby ju nezabudli doma.

"Prečo si spala len dve hodiny?" ozval sa mi za chrbtom Damon. My jediný sme ostali doma.
"Čakala som na Jeremyho, kým dôjde s knihami, lebo som sa s ním chcela rozprávať. Vrátil sa neskoro a po tom, čo mi povedal, sa mi nedarilo zaspať, tak som čítala tie denníky."
Presunuli sme sa do obývačky a sadli sme si na gauč. Zatiaľ medzi nami nepadla žiadna sprostá poznámka. Asi ešte spím.
"O čom si s ním chcela hovoriť?"
"Pýtala som sa ho na to jeho čudné správanie a jeho odpoveď ma zaskočila," zdvihol obočie a čakal, čo poviem.
"Nepovedal mi vlastne nič, len položil otázku: Môžem vidieť niečo, čo nevidí nikto iný?"
"Čo to znamená?" Damon vyzeral presne ako ja včera.
"Netuším," pokrútila som hlavou a chcela hovoriť ďalej, ale Damon ma prerušil.
"Tak ty netušíš? Slečna Odpoviem-Na-Všetko netuší?" a je to tu.
Vstala som a odišla som z izby.
"Kam si myslíš, že ideš? Ešte som neskončil," zatarasil mi cestu na chodbe a pozeral mi do očí.
"Ale ja som už skončila. Mám dôležitejšiu robotu ako hádky s tebou. Idem čítať denníky a ostatné knihy, ktoré som priniesla," snažila som sa ho obísť ale nedovolil mi to.
"Mal som ti s tým pomôcť," namietal.
"Nechcem pomoc od niekoho, kto ma nenechá ani len dokončiť vetu," odbila som ho.
"Máš pravdu, správam sa ako kretén, budem sa snažiť krotiť sa," pozeral mi uprene do očí a čakal na verdikt.
Otočila som sa a šla som späť do obývačky. Sadla som si do kresla a privolala som knihy zhora. Dnes budeme s Damonom veľa čítať a veľa hovoriť.
"Takže, čo to znamená?" zopakoval svoju otázku.
"Netuším," zopakovala som svoju odpoveď a pokračovala: "môže to znamenať všeličo, môže vidieť úmysly ľudí, môže vidieť skutočný charakter človeka, to sú užitočné veci, možno by nám to pomohlo, ale môže to byť horšie a ja sa obávam, že to horšie bude. Za porušenie pravidiel, by predsa nedostal dar.
Bojím sa, že vidí seba ako zlého, možno vidí zlé skutky ľudí a svoje takisto, to by mu mohlo ublížiť. Alebo môže vidieť duše mŕtvych," dostala som zo seba.
"To posledné sa mi nezdá ako zlá možnosť, mohol by vidieť rodičov, nemusí to byť zlé."
"Nechápeš to. Je to ešte horšie. Ak by ich videl, mohli by ho chcieť k sebe pripútať, alebo sa vrátiť späť do života. Mŕtvi majú ostať mŕtvi. Nemajú cestovať medzi svetmi. Nepáči sa mi to. Navyše Jer mi nechce povedať pravdu. Vraj to počká," sťažovala som sa.
"Tak potom to nechaj tak..." nestihol to dopovedať.
"Ako mi môžeš povedať, aby som to nechala tak, ty jeden ignorant, Jer mi je ako brat, nemôžem to nechať tak!" skríkla som naňho.
"Počkaj, tak kto koho nenechá dohovoriť?"
"Učím sa rýchlo," usmiala som sa. "Nie dobre, máš pravdu, čo si chcel povedať?"
"Iba, aby si to nechala tak, nerýpala sa v tom. Len naňho dávaj pozor a medzitým sa budeme venovať tvojmu výskumu," navrhol a ja som prikývla.

"Takže, čo si zistila z denníkov?"
"Nič, čo by som nevedela. O tom období viem, lebo som si robila výskum o Katherine, ja potrebujem zistiť čo najviac o Stefanovi. Aký bol ako človek, aký bol pred Katherine, aký bol s ňou, čo sa stalo v tú noc, a aký bol potom. Počula som klebety, že bol krvilačný, ale ja potrebujem čo najviac informácií."
"Dobre. Tak začneme. Poviem ti všetko, čo potrebuješ."
"Damon, ale prosím pravdu bez emócií, ako keby si len rozprával príbeh," poprosila som ho, lebo potrebujem relevantné informácie. Prikývol a začal.
"So Stefanom sme sa mali radi. Bol môj mladší brat. Chcel som mu ukázať svet. Chcel som ho všetko naučiť a chrániť pred všetkým. Potom som šiel na vojnu a keď som sa vrátil, všetko sa zmenilo. Mali sme návštevu, ktorá nás rozdelila."
"Katarína," šepla som a on prikývol a pokračoval.
"Vedel som o tom, čo robí, vedel som čo je zač, nemusela ma nútiť, robil som všetko dobrovoľne. Miloval som ju. Obdivoval som všetko, čo robila. Bol som ňou fascinovaný. Jediné, čo mi vadilo, bol jej vzťah so Stefanom. Chcel som ju pre seba, ale vždy ma nejako presvedčila a ja som jej vždy naletel," hovoril o ich vzťahu, o jej využívaní a v jeho pohľade bol stále náznak bolestí. Ak tú kravu nájdem, utýram ju k smrti. Potom prešiel k noci, keď zomrela.
"Chceli sme ju zachrániť, v tej dobe sme si ešte mysleli, že je obeť. To, že nie je sme pochopili až teraz. Oboch nás zastrelili. Bol som mŕtvy. Fyzicky aj psychicky a predsa som žil. Myslel som si, že bez nej to nemá význam. Potom prišiel Stef s tým, že zabil nášho otca. A chcel, aby som sa stal tým, čím on. Nechcel som tento život. Nie bez nej. Ale chuť po krvi bola silnejšia, keď predo mňa postavil to dievča, neodolal som.
Potom som si prisahal, že mu neurobím po vôli. Chcel aby sme spolu ovládli svet. Jediné, čo som chcel ja, bolo nájsť Katherine a pomstiť sa bratovi, vďaka ktorému som prišiel o niečo, na čom mi dovtedy najviac záležalo. A to som robil celých stošesťdesiat rokov, kým som nepochopil, že ona ma nikdy nemilovala," bol s tým zmierený. Asi vďaka Elene. Tá ho však tiež nebude nikdy milovať. Chudák Damon. Obidve ženy, ktoré preňho niečo znamenali, si vybrali jeho brata.
"Stefan bol v tej dobe nepríčetný. Vzbudzoval pozornosť. Ľudia si mysleli, že upírov zavreli do hrobky a že nebezpečenstvo je zažehnané, ale Stefan to všemožne popieral. Zabíjal všetko, čo mu prišlo do cesty. Za to obdobie má na svedomí toľko obetí, koľko ja za sto rokov. Bol krutý. Bol lovec. Rád sa s obeťami zahrával. Ovplyvnil ich, robil si z nich bábky a keď urobili, čo chcel, vystrašil ich, donútil utekať a bežal za nimi. Hral sa s nimi na mačku a myš. Bol sadistický. Nútil ich ubližovať si a keď zacítil krv, vrhol sa na nich.
Páčilo sa mu, keď prosili, miloval, keď sa pred ním plazili, miloval ich plač. Užíval si, keď mohol vraždiť rodiny. Často ovplyvnil matky, aby ublížili vlastným deťom a zabil ich, až keď začali ubližovať samy sebe," bolo mi zle. Nedokázala som si predstaviť takého Stefana. Toto robil len jediný upír, ktorého som stretla.
"Pozoroval som ho z diaľky, nevedel som, kde presne je. Iba z toho, čo som začul. Nemal som chuť umrieť a Stefan nemal zábrany vyzvať ostatných upírov na súboj. Zabil ich mnoho. Tí, ktorí mu viezli do teritória, tí, ktorí sa naňho dohodli... zabil všetkých. Nemal problém ani so skupinami, vďaka tomu, že sa denne kŕmil. Bol neskutočne rýchly a silný. A jedného dňa sa stretol s Lexie. Potom prišlo vytriezvenie a Stefan bol odvtedy na veverkách."
"Pre všetky salemské..." vzdychla som si "už viem, prečo si ho Klaus vybral. Stefan bol ako on. Ďakujem, že si mi to povedal. Teraz budem mať oveľa viac práce."
"Prečo?"
"Potrebujem nájsť miesta, kde žil, vraždil, upírov, ktorých stretol a musím sa tam ísť pozrieť a porozprávať sa s tými, ktorí ho poznali. Možno mu bude Klaus chcieť pripomenúť kým bol a vezme ho na cestu do minulosti. Takže by sme ich mohli nájsť tam a zachrániť ho, čo najskôr. A musím začať s tými knihami, možno tam budú nejaké náznaky," vysvetľovala som mu postup.
"Dobre tak, ktorou začneme?" spýtal sa a bral do ruky knihy.
"My?" nie som si istá, či som ho pochopila.
"My. Chcem nájsť svojho brata."
"Aj za cenu, že ju nikdy nezískaš?" nechcela som sa opýtať, vybehlo to zo mňa.
Neodpovedal, odišiel a vrátil sa s kávou.
"Ďakujem," vzala som si od neho svoj hrnček.
"Je tam len kvôli mne. Nechcem mu byť dlžný," bolo všetko, čo povedal.

Nasledujúce štyri hodiny sme sa prehrabávali v Jonathanových denníkoch. Damonovi som nakázala, aby vypísal všetky mená, pri ktorých bude zmienka o čudnom úmrtí, alebo náznak, že by mohli byť upíri. Ja som robila to isté. Podľa Damonovho rozprávania Stefan z Mystic Falls odišiel a ak chceme zistiť kam šiel, niekde začať musíme.
"Našiel si niečo?" pýtala som sa keď som dolistovala svoju polovicu denníkov.
"Asi len osemdesiat mien, o ktorých s istotou viem, že som ich nevycucol ja," oznámil mi sarkasticky.
"Ak ťa to už prestalo baviť, tak si jednoducho daj odchod, ja ťa do toho nenútim," vybehla som naňho.
"Nebaví ťa to o nič viac ako mňa," usmial sa na mňa povýšene.
"Máš pravdu, ale ja aspoň neprskám jed naokolo," odsekla som mu tiež s úsmevom.
"Myslím, že potrebujeme pauzu," navrhol.
"Od seba?" súhlasím.
"Nie, od týchto žvástov. Objednám obed. Stačí pizza alebo máš nejaké špeciálne želanie?"
"Bude mi stačiť pizza," šiel volať dodávkovú službu, ja som zobrala do ruky kroniku z knižnice, otvorila som na prvej strane, začala som čítať, keď mi niečo došlo.
"Damon, poď rýchlo sem, toto si musíš pozrieť," volala som naňho, aby došiel, čo najskôr, ako to, že som si to nevšimla.
"Čo sa deje?" nahol sa ku mne poza operadlo gauča tak, že líce mal tesne pri mojom. Snažila som sa nevšímať si tú blízkosť a venovala som sa objavu v knihe.
"Pozri, tu v denníku sa spomína, že niekto vyvraždil rodinu s piatimi deťmi a tu v tejto kronike," ukázala som mu odsek, ktorý som dočítala "sa spomína, že podobný prípad sa stal aj v susednej dedine. Rodina s piatimi deťmi, neskorá hodina, telá bez krvi."
"Chceš tým povedať, že tak ako skončil v Mystic Falls, chcel začať inde?" pýtal sa Damon očividne potešený tým, že po toľkom čase sme predsa len našli niečo, čo sa dá považovať za stopu.
"Vyzerá to tak," otočila som sa naňho a tvár mal zrazu celkom blízko mojej. Otočila som sa späť a vzala ďalší denník.
"Ak si pozrieš tieto zápisy, tak si všimneš, že Gilbert tu píše o niektorých vraždách rovnakým spôsobom. Keď dotyčný vraždil rodiny, robil to rovnako, iný systém mal, keď vraždil bezdomovcov, iný keď chorých, ale spojitosť tam je. Je na tom vidieť, že to robila rovnaká osoba," vysvetľovala som mu svoj postreh.
"Máš pravdu, je to štýl jedného človeka s viacerými spôsobmi. Čo budeme robiť teraz?" opýtal sa a v tom zazvonil zvonček pri dverách.
"Asi obedovať," zasmiala som sa a on so mnou.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Alicka Alicka | 10. července 2012 v 18:00 | Reagovat

Strašne sa mi to páči. Normálne si to viem predstaviť aj ako seriál, možno aj miesto upírskych. :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama