14. kapitola: STRETNUTIE

24. srpna 2011 v 14:14 | Mary & Euka


Ráno som vstala o siedmej. Pobrala som sa do kuchyne a spravila som raňajky pre všetkých a desiatu pre Jera, El a Ricka. Nevedela som, či so sebou niečo nosí, ale spravila som pre istotu aj jemu. Podvedome som naťahovala čas, keďže som si privstala. Keď zišli dole, poďakovali mi a usmievali sa ako mesiačiky.


"Vďaka mami," neodpustila si Elena.
"Nemáš za čo zlatko," usmiala som sa na ňu a keď sa chystala preč zatiahla som: "a pusu mi nikto nedá?" dostala som tri malinké pusy na líce.
"Smiem sa pridať k novému zvyku pri raňajkách?" ozval sa Damonov hlas od dverí. Zostala som vycivene stáť a kým som sa spamätala, pobozkal ma na líce.
Mala by som mať sto chutí nakopať mu ten krásny upírsky zadok a namiesto toho som sa vytešovala.
"Nemal by si ísť radšej pobozkať Andie?" musela som si rýpnuť.
"Andie odišla pred chvíľou a neboj sa, patrične som sa s ňou rozlúčil. Snáď nežiarliš?" usmieval sa ako lečo.
"Odhalil si ma. Som žiarlivosťou úplne bez seba," na tvári sa mu zjavil víťazný úsmev. "Andie je taká pekná, taká charizmatická, nechápem prečo je s tebou, chcem ju len pre seba!" skríkla som hystericky.
Damon zbledol a úsmev mu zhasol rýchlejšie ako, keď sa objavil. Elena sa začala rehotať ako koza a po chvíli sa k nej pridali aj Rick s Jerom.
"Moja, ty si aká strašná krava, veď ho skoro kleplo," dostávala zo seba El medzi záchvatmi.
"Myslím, že ti to aj chvíľu veril," prikyvoval Jer.
Po novom raňajkovom rituály v našej čudnej novej rodine sa pracujúci a študujúci pobrali za povinnosťami a ja som ostala doma s namosúreným Damonom. Našťastie sa však zavrel v pracovni. Šla som do svojej izby, dala som si sprchu, obliekla som sa a zišla som dole.
"Idem von," zakričala som smerom do domu pri vchodových dverách.
Naštartovala som auto a dupla na plyn. Zaparkovala som pri knižnici, zoslala som na seba kúzlo neviditeľnosti, pre každého, kto by ma chcel sledovať a zo svojho auta som spravila chameleóna, aby každý kto ho zbadal, videl iný model. Šla som k lesu, na kraji som sa poobzerala a vošla som doň. Upírou rýchlosťou som sa rozbehla a bežala za Ním.

Ochranné bariéry pozemku som dosiahla päť minút pred desiatou. Vbehla som do salóna a zbadala som ho. Sedel v kresle a čakal na mňa. Postavil sa. Vbehla som mu do náručia a začala som sa smiať. Pohladil ma po tvári a vášnivo ma pobozkal. Vzal ma do náručia a vybehol so mnou do našej izby.
"Klaus," zatiahla som medzi bozkami a snažila som sa ho odtlačiť, "toto je také dôležité pre náš plán?" smiala som sa.
"Nie, toto je dôležité pre nás. Pre mňa. To ostatné ti poviem neskôr," zašepkal a vyzliekal mi veci.
Prebudila som sa poobede a chvíľu som si myslela, že som stále v Mystic Falls, kým som nezačula jeho hlas.
"Už si hore? Musíme sa porozprávať o vážnych veciach," bozkával mi ramená.
"Presne pre to som prišla a ty si sa na mňa nemiestne vrhol," naoko som mu vyčítala.
"Chceš mi niečo vyčítať drahá?"
"Samozrejme, že nie drahý," pobozkala som ho natešene.
"To som rád."
"Takže, čo je pre nás také súrne a prospešné?"
"Najprv sa ťa chcem opýtať ako ťa prijali," zaujímal sa.
"V pohode, všetci sú šťastní, len Salvatore starší je troška rezervovanejší," nemienim mu tu vykladať, všetky moje zážitky s Damonom, ale to slovo to celkom vystihuje.
"Premýšľal som ako by si sa neprezradila. Si mocná a oni to vedia. Ak nezistíš, kde sme, mohli by ťa začať podozrievať. Pre čarodejnicu tvojho formátu, je to otázka pár týždňov, kedy odhalíš toto miesto, takže som sa rozhodol, že odchádzame."
"Čo? My dvaja? A čo plány?" nechápala som. Zbláznil sa? Spiekol sa mu mozog?
"Nie ja a Stefan. Odídem s ním a tebe nepoviem, kde sme. Keď po pár týždňoch hľadania natrafíš na toto miesto, nebudeme tu. Bude to vyzerať na rýchly odchod. A keď potom bude správny čas na ďalšiu obetu dáme si vedieť," dokončil svoju reč o dokonalom pláne.
Musela som uznať, že to má logiku, aj keď sa mi nepáči, že nebudem mať pod dohľadom ani jedného z nich.
"Čo budem robiť, keď budeš preč?" bola to v podstate rečnícka otázka, ale on mi odpovedal.
"Budeš žiť život Zary Fell. Tej, ktorá by so mnou nikdy neodišla. Budeš ma hľadať, študovať legendy, čarovať a keď sa znova stretneme, zničíme ich. Podľa plánu."
"Podľa plánu, Klaus," usmiala som sa, všetko podľa geniálneho plánu, ktorý som tvorila tri roky. Môj hybrid má pravdu. Takto to bude najlepšie.
"A vymyslel si aj, ako sa spojíme, keď bude niečo súrne?"
"Ja pošlem posla, ty kúzlom. Nezabudni sa držať plánu," zdôrazňoval mi.
"Nie som blbá drahý, nepodceňuj ma," rozčúlila som sa. Nie som dvojročné dieťa.
"Dobre viem, že ak by som ich bez potrebných dôkazov - respektíve bez náznakov, ktoré viem odhaliť len ja - priviedla sem, odhalili by ma. A to predsa nechceme," usmiala som sa naňho.
"Nie to nechceme. Takže súhlasíš s odchodom?" uisťoval sa.
"Veľmi sa mi nepáči, že budeš preč bezo mňa, úplne neriadený a divoký, ale bude to tak najlepšie," súhlasila som. Aj keď si nie som istá ako to dopadne, keď nebude mať dozor.
Zdvihla som sa z postele a začala som si zberať oblečenie, keď ma niekto vtiahol späť do perín.
"Kam ideš drahá? Dnes sa vidíme naposledy na dlhú dobu, chcem sa rozlúčiť," zašepkal mi provokačne.
"Tak teda ahoj, keď sa chceš len rozlúčiť," pohladila som ho po tvári a snažila sa odísť. Zasmial sa a nepustil ma z postele, kým sa patrične nerozlúčil.

Zašla som do salóna. Sedel tam Stefan. Klaus niekam zmizol. Povedal, že sa vráti do hodiny, takže mám čas porozprávať sa so Stefanom.
"Už si sa zabývala?" spýtal sa pohŕdavo, keď ma zbadal. Prikývla som.
V očiach mal toľko otázok, na ktoré potreboval odpoveď a ja som mu ich mohla zodpovedať všetky. Mohla, ale nemusela. A ja som sa rozhodla pre tú prvú možnosť.
"Ako sa má?" povedal to tak potichu, že nemať upíri sluch, nepočula by som ho.
"Dobre, teda relatívne dobre. Po fyzickej stránke je v poriadku, ale bojí sa o teba. Bojí sa, že ťa už neuvidí a ničí ju to, ale všetci sme pri nej."
"Nechápem, čo sa deje. Nechápem, prečo musíme odísť a nechápem, čo odo mňa Klaus chce," rozčuľoval sa.
"Odchádzate, lebo vás musím nájsť a nesmiem sa prezradiť, preto nesmiem vedieť, kde naozaj ste. A nájsť vás musím kvôli tomu, aby som si získala ich dôveru, lebo Klausove zálohy prežili a on ich bude potrebovať," vysvetľovala som mu plán a on pozeral ako teliatko na výstave.
"On potrebuje všetko dvakrát, lebo všetko robí dvakrát." Furt nič?
"Ako to myslíš?" takže nie, ešte mu to nedoplo... ok, vysvetlím.
"Elena prežila, má Dvojníčku a nemusel na ňu čakať storočia. Má vlkolaka a upírku, ktorých tvoj šikovný brat zachránil. Môže spraviť druhú obetu," tak a vie to.
"Akú druhú obetu?" nechápal. No ani nemohol.
"Elena ti nevravela, o čom sa rozprávala s Elijahom, keď uzavreli dohodu?" bola som celkom zvedavá na odpoveď a Stef záporne pokrútil hlavou.
"Klaus chce novú rasu. Rasu, ktorú si sám vytvorí a na to potrebuje ďalšiu obetu podobnú tej, ktorú robil naposledy," objasňovala som.
"Nemá mesačný kameň," topiaci sa slamky chytá... či ako je to?
"Nepotrebuje ho. Namiesto neho, keďže chce stvoriť novú rasu, potrebuje trocha svojej krvi a krv matky jeho detí," odhalila som mu takmer celé tajomstvo. Už len jedna otázka Stefan a budeš vedieť všetko. Čakala som a napokon ju vyslovil.
"A to má byť kto?"
Zasmiala som sa. Od srdca.
"Ach Stef, na to, že si sa k ľudskej krvi vrátil už pred nejakým časom, ti to myslí pomalšie. Samozrejme, že ja. Som najmocnejšia čarodejnica. Predstav si to. Malý vampwolf s mojou mocou. Preto som s ním od začiatku. Túžim po deťoch." Posledné slová som sarkasticky vypľula.
Neveriacky na mňa hľadel. Nedokázal vstrebať informáciu, ktorú som mu povedala. Nebol však čas na spamätávanie sa zo šoku. Potrebovala som mu niečo povedať, kým bol Klaus preč a o chvíľu sa mal vrátiť.
"Stefan, teraz na chvíľu zabudni na to, čo som ti povedala a pozorne ma počúvaj," naliehala som naňho, kým sa na mňa nepozrel.
"Dala som ti toľko železníka, koľko som mohla. Nebude ti to stačiť na to, aby si mu ušiel, ale je ho dosť na to, aby si si zachoval čistú myseľ. Bude nedotknutá nech sa deje čokoľvek. Nech by ťa Klaus akokoľvek ovládal, časť tvojej mysle si bude uvedomovať, čo je správne. Ja ťa len prosím, nikdy nezabudni na to kým si a kým chceš byť," povedala som mu to, čo som pokladala za najdôležitejšie.
"Prečo to robíš?" opýtal sa prekvapene.
"Možno mám vlastný plán," usmial sa, "a možno je to pasca," nechala som ho zmäteného.

Klaus sa vrátil. Rozlúčili sme vášnivým bozkom a dohodli sme sa, že svoju časť knižnice, ktorú budem potrebovať k výskumu si môžem odviezť. Keď som odchádzala poslala som Stefanovi v mysli odkaz so zaklínadlom:
"Keď ti bude najhoršie na toto si spomeň."
Bola tam Elena. Moja spomienka na ňu včera večer v Stefanovej izbe. Ležali sme na posteli a Elena vravela, že sa nikdy nevzdá, a nikdy ani nedovolí, aby sa vzdal on.
"Keď už nebude vládať bojovať, budem bojovať aj zaňho, ale nedovolím Klausovi, aby mi ho vzal."
"Túto spomienku si videl teraz a uvidíš ju už len raz. Keď už nebudeš vedieť, kto si, keď nebudeš vládať kráčať vpred a tvoje nohy sa budú chcieť vybrať ľahšou cestou, v okamihu, keď temnota, ktorá takmer vyhrá nad tvojou dušou bude blízko, spomeň si na ženu, ktorá nikdy nebude pochybovať, že jej za to stojíš a svetlo si k tebe opäť nájde cestu."
Otočila som sa naňho a on pochopil. Pochopil všetko. Aj to nevypovedané a v tom istom momente na všetko zabudol. Ale takto to má byť. Kým nepríde správny čas.

Do Mystic Falls som sa vrátila okolo štvrtej. Akurát keď sa končilo vyučovanie, takže som si zašla do školy na návštevu. A ešte som šla do knižnice, aby som odtiaľ zobrala všetky knihy, ktoré sa týkali histórie mesta a histórie ako takej, o ktorých som si myslela, že by mohli pomôcť. Takže kým som prišla domov, bol čas večere.
Vybrala som z auta svojich sedem tašiek plných hrubých kníh a videla som ako mi idú oproti Jeremy s Damonom. Mohla som tie knihy len preniesť, ale nechala som ich nech sa cítia ako muži.
Pri večeri sme rozoberali kto ako trávil deň. Povedala som im, že som sa prechádzala, nechala som si poslať moje vlastné knihy a premýšľala som o Eleninom návrhu. Všetci dvihli hlavu od stola, pozerali na mňa a čakali na verdikt.
"No viete mám veľa povinností s nadprirodzenom, takže to bola ľahká a rýchla voľba. Potrebujem aj spojenie s reálnym svetom takže od pondelka som oficiálne študentkou Mystic Falls High School," usmievala som sa. Elena zvýskla od radosti, hodila sa mi okolo krku a bežala skypovať Bon a Care, že to vyšlo.
Ja s Damonom sme spratúvali zo stola. Andie tu dnes výnimočne nebola, Rick sa šiel prevetrať a Jeremyho som poprosila, aby mi priniesol knihy Jonathana Gilberta, takže šiel hneď po nich.
"Na čo ti budú tie denníky?" spýtal sa ma Damon, ktorý to zjavne počul.
"Potrebujem vedieť, čo najviac o živote v tej dobe. Čosi som už čítala, ale k jeho denníkom som sa ešte nedostala," my sme na seba ešte neštekli. Vau.
"Môžem ti dať všetky relevantné informácie, ktoré budeš potrebovať."
"Naozaj?" nechcelo sa mi tomu veriť, ale on prikývol a čarovne sa na mňa usmial.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama