12. kapitola: ODKAZ

22. srpna 2011 v 22:23 | Mary & Euka



Ráno som vstala a vybalila som sa. Stačilo jediné kývnutie rukou smerom ku kufrom a všetko bolo na mieste. Mohla som to síce spraviť už včera, ale bola som príliš unavená a príliš naštvaná. Vraj otravná kamoška. Upír jeden namyslený.
Pozrela som sa na hodinky a zhrozila som sa. Bolo takmer jedenásť. Myslela som, že dievčatá stihnem, kým pôjdu do školy, ale očividne nie. Mohla by som po nich však dôjsť po škole, aj tak chcem ísť do mesta a poobzerať sa tu.


Zliezla som dole do kuchyne a spravila som si raňajky. Práve som pila čaj a dávala som si toasty na tanier, keď do kuchyne vošla žena zo včerajšieho večera.
"Zara?" spýtala sa. Prikývla som a obzrela som si ju. Mala šatku na krku. Jasné.
"Ja som Andie, Damon nás včera nezoznámil. Teší ma," usmiala sa a podávala mi ruku. Tú som prijala a usmiala som sa tiež. Nevyzerá na hus. Naopak, je celkom v pohode.
"Zara, ale to už vieš. Ak máš chuť na kávu, je v kanvici," snažila som sa byť milá. Po mnohých rokoch som neštekala na všetko naokolo. Andie prikývla a vyzerala, že si ide dať, keď za ňu niekto rozhodol.
"Andie už ide domov," ozval sa Damon a zahľadel sa jej do očí, "však Andie?" prikývla mu a s tichým "Ahoj" vybehla z domu.
"Prečo jej to robíš? Stačilo ju požiadať, nemusíš ju ovplyvňovať."
"Lebo ma to baví," zobral si pohár, nalial si whisky a sadol si oproti mne.
"Myslím, že ma práve prešla chuť," pozrela som smutne na svoje toasty a odtlačila tanier. Nemám chuť raňajkovať v jeho prítomnosti.
"Vadím ti," nebola to otázka. Jednoducho konštatoval. Neodpovedala som mu. Postavila som sa od stola a šla do obývačky. Dotrepal sa za mnou.
"Čo máš proti mne?" neželaná spoločnosť šla so mnou.
"Nemala by som sa to pýtať ja? To ty ma tu nechceš. Som otravná," použila som jeho vlastné slová.
"Takže som ťa urazil? Nevinnou poznámkou?"
"Dovoľ aby som sa zasmiala, ty môžeš o nevinnosti len snívať," posmešne som sa naňho pozrela. "Ty, ktorý využívaš to, že sa tej žene páčiš a vôbec ťa netrápia jej city. Len preto, že nemáš tú ženu, ktorú miluješ."
"Čo ty o tom môžeš vedieť. Nestaraj sa do mňa," tvár sa mu zmenila na tvár lovca. V očiach mal všetku bolesť. Chcel ublížiť a ja som bola po ruke.
"Nemysli si, že sa ťa teraz zľaknem. Nemôžeš mi ublížiť."
"Neprovokuj ma, ani netušíš ako dlho som nezabil človeka," zavrčal na mňa, postavil sa za mňa a chytil ma pod krk.
Otočila som sa tak, že som mu hľadela do očí - za iných okolností celkom romantická scéna, samozrejme ak by sme po sebe práve nevrčali a neskúšali sa zabiť pohľadom - a upírou rýchlosťou som aj s ním prebehla na druhý koniec izby. Kúzlom som si pridala na sile, natlačila som ho na stenu a chytila pod krk ľavou rukou.
"A ty netušíš, ako dlho som ja nezabila upíra. Možno už mám absťák," pozrela som mu do očí a v pravej ruke sa mi zjavil drevený kolík, ktorý som mu namierila na srdce.
"To ty by si mal prestať provokovať mňa," uvoľnila som zovretie a otočila som sa na odchod.
"Aspoň viem, že nie si slabá a že nám dokážeš pomôcť," ozval sa spoza mňa, nalial si krv, vzal pohárik a odišiel.
Idiot. Tak on ma bude skúšať. Čo si myslí, že maturujem? Zabila by som ho. Na mieste. Bez rozmyslu. Ale El by mi to asi neodpustila. A zrejme ho budeme ešte potrebovať. Rozhodla som sa ísť do mesta čo najskôr, ináč by som mu ublížila. Šla som do svojej izby, obliekla som sa a vyštartovala som.

V meste som zašla za Liz. Caroline od včera nebola doma, takže som dúfala, že ju prekvapím a vyšlo mi to. Zaklopala som jej na dvere a vošla som dnu. Ostala stáť s otvorenými ústami neschopná slova. Usmiala som sa na ňu, prešla som okolo stola a objala som ju.
Uvarila mi čaj a poprosila ma, aby som jej povedala, všetko, čo sa dialo. Od Care som vedela, že už vie o nadprirodzene - teda o Damonovi, Care, Bon... - ale nevedela o obete a zvyšku. Takže som jej vravela upravenú verziu. O upírovi, ktorý šiel po mne a preto sme museli zmiznúť, o smrti rodičov, pri ktorej sa rozplakala a o tom, že hoci je Damon upír, zachránil toto mesto už veľakrát. Kto by povedal, že ho budem brániť?
Najprv sa vzpierala možnosti, že by mohol byť nejaký upír dobrý - čo sa vážne o Damonovi nedá povedať, ale nemôžem mu uprieť ani to, koľkokrát zachránil mesto - a potom mi dala za pravdu, síce sa priznala, že jej troška potrvá zmieriť sa s tým. Takže som jej pripomenula, že ho pozná, že je to jej priateľ a ani prvýkrát, keď to zistila ju nezabil. Nakoniec som jej oznámila, že mienim zaujať otcovo miesto v Rade. Neprotestovala. Rozlúčila som sa s ňou a šla som ďalej.
Zašla som do kancelárie starostu, teda starostky. Carol ma už čakala. Tyler jej povedal, že som tu. Opakovalo sa to, čo u Liz, až na to, že tu som zamlčala viac vecí. A aj jej som oznámila, že preberám miesto v Rade. Ona mi oznámila, že jej predsedá Damon, tak sa mám spojiť s ním a podotkla, že by to nemal byť problém, keďže bývam uňho.

Šla som do Grillu. Prekvapilo ma, že je tu Matt, hoci má školu. Prikradla som sa k nemu zo zadu.
"Pán Donnovann, nemali by ste byť teraz na vyučovaní?" pýtala som sa ho káravým hlasom. Otočil sa a zbledol, keď zistil, že som to ja civel na mňa asi tri minúty, kým od jedného stola nezakričali, aby si pohol. Naznačila som mu, že ho počkám pri bare.
Matt vybavil objednávku a došiel ku mne. Nalial mi minerálku a začali sme sa rozprávať. Pýtala som sa ho na to, ako vníma to, čo sa stalo. Myslím, že ani nebol prekvapený, že to viem. Nechcel o tom veľmi hovoriť, takže sme opäť rozoberali mňa. Asi si to napíšem a budem dávať ľuďom, aby si to prečítali. Ušporím si môj nenormálne atraktívny hlas.

Po chvíli sa však musel začať venovať hosťom a ku mne si prisadol Damon. Usmial sa na mňa a kývol barmanovi, ten mu nalial whisky a pozrel na mňa spýtavým pohľadom.
"Vodku," objednala som si. Sedieť pri ňom neposilnená ničím nad štyridsať percent je samovražda. Alebo vražda. Podľa toho, kto bude mať v danej chvíli navrch.
"Nie si tak trochu mladá?" spýtal sa milým hláskom.
"A ty nie si tak trochu mŕtvy?" spýtala som sa tiež medovo.
Pozrel na mňa vo chvíli, keď predo mňa postavil barman vodku a dvihol svoj pohár. Dvihla som ten svoj a ďalej som si ho nevšímala. Kopla som do seba vodku a chystala som sa vstať. Zadržal ma.
"Hádam nechceš odísť? Hej mladý, ešte jednu vodku..." zavolal na barmana.
"Damon ja už idem. Chcem zájsť do školy, po dievčatá."
"Dnes končia o pol štvrtej, je jedna. Máš čas. A dlhuješ mi to. Za tú poznámku o mojom neživote," usmial sa na mňa a vyzeral pri tom do vlčej tlamy sakramentsky dobre. Prečo všetci grázli musia mať takéto telá a oči a pery...
Daj si po papuli Zara, okríkla som sa v myšlienkach. Áno, vyzerá dobre, teda veľmi dobre, teda... ale je to idiot, čo na tom, že ťa priťahuje? Ovládaj sa. Má frajerku a je to idiot.
"Nemáš na výber, ďalšiu výhovorku neprijmem," povedal, keď si všimol moje zaváhanie.
"Tak fajn," kopla som do seba druhú vodku. Sakra vonku mám auto. Ale tie dve vodky do pol štvrtej spálim.
"Keď už tu tak pekne sedíme, chcem ti oznámiť, že zaujmem miesto v rade," ozvala som sa po chvíľke ticha.
"Prečo si myslíš, že ti to dovolím?" opýtal sa provokačne.
"A ty si prečo myslíš, že ja od teba žiadam povolenie?" vrátila som mu otázku.
"Nežiadaš? Nevadí. Aj tak si primladá, nemáš osemnásť."
"Mám status dospelého človeka," šplechla som mu do očí.
"Lebo si začarovala sudcu," samozrejme. Bol pri tom, keď som to vravela.
"Moja rodina patrí k zakladateľom. Miesto v Rade máme od jej začiatku a ja teraz zaujmem miesto svojho otca. Nežiadam ťa o dovolenie. Nemáš žiadne právo mi to zakázať." Hovorila som potichu, ale dôrazne. Nemusia nás všetci počuť, ale nech si nemyslí, že sa z neho zložím.
Znova som vstala a chcela odísť a znova ma zadržal.
"Sakra Damon, buď sa správaj normálne, alebo mi daj pokoj a nechaj ma odísť," snáď si nemyslí, že budem robiť, čo bude chcieť on.
"Čo ak nechcem," držal ma za ruku, pootočil sa na barovej stoličke a pritiahol si ma k sebe. Voľnú ruku položil na môj pás.
"Lenže svet sa netočí len podľa teba," zašepkala som mu do ucha, vymámila som sa z jeho zovretia a odišla z Grillu. Vo dverách som sa obzrela. Sedel tam a zamyslene ma pozoroval.

Naštartovala som auto a šla som ku škole. Zaparkovala som a vyšla von. Vzhľadom na to, že bola hodina, boli všetci vnútri. Všetci až na jednu prváčku. Prišla ku mne ako v tranze.
"Mám pre teba odkaz, pani moja," povedala čudným zastretým hlasom.
Hneď som vedela od koho je. A nechápala som to. Som tu ešte len deň. Je riskantné stretnúť sa tak skoro, alebo sa nechce stretnúť? Moje myšlienky ma opantali a zabudla som na tú dievčinu. Kývla som jej hlavou.
"Zajtra ťa budem čakať v sídle. Príď o desiatej. Je to súrne a prospešné pre náš plán, drahá moja. Počkám ťa," citovala Klausa. A ani sa nepohla, ani nežmurkla.
"Budem tam," potvrdila som stretnutie a vtedy sa prebrala z tranzu. Poobzerala sa okolo, pozrela na mňa a bežala do triedy.

Ja som šla za Rickom. Nemám, čo robiť a aspoň sa s ním budem môcť porozprávať a keďže posledná hodina pre dievčatá je dejepis rovno si ich vyzdvihnem. Zaklopala som mu na dvere a vošla. Sedel za stolom v prázdnej triede a niečo písal. Keď som otvorila dvihol hlavu, usmial sa a ukázal mi na stoličku pred ním.
"Ahoj, dúfam, že neruším, prišla som po holky, ale keďže mám dosť času tak som došla na kus reči," usmiala som sa naňho.
"Ale nie v pohode, aspoň mi rýchlejšie zbehne čas do poslednej hodiny a lepšie sa spoznáme."
"No po mojej včerajšej spovedi o mne vieš úplne všetko, takže možno by si mohol hovoriť ty," navrhla som. A tak začal. O tej mrche jeho žene, o Jenne, keď ju spomínal, vyhŕkli mi slzy a o svojom priateľstve s Damonom.
"Toto nepochopím Rick, si rozumný muž, nechápem, čo ťa spája s Damonom," krútila som hlavou a on si všimol, že Damon mi trocha leží v žalúdku.
"Máš pravdu, je to debil. Spravil mnoho chýb, ale kto nie? V poslednej dobe dosť pomáha Jerovi. Stojí pri ňom. Verím, že raz aj vy dvaja nájdete spoločnú reč. Daj mu šancu. Boli by ste skvelý tím," obhajoval ho.
"No tak o tom pochybujem. Po dnešku som naňho tak nazlostená..."
Nechápavo na mňa pozrel, tak som mu povedala o incidente doma a o tom, čo bolo v Grille. Potom som pomohla Rickovi vymyslieť otázky na test, o ktorom sa včera preriekol a ďalšiu hodinu, kým trieda písala, som presedela v zadnej lavici a čakala. Keď sa škola skončila, pozvala som všetkých na obed do Grillu.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama