11. kapitola: STARÝ DOM

21. srpna 2011 v 13:48 | Mary & Euka



Stála som pred miestom, ktoré bolo kedysi mojím domovom a bála som sa vojsť. Holky ma držali za ruku a čakali ako sa rozhodnem.
"Môžeme odísť a vrátiť sa keď budeš pripravená," pohladila ma po ramene Bonnie a Care mi silnejšie stisla ruku.
"Nikdy nebudem pripravená," nikdy. Tu som bola šťastná. Tu som ešte mala rodičov, ktorých som obdivovala, pri ktorých som bola presvedčená, že ma ochránia. Vzdychla som si a vykročila vpred.


Kľúče som v kabelke ani nehľadala. Privolala som si ich kúzlom. Vošli sme do dovnútra. Vyzeralo to tam presne ako keď sme odchádzali, len bolo nevyvetrané a nábytok bol prikrytý bielymi plachtami. Začala som sa triasť, aj keď nebolo vôbec zima. Dievčatá strhli plachty, posadali sme si na nepoškodený nábytok a začali spomínať.
Spomínali sme na naše večierky, na narodeniny, na školu... a všetky sme mali pocit, akoby tie tri roky ani neprešli. Akoby som sa len vrátila z víkendu na horách.
"Je mi hrozne ľúto, že som s vami nebola po celý ten čas. Keď prišla Katherine, keď sa tu zjavil Elijah, Klaus... ja vám to vynahradím. Sľubujem. Spravím všetko preto, aby sme mohli žiť normálne."
"No neviem či sa to dá, ja som upír, ty a Bon ste čarodejky a Elena tiež nebola nikdy normálna," vymenúvala Care a všetky sme sa začali smiať.
"Dobre, dobre," súkala som zo seba medzi smiechom, "opravím sa, normálne v rámci našich možností."
"Ale, čo je normálne?" pýtala sa Bon, "možno sme my normálne a všetci ostatní sú vadní. Toto predsa nie je naša vina."
"Nefilozofuj," zahriakla ju Elena, "ešte nie si v alfa stave."
Opäť sme vybuchli.
"Dámy, mám pocit, akoby som neodišla. Nikdy som na vás nezabudla."
"To nás tak ľúbiš?" usmievala sa Care.
"Nie, ale ste také šibnuté, že vás neviem dostať z hlavy." Hodila po mne vankúš. "Nieee, ani z hlavy ani zo srdca. Samozrejme, že vás tak ľúbim."
"Aj my teba moja," objala ma Bon.
"Počuj zlatko, a ty čo máš s Jerom?" pýtala som sa jej. "Teda ako viem, že ste spolu, lebo som to tu pozorovala z diaľky, aby som bola v obraze, ale ako to?"
"Ja ti ani sama neviem," usmievala sa ako blázon.
"Ajajaj, túto chorobu poznám. Kedysi ňou trpela Elena, tiež sa usmievala ako imbecil a potom meškala na hodiny a my s ňou." Moja narážka na jej vzťah s Mattom neostala nepovšimnutá.
"No lebo, kto mi v tých oblakoch robil spoločnosť?" rýpla si El.
"To je za mnou. Skončilo to vtedy a nemyslím si, že to bude mať zmysel obnovovať," pozrela som nenápadne na Care. Nebude to mať zmysel. Ona ho teraz ľúbi a jej to neurobím. A Ty je dávno passé.
"O tom budete musieť rozhodnúť obaja," ozvala sa moja upírka trochu priškrteným hlasom.
"No jó, to bude ťažký rozhovor miláčku," poklepala ma Bonnie po chrbte.
"Ale kým bude, ty mi povieš o Jeremym. Ty Elena o Stefovi a Care ty mi tiež vyrozprávaš svoj príbeh," naprogramovala som nám čas na popoludnie.

Takže holky začali rozprávať. O tom ako sa El rozišla s Mattiem a potom prišiel Stef, o tom, že Care chodila s Damonom, ktorý hľadal Kath a napokon sa zaľúbil do Eleny, o Jeremym, ktorý chodil s Vick a preto sa s Tylerom asi rok a pol neznášali a potom s Annou, ktorá bola celkom milá, o tom ako sa Care a Matt dali do kopy, o Tylerovom liečení z môjho odchodu v podobe značného množstva dievčenskej časti školy, kde Vicky bola celkom dlho aktuálne neaktuálna, či naopak.
Potom hovorili o Vickinej smrti, otvorení hrobky, smrti starostu, o Johnovi a Isobel, o tom ako sa El dozvedela, že sú to jej skutoční rodičia. O Rickovom vzťahu s Jennou, o Damonových aférach a náladách. O Stefanovi, o Elijahovom podraze, o Klausovi, o Bonnienej údajnej smrti, o tom ako ho oklamali. O Jenninej smrti, o Jeremyho smrti, ktorý žije len vďaka Bon, ktorá to spravila napriek varovaniam.
Budem sa na to musieť pozrieť bližšie. Nejaké následky to má určite, aj keď sa podľa nich zatiaľ nič zvláštne nestalo a aj Jer vyzerá spoko. No pre istotu. Máme dosť problémov.
Všetko, čo povedali som už počula, ako informácie od svojich špehov, ale keď som to počúvala teraz, malo to zmysel, bol tam príbeh. Vedela som si to predstaviť. Vedela som to žiť. A teraz to budem žiť znova s nimi. Kým nepríde čas naplniť môj plán.
Potom som rozprávala ja. Vravela som im o cestách, o výskume, o tom čo som hľadala, o legendách, ktoré som čítala - a teraz nemyslím len tie, ktoré si vytvoril Klaus. O neustálom cvičení zaklínadiel a ostatných schopností. Povedala som im úplne všetko. Až na malý detail. Zamlčala som im Klausa.
Bolo asi osem, keď sa dievčatá začali zberať domov. Dnes spia všetci u Damona. Teda až na Tylera. Ide domov za mamou. Mala nehodu. Kvôli Klausovi. Povedala som im, že chcem ešte chvíľu ostať a že potom dôjdem. Chcela som tu byť chvíľu sama, tak som im dala kľúče od môjho auta, keďže sme šli ním.
Dievčatá spočiatku nechceli, lebo sa nebudem mať ako dostať domov, môže sa mi niečo stať, pešo je to ďaleko...
"Kto vravel, že pôjdem pešo?" zasmiala som sa, takže napokon odišli.

Zavrela som za nimi dvere a vybrala som sa na kompletnú prehliadku domu. Prezrela som ho celý. Potom som šla do izby rodičov. Neviem, či sa mi to len zdalo, alebo som naozaj na vankúši ešte cítila maminu voňavku. Ako poslednú som si nechala svoju izbu.
Vyzerala ako keď som ju zatvárala. Sadla som si na posteľ a premýšľala som o všetkom, čo som spravila za celý ten čas, čo som bola preč. Bola to dlhá rekapitulácia, ktorá ma unavila.
Prebudila som sa na pohyb na posteli. Pozrela som vedľa seba a ležal tam Tyler.
"Pre všetky salemské bosorky, čo tu robíš? Ani nevieš ako som sa ťa zľakla. To sa patrí... liezť ženám do postele?" pýtala som sa položartom.
"Nepatrí? Veď my sme v podstate stále spolu. Nikdy sme sa nerozišli. Teda aspoň ja si nepamätám, žeby sme si niekedy povedali Je koniec. Len sme sa rozlúčili," doberal si ma. Chceš sa hrať vĺčik môj? Dobre.
"Takže ty si ma v podstate celý ten čas podvádzal s Vicky a polkou školy?" pýtala som sa ho naoko naštvane.
"Ehm..." nevedel, čo mi má na to povedať a potom zo seba vysúkal: "no lebo ty si ma za ten čas určite ani raz nepodviedla."
"O tomto sa odmietam baviť," buchla som ho do pleca, "uzavrime to tak, že sme sa vtedy rozišli."
"Ako povieš," objal ma a pritúlil si ma k sebe. Môj Tyler. Navždy ho budem ľúbiť. No teraz už len ako brata. Cítim k nemu zvláštnu nehu, ale viem, že nechcem stavať na tom, čo sa stalo predtým. A ani on nie. Pridobre ho poznám, aby som vedela, čo chce aj bez telepatie.
"Takže, čo tu robíš?"
"Volali mi dievčatá, že ťa tu nechali o pol ôsmej, je takmer polnoc a ešte si sa nevrátila. Tak ma sem vyslali. Čo sa stalo?" spýtal sa nežne. Pevnejšie som sa mu zavŕtala do náručia.
"Ja neviem. Nič. Všetko. Spomienky. Na minulosť, na odchod, na to ako som ublížila všetkým, ktorí v mojom živote niečo znamenali. Všetkým, ktorý za to stáli. Nechaj tak som sentimentálna," poprosila som ho.
"Miloval som ťa," zašepkal do ticha izby.
"Ja viem. Aj ja som ťa milovala, preto som ti nemohla dovoliť vysloviť to. Nemala by som silu odísť a urobiť správnu vec," ťažko sa nám o tom rozprávalo. Obom.
"Vzali nám to, čo sme si začali budovať..."
"... a teraz nemá zmysel snažiť sa na to nadviazať. To, čo sme mali bolo krásne a netreba to ničiť zbytočnou nadstavbou. Veď aj historické domy sú krásne bez modernizácie."
"Neviem, či by som ťa dokázal milovať tak ako vtedy," pohladil ma po tvári.
"Ani ja by som to nedokázala Tyler, bola to naša prvá láska. Tá sa nedá vrátiť. Tú proste prežiješ. Naša trvala len mesiac, ale bola krásna a nikdy na ňu nezabudneme, no obaja sme inde, ďalej, hoci ťa vždy budem ľúbiť. Viem, že príde niekto, koho budem milovať viac ako seba, no nikdy nezabudnem na to, čo sme prežili my dvaja. Časť teba si beriem so sebou do ďalšieho života, do ďalších vzťahov a ty si berieš časť mňa. A nechcem o teba prísť. Vždy si bol môj najlepší kamarát. Potrebujem ťa pri sebe. V tejto funkcii," takto som to cítila a musela som mu to povedať.
"Nestratíš ma nikdy. Ani ja teba. Máme spoločnú minulosť, priateľov, pády a vzlety, aj kolísku, do ktorej nás ukladali naši. Si žena, ktorú som nestihol milovať tak, ako som chcel, ale je to dobré. Aspoň som nevydareným vzťahom nestratil najlepšiu priateľku," pobozkal ma na čelo a chvíľu sme ležali potichu.
"Takže ty a Care?" spýtala som sa.
"Čo nie... ona mi len pomáhala... je to kamoška, predsa ona a Matt..."
"Tyler Lockwood! Poznám ťa ako nikto na svete tak mi neklam. Ľúbiš ju," riekla som nežne.
"Teba nikdy neoklamem," pousmial sa a potom spustil: "Ja si nie som istý, čo cítim. Pomohla mi, keď som ju potreboval. Teraz majú s Mattom krízu, ale neteší ma to. Chcem, aby bola šťastná. Chcel by som ju pri sebe... ja fakt neviem... ublížil som jej... odišiel som a opustil som ju..."
"Miláčik, aj ja som ťa opustila a pozri ako nám to klape, dokonca sme skončili v posteli," snažila som sa byť vtipná.
"Hmm, plne oblečený najlepší kamaráti, kde sa jeden sťažuje, že nemôže mať ženu, do ktorej sa zamiloval," presne takto to bolo vždy, ja vtipná, on realisticky.
"Pozri, myslím že sa ľúbite. Matta mám rada, ale vy dvaja ste - aspoň pre mňa - logickejší pár. Teda vás dvoch by som chcela vidieť spolu, ak mám byť presná. Neboj sa, ak to tak má byť, stane sa to. A ja v to pevne verím," pohladila som ho po líci.
"Mal by som ťa zaviezť domov. Dievčatá už iste šalejú," postavil sa po ďalších desiatich minútach. Vstala som spolu s ním, vzala som si tašku a nasadla do auta.

Už z diaľky som videla, že v dome sa ešte všade svieti. Bože, oni na mňa asi čakajú. A asi budem mať problém.
"To je chvíľku tu ostanem?" takýmto tempom Elenu po ďalšej vete nebudú počuť ani delfíny a netopiere.
"Prepáč, zaspala som. Šoférovala som celú minulú noc a ešte pol dňa dnes," ospravedlňovala som sa.
"Dobre, len to už nerob. Potuluje sa tu Klaus, možno je blízko, bojím sa o teba. My všetci. Nechceme o teba znova prísť," objala ma El a Bon s Care prikyvovali.
"No veď ju nechajte," zastal sa ma Jer.
"Už je doma?" ozval sa zo schodov Damon. "Tak konečne sa ti uráčilo dojsť. Teda vlastne ťa Tyler priniesol. Dúfam, že v zuboch."
"Nie, očividne jediný, kto ma má v zuboch si ty, takže nechápem, čo riešime, ak ti vadí, že som tu, ja pôjdem," chystala som sa k dverám, hoci batožinu mám hore, ale veď by som si ju privolala priamo do kufra.
"Nie ostaň. Mne nevadíš. Len sa mi nepáči ten rozruch okolo. Dievčatá prišli domov samé a vyplašené, lebo o teba mali strach a ty sa potom objavíš o štyri hodiny." On ma zvozil! Normálne ako dvojročnú.
"Už som sa ospravedlnila, nebudem sa opakovať."
"Dobre, všetci do postelí, zajtra je neohlásená písomka," zahlásil Rick. Všetci naňho vymleto kukali. On sa zasmial a dodal: "Žartujem... už je ohlásená."
Dole zišla nejaká žena v župane. Pokiaľ ma pamäť neklame - a tá mi slúži vďaka môjmu hókusu pokusu s upírimi schopnosťami - tak El nespomínala, žiadnu ženu.
"Zlatko, kto je to?" zavesila sa Damonovi okolo krku a ten si užíval môj vygumovaný pohľad.
"Elenina kamoška. Bude bývať s nami," usmial sa na mňa a pobozkal ju na krk. Potom sa otočili a zmizli hore. Ešte som stihla začuť jeho myšlienku Elenina otravná kamoška.
Idiot jeden namyslený. Sexi, ale idiot.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Graham Source - Ange Graham Source - Ange | Web | 21. srpna 2011 v 15:56 | Reagovat

jáj Damonj je blb :D

2 Graham Source - Ange Graham Source - Ange | Web | 21. srpna 2011 v 16:08 | Reagovat

inak na blogu je dalšia kapitola poviedky

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama