10. kapitola: DOMA

19. srpna 2011 v 18:07 | Mary & Euka


Stála som tam a hľadela som mu do očí. Bože ako dobre vyzerá. Chvíľu na mňa nechápavo pozeral a asi po troch sekundách mu došlo, že nesníva. Už otváral ústa, ale pohotovo som reagovala a dala mu ruku cez ústa s tichým:
"Pššt, prekvapenie."
Usmial sa na mňa a prikývol. Ruku som stiahla a objali sme sa.
"Jer, ty si vyrástol, panebože je z teba riadny kus chlapa," šepkala som, usmievala som sa ako blázon a užívala som si každý moment, ktorý mi pripomínal, že som doma.
"Zara, vyzeráš úžasne. Fakt."
"Jer, ideš? Kto to je?" počula som Elenin hlas a mala som chuť plakať. Je živá. Všetko dopadlo dobre.


Jeremy vošiel do domu a ja som ho bez slova nasledovala. V predsieni ma chytil za ruku:
"Poď, toto bude prekvapko storočia," zašepkal a priviedol ma do honosnej obývačky.
"Zlatko, kto to je?" pýtala sa ho Bon, lebo som stála za ním tak, aby na mňa nikto nevidel.
Jeremy pustil moju ruku a odstúpil. Sedeli tam El, Bon, Care a Ty a ešte nejaký chlap, predpokladám, že Rick. Chvíľu sme na seba všetci pozerali a potom sa dievčatá zdvihli z gauča a naraz sme k sebe vyštartovali. Objímali sme sa a ja som pocítila, že niečo vo mne ožíva. Povstáva z popola. Ako fénix. Bola som doma.
"Zara?" pýtala sa El a videla som slzy tvoriace sa jej v očiach "nesnívaš sa nám? Si skutočná?"
"Pravdaže. Som späť, teda ak ma tu chcete. Aj po toľkom čase," pýtala som sa nesmelo.
Všimla som si ako sa Care pozrela na Tylera. Myslím, že niekto sa nám tu zamiloval. Toto si špehovia nevšimli. Klausa to bude zaujímať. Chce ich dvoch na ďalšiu obetu. Symbolické. Zamilovaný pár obetovaný, aby ďalší mohol mať deti.
Ale na to nechcem myslieť. Teraz som s dievčatami. Som šťastná. Viem, že nesmiem ničomu dovoliť, aby narušilo moje sústredenie. Mám predsa plán, na ktorom som pracovala tri roky. Ale zaslúžim si čas pre seba. Budem sa držať plánu a pritom dovolím starej Zare, aby sa vrátila. Kým nepríde čas.
"Samozrejme, že ťa tu chceme. Trojlístok môže byť opäť štvorlístkom a prinášať šťastie," usmievala sa na mňa Care.
"Budeme ho potrebovať. Po všetkom, čo sa to tu stalo," zapojil sa Tyler.
"Hádam ju nechcete zasvätiť do všetkého?" pýtal sa Rick, ktorý napriek tomu, že pochopil, že som pre nich dôležitá, nechápal prečo mi majú niečo vysvetľovať. No nikto mu nevenoval pozornosť.
"Takže, keď ťa už Jeremy pozval, vitaj doma," zasmial sa Ty.
"Ty si ju pozval?" začula som za sebou hlboký, krásny, no naštvaný hlas majiteľa domu. Ten jediný tu chýbal.
"Áno, teda nie, vlastne..." koktal Jeremy.
"No stress Drakula," ozvala som sa, lebo sa mi nepáčilo ako sa bavil s Jerom, "mne sa očné zuby nepostavia len čo zacítia krv."

Všetci na mňa prekvapene pozreli a čakali čo bude ďalej. Drakula nevyzeral, že je po mojom vyhlásení v pohode.
"Čo si to povedala?" v sekunde stál pri mne a syčal mi do ucha. Upírou rýchlosťou som sa premiestnila na druhý koniec izby. Veď nech majú ostatní kino. V poslednej dobe si veľa neužili.
"To, čo si počul, alebo, žeby si bol prvý upír, ktorý má vážny problém so sluchom? Poznám odborníka, možno ti pomôže," doberala som si ho.
Keď ostatní vyzerali prekvapene vtedy, teraz mali brady na koberci. Mali by si ich pozbierať. Nie je to slušné.
"Ty si upír?" spýtal sa Ty.
"Nie, neboj sa, mne svojimi tesáčikmi neublížiš," Tyler bol riadne zmätený. Jeho myšlienky boli strašne nesúvislé.
"Ujasnime si to. Jeremy ma dnu nepozval, ak by som bola upír, nevošla by som."
Stále na mňa mierne nechápavo hľadeli, tak som dvihla pravú ruku a rozsvietila všetky svetlá v izbe. Potom sa vonku dvihol vietor a svetlá zhasli.
"Takže si čarodejnica, ako Bon," hádala Elena. Prikývla som a ona pokračovala: "Ak by si bola aspoň taká silná, ako ona, mali by sme nejakú šancu."
"El, zlatko, ja nechcem podceňovať Bonnie, ale ona nikdy nebude ani spolovice taká silná ako ja, aj keď získala moc čarodejníc."
Super ďalšia šibnutá bosorka. To mi tu chýbalo. Začula som hlasné myšlienky.
"To si vyprosím!" skríkla som a otočila som sa naňho.
"Veď nič nepovedal," namietol Rick.
"Ale myslel si," odvrkla som podráždene.
"Ty počuješ myšlienky? To je žúžo," smial sa Jer.
"Počujem, ale nepočúvam. Takto sa dorozumievam, len keď je to nevyhnutné. Všetci majú právo na súkromie. Ale tieto na mňa doslova kričali," zagánila som na Damona.
"Načo si tu prišla, keď sa smiem opýtať," pozeral na mňa strašne pohŕdavým pohľadom.
"Pomôcť Elene nájsť Stefana a ochrániť ju. Ju a všetkých, ktorých milujem a s ktorými som byť nemohla."
"Elenu chránim ja," pozrel na mňa povýšene.
"Och, svätý Salvatore. A nechceš za to medailu? Alebo ešte lepšie. Postavím ti pomník a budem sa ti klaňať na všetky svetové strany trikrát do dňa. Ešte z teba neubudlo za tú do neba volajúcu ochotu?" idiot. Si myslí, že ho teraz budem velebiť?
"A ty si čo o sebe myslíš? Že sa tu zjavíš po troch rokoch, vpadneš im zrazu do života, hoci netušíš, čo sa tu dialo a my budeme bozkávať zem po ktorej chodíš? Elenu chránia iní," zabolelo to. Nik z nich nevie, kam som až musela zájsť, aby som tu znova stála. Napriek tomu som na sebe nedala nič vedieť.
"Ale nikto nedokáže to, čo ja. A neboj sa. Viem viac než si myslíš. A nabudúce si dobre rozmysli, čo komu povieš, lebo ho môžeš zraniť. Nevieš o mne nič, takže ma nesúď za to, že som tu nebola."

"Zara, a kde máš rodičov?" pýtala sa ma Care.
"Klaus ich zabil. Ja jediná som ušla z horiaceho domu."
"Klame!" skríkol Damon.
"Neklame, prestaň na ňu útočiť," zastávala sa ma El, ale ja som ju prerušila.
"Klamem. Sakra, El. Nesmieš každému uveriť, mohla som byť jeho špeh, mohol ma vydierať, nasadiť na vás... musíš si dávať pozor," pohladila som ju po vlasoch. "Prosím, musíme byť všetci opatrní." Prikývla.
"Zlatko?" chytila ma za ruku Elena a ťahala ma k sedačke, na ktorú sme si sadli. "ako to, že si silnejšia ako Bonnie? Čo všetko vieš? A vysvetlíš nám konečne dôvod, pre ktorý si odišla? Ale teraz čistú pravdu."
Pozrela som na Damona. Nechcelo sa mi o tom pred ním rozprávať. Vyťahovať veci, ktoré som dávno pochovala. Elena si všimla môj pohľad a pozrela naňho.
"Damon prosím. Zara je človek, na ktorom nám všetkým, čo sme tu záleží najviac na svete. Dajte si navzájom šancu," prosila Elena a ostatní jej na to prikyvovali.
S Damonom sme na seba pozreli a prikývli. Potom ma oficiálne predstavili Rickovi a čakali, kedy začnem. Tak som spustila.
"To, že upíri a vlkolaci existujú viem asi od svojich štyroch rokov. Vtedy sa začali prejavovať moje schopnosti. Rodičia vedeli, že budem najsilnejšia čarodejnica, tak sa rozhodli učiť ma od začiatku všetko, čo by sa mi mohlo zísť.
Otec ma učil staré legendy a mama kúzla. Rástla som s tým, takže to pre mňa nebolo nič nezvyčajné. Potom mi čítal legendu o Kliatbe Slnka a Mesiaca a o pôvodných. Tak prešli roky. Ja som sa učila a bola som čoraz silnejšia. Už keď som mala trinásť zvládla som toho viac ako mama.
A potom, keď som mala pätnásť, som počula ako sa otec háda v pracovni s Richardom," videla som ako Tyler spozornel. Nadýchla som sa a pokračovala.
"Rich mu vyčítal, že nás chce rozdeliť a otec tvrdil, že nemá na výber. Potom som tam vošla a on mi povedal pravdu. Kliatba Slnka a Mesiaca nejestvuje. Je tu len Klaus, ktorý je prekliaty. A chce dve veci. Čarodejnicu a Dvojníčku. Mňa a Elenu. A nám už bol na stope.
Musela som sa rozhodnúť. Ak by našiel mňa, našiel by aj El a to som nemohla dopustiť. Nebola som dosť silná aby som ho zastavila. Teda sily som mala dosť, ale nebol správny čas. Každá čarodejnica vie, že Rovnováha sa nesmie narušiť. Tak som sa rozhodla. Odísť a utekať bol jediný spôsob ako zachrániť Elenu."
"No vidím, ako si ju ochránila," sarkasticky poznamenal Damon, "možno si si nevšimla, ale teraz ju našiel."
"Lebo to tak malo byť. Teraz bol správny čas," odvrkla som mu a ďalej som si ho nevšímala.
"Vtedy som vám to nemohla povedať. Neverili by ste mi. Verte, že to bolo to najťažšie rozhodnutie. Nechcela som vás opustiť. Keď sme odišli nežila som. Bez vás to nešlo," doľahli na mňa spomienky a zvlhli mi oči. Dievčatá mali tiež na mále.
"A potom jedného dňa. Pol roka po tom, čo som odišla, som šla na chatu. Keď som sa vrátila s priateľom domov, našla som ich ležať mŕtvych v obývačke. Vedela som, že ma našiel. Vybavila som pohreb, začarovala sudcu, ktorý ma chcel dať do decáku, aby mi udelil status dospelého človeka a cestovala. Popritom som sledovala situáciu doma a keď udalosti nabrali rýchly spád, rozhodla som sa vrátiť. Pomôcť nájsť Stefana a zničiť Klausa. Teraz to dokážem."
"Veríme ti, pomôžem ti s tým. Cítim z teba ohromnú silu, pred ktorou mám rešpekt a viem, že sa ti nikdy nevyrovnám, ale pomôžem ti. Tak ako vždy. Už na to nie sme samé."
"Ach Bonnie moja," postavila som sa, aby som ju objala. Po chvíli sa pridali aj Care s El.

"Aký je plán?" spýtal sa Rick.
"Netuším. Zatiaľ žiadny. Nejaký vymyslíme, to sa neboj, ale najprv by som rada šla domov. Odniesť si veci a pozrieť ako to tam vyzerá."
"Tak to nie!" rázne sa ozvala Elena. "Budeš bývať tu s nami. Bývam tu s Jerom a Damonom, a Rick je tu tiež denne, odkedy je náš poručník, len občas skočí do svojho bytu a my domov. Aspoň tu bude nejaké dievča. Nevadí ti to však Damon?" pozrela naňho a on sa tváril tak nadšene, ako keby mu práve povedala, že mu po celej záhrade vysadila železník.
"Elena, ja radšej pôjdem, veď tu môžem prísť kedykoľvek," respektíve, veď ma môže kedykoľvek v spánku zabiť, ale to nebudem vravieť nahlas.
"Prosím, tak dlho sme boli od seba, veď aj Bonnie s Care sú tu často. No ták," presviedčala ma, ale ja som stále pozerala na Damona a čakala na jeho reakciu.
"Ostaň, je tu dosť izieb," ozval sa celkom milým hlasom. Dobre, tento tón asi trénoval celý večer.
"Jupííí," Elena sa mi hodila okolo krku.
"Dobre tak si idem po veci, ale potom zájdem do starého domu."
"Nemala by si. Zajtra je škola," zasmial sa Rick. Pravdaže. Profesor. Pousmiala som sa. Asi si chce zachovať aspoň kúsok autority, keďže nikto v tejto miestnosti ho nepovažuje za profáka.
"To je pravda, ale ja študujem externe, aby som mala viac času na nadprirodzeno."
"Nie zlatko. Začneš chodiť s nami do školy, ako vtedy, a teraz ideme po tie kufre a ideme s tebou," zavelila Care.
"Ja si to s tou školou ešte premyslím," povedala som v aute, cestou k starému domu.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama