1. kapitola: POSLEDNÝ ŠŤASTNÝ DEŇ

4. srpna 2011 v 10:18 | Mary & Euka

Pred troma rokmi
"Zara poď už dole, lebo prídeš neskoro do školy," poslala mi mama myšlienku.
"Idem mami a neboj sa, príde po mňa El s rodičmi," poslala som jej späť a dala som si čelenku do vlasov.
Dole ma čakali hrianky s lekvárom a usmiata mamina. Ocko už šiel do práce. V poslednej dobe stále niečo vybavuje. Prestáva sa mi to páčiť. Obaja sa správajú akosi čudne. V našej rodine a v tomto meste má síce čudné správania posunutú hranicu podľa mňa aj o pár tisíc kilometrov, ale toto mi pripadá príliš.


"Už vieš ako budeš oslavovať narodeniny zlatko?" spýtala sa ma mamina. Nevedela som, čo jej na to povedať. Dobre vie ako oslavujem vždy, takže tohto roku to nemienim meniť.
"Maminka moja zlatá, v piatok spravím oslavu pre spolužiakov, ako každý rok, ty s ockom budete u Gilbertovcov, alebo Forbesovcov, ako každý rok, a dievčatá budú u nás celý víkend, ako každý rok." Mamka pokrútila hlavou a nechala ma jesť.
Len čo som do seba napráskala tretiu hrianku počula som na príjazdovej ceste zatrúbiť auto.
"Mami, je tu Elena idem pá." Zakričala som na ňu, schytila som tašku a bežala von.
Nasadla som do auta. Jer si kreslil a Elena vyzerala, že v noci asi ani nespala. Budem si musieť obzrieť Matta. Ak vyzerá rovnako, tak sa niekam zahrabem. Budú po sebe poškuľovať celý deň, usmievať sa ako blázni a ja sa zbláznim z nich.
Miranda zaparkovala zaželala nám veľa šťastia a upaľovala preč. Pred školou nás čakali Care a Bonnie. Obe som šla rovno objať. Po minúte sa k nám dovalila aj Elena. Vyzerala, že potrebuje poriadnu kávu. S ňou bude dnes sranda.
"Tak čo El? Ako si dnes spala?" usmiala som sa na ňu.
Pozrela na mňa pohľadom: Si teraz robíš prdel dúfam.
"Takže nespala." Tentokrát to bol pohľad: Vyzerám tak?
"A dozvieme sa kde si bola?" Opäť mi odpovedala pohľadom. Takže sa nedozvieme. Aspoň nie hneď v tejto chvíli.
"Ach, ako rada sa rozprávam sama so sebou," zatiahla som ironicky. Elena len pretočila očami. Tak som sa otočila ku Care a Bonnie, ktoré El sledovali dosť pobaveným pohľadom. Do začiatku hodiny sme mali ešte nejakých dvadsať minút tak sme stáli na parkovisku. Dievčatá už poznali môj plán na oslavu, takže sme začali uvažovať, koho tam pozveme a koho nie. Okrem nás štyroch tam naisto zavoláme Vicky, Matta, Jeremyho, Tylera. Ocko by ma upálil na mieste, keby som nezavolala deti všetkých zakladateľov mesta. Aspoň, že ich mám rada.

Zrazu okolo nás prešlo celé futbalové mužstvo. Medzi nimi aj Tyler s Mattom. Tyler na mňa žmurkol, keď šiel okolo. Usmiala som sa naňho, on na mňa a potom šiel ďalej. Matt sa pozeral na Elenu, ktorá sa prudko začínala podobať reďkovke čudne kríženej s paradajkou.
"Celú noc som bola s ním!" vykríkla Elena tak, aby sme ju počuli len my, ale zároveň to bolo dosť nahlas, aby som sa bála o svoj pravý ušný bubienok.
"Hovor!" vyštekla na ňu Care.
"Teraz sa tomu už nevyhneš," dodala Bonnie.
Sadli sme si na lavičky, Elena začala svoju reč o najkrajšej noci života a my sme zanietene počúvali. Matt jej v noci hádzal kamienky do okna. Okolo jedenástej keď si už bola istá, že všetci spia vyliezla von oknom za ním a potom sedeli v Graysonovom aute celú noc. O pol šiestej ráno sa Matt vytratil domov a Elena vyliezla naspäť do izby. Otvorila denník a spísala si všetky bozky, ktoré si v noci dali. Byť jej denník tak sa červenám. Ešteže jej Miranda nelezie do vecí.
Kým sa Elena rozplývala nad tým, aké chce svadobné šaty, čo je podľa mňa prehnaná reakcia, a nad šatami pre nás ako družičky, a čo je ešte vtipnejšie, tak nad tým ako bude znieť meno "Elena Gilbert Donnovann," tak sme ju tlačili do triedy a snažili sa jej zavrieť ústa, keďže bola už desať minút hodina.

Na angličtine nás profesorka... nie som si istá, či existuje slušný ekvivalent slova na jej prejav... a posadila nás do lavice s úlohou navyše. Esej na tému Prečo nemeškať na hodiny? Jedno vetná práca s odpoveďou Lebo profesorka je dochvíľna bosorka sa jej asi páčiť nebude. Škoda. Teraz mám k oslave prácu navyše. A to len preto lebo Elena nevie, či si má nechať aj priezvisko Gilbert. Tú prácu jej dám napísať. Má totiž dosť veľkú slovnú zásobu. Mattove pery opísala asi sto päťdesiatimi prídavnými menami a trvalo jej to len neuveriteľných pätnásť minút.

Po hodine som si konečne mohla odniesť veci do skrinky. Care s Bonnie šli so mnou a Elena cupkala za nami vo svojom vlastnom svete, kým nenarazila do Matta a nevyparili sa niekam. Kam som sa to dostala? Jedna z mojich najlepších kamošiek vyzerá ako keby fičala na niečom viac než návykovom a pri tom je len zaľúbená.
Stáli sme s dievčatami pri mojej skrinke a rozhodli sme sa, že pozveme celé futbalové mužstvo, Care chcela mať možnosť bližšie sa s poznať s Rogerom. Spolužiak. Vysoký, pekný brunet s veľmi podmanivým pohľadom. Ako ona chápe slovo "bližšie" ja už riešiť nemienim. Hlavne nech je šťastná. A Bonnie má zálusk na Bena, alebo Mikea, ešte sa vraj rozhodne.
"Čaute kočky," ozval sa mi pri uchu presne ten hlas, ktorý som chcela počuť.
"Ahoj Tyler," jednohlasne pozdravili dievčatá a odporúčali sa do triedy.
"Ahoj," pozdravila som mu a ďalej som sa hrabala v skrinke. Opieral sa o vedľajšiu a pozoroval ma. Zamkla som skrinku a pobrali sme sa k triede.
"Tak ako s oslavou, koľko ľudí príde?" vypytoval sa Tyler.
"Neviem presný počet, pár roztlieskavačiek, pár futbalistov dievčatá, ty, Matt, Vick a Jer."
"Takže ešte nevieme, koľko fliaš piva mám zohnať?" žmurkol na mňa.
"Ešte nie, ale netreba veľa. Nemienim potom upratovať malé nehody." Žmurkla som ja naňho. Tyler sa zasmial a vošli sme do triedy.
Sadla som si k babám a písali sme zoznam ľudí, ktorých chceme určite. Po pár minútach do mňa Bonnie štuchla.
"Bon, čo sa deje?" šeptom som sa jej spýtala.
"Ty sa na teba celý čas pozerá." Pozrela som na Care a tá prikyvovala. Tak som sa obzrela. Tyler sa rozprával s Maxom a keď si všimol, že som sa naňho pozrela, usmial sa na mňa. Usmiala som sa späť a pokračovala v písaní zoznamu. Všimla som si, že Bonnie s Care si vymenili veľavýznamný pohľad, ale nevraveli nič.

Tesne pred zvonením dorazila Elena s Mattom. Vyzerali tak sladko, až som mala pocit, že skaramelizujem na mieste. Ak sa budú tváriť ako lečo aj na mojej oslave tak sa upálim sama. A ak by som ich nemala rada, tak už teraz by som na nich vyliala niečo kyslé. Napríklad šťavu z uhoriek. To je nápad. Musím nájsť vhodnú obeť.

Do triedy vošiel pán Tanner. Logické, keďže sme mali dejepis. Aspoň viem, na kom by som si mohla vyskúšať tie uhorky. Pán profesor je namyslený idiot. Pravdepodobne pojedol všetku múdrosť sveta. A potom sa mu už ostatné vlastnosti ako pochopenie, trpezlivosť a podobné nevošli do jeho obmedzenej mozgovej kapacity.
Tyler sedel o dve lavice ďalej takže som naňho celý čas dobre videla. Posunkami som naznačila, aby zohnal dvadsať fliaš. Pýtal sa ma, či som si istá, že to vystačí. Takto sme sa dorozumievali asi desať minút, kým si pán Tanner nevšimol, že ho akosi ignorujeme.
"Slečna Fell, je hodina dejepisu. Takže by ste sa mali venovať môjmu výkladu o aktivitách ľudí v dobe bronzovej a nie úsmevu pána Lockwooda." Upozornil ma môj obľúbený profesor.
"Ospravedlňujem sa, ale venovanie sa úsmevu pána Lockwooda je zaujímavejšia a súčasnejšia aktivita ako lov mamutov," vybehlo zo mňa skôr ako som si stihla uvedomiť, že som povedala nahlas všetko, nielen ospravedlnenie.
Pán Tanner vystriedal pár farieb. Medzi nimi vynikala najmä červená, fialová a zelená a dal mi úlohu navyše. Samozrejme o aktivitách v dobe bronzovej. Ja som ale šikulka. Asi si poplácam po ramene. Druhá hodina a druhá úloha navyše. A za túto si môžem iba ja. Teda aj Tyler, keby sa na mňa neusmieval nič sa nestane. Keď to pôjde týmto tempom, na konci dňa budem mať sedem úloh navyše. To by moja psychika ťažko niesla. Začínam mať zajačie úmysly. V hlave mi znie jediné slovo stále dokola: Zdupkať, zdupkať, zdupkať... asi zavolám mamke.
Nakoniec som nikomu nevolala. Pre istotu. Ešte by som si musela vypočuť prednášku od nej a to naozaj nepotrebujem.

Na obede Care s Bonnie riešili, čo treba ešte pripraviť a čo nakúpiť, zatiaľ čo Tyler sa nahol ku mne, perami sa mi obtrel o ucho a zašepkal: "Si si istá, že len dvadsať fliaš?"
Otočila som sa k nemu a tvár mal celkom blízko mojej. Chvíľu mi trvalo, kým som si uvedomila, že mu chcem odpovedať. Potom som sa spamätala: "Absolútne."
Než sa stihlo udiať čokoľvek, čo by sa mi mohlo páčiť zazvonilo na ďalšiu hodinu. Ani som si nevšimla, že dievčatá tam už nie sú. Dokonca ani El s Mattom. Zodvihla som sa a chystala som sa preč, keď ma Tyler chytil za ruku. Pozrela som naňho, usmial sa na mňa tým svojím typickým úsmevom, z ktorého idem do kolien a spolu sme vykročili v ústrety nášmu spoločnému životu... Nie to predbieham, zveličujem a zachádzam do priďalekej budúcnosti. Proste ma chytil za ruku a spolu sme šli na ďalšiu hodinu. Utorky sú krásne.

Mám zo seba strach. O pár dní na tom budem tak ako Elena. Budem sa usmievať ako idiot - ako keby som to nerobila už teraz - lietať v inej dimenzii, alebo v inom vesmíre... toto nebude ani len iná časť Mliečnej sústavy... ja budem oveľa ďalej a spolu s El sa budeme rozplývať nad svadobnými šatami a výzdobou. Pre všetky salemské bosorky ja takto nechcem skončiť!!! Aj keď musím uznať, že Zara Fell Lockwood znie pekne.
Dobre vypýtam sa na WC a nafackám si. Alebo si nafackám až po hodine. Nebudem predsa provokovať profesorku, ktorá mi zázrakom nedala úlohu navyše, hoci sme s Tylerom meškali päť minút.

Domov ma odprevadil Tyler. Celú cestu sme hovorili o našich rodičoch, ich významnom postavení v meste, o tom ako chcú, aby sme spolu všetci potomkovia zakladateľov mesta vychádzali a o tajomstve, ktoré nám raz zveria. Tyler nemal potuchy, čo by to mohlo byť, ale jeho teórie ma rozosmievali celú cestu. Najviac ma pobavila tá, v ktorej spomínal šesťhlavého draka niekde za mestom, ktorý stráži veľký poklad našich rodín.
Za celý čas sa však ani trocha nepriblížil pravde. Ani zmienka o upíroch a čarodejniciach, či vlkolakoch. A pritom toto je jediný dôvod, prečo je v meste tajná rada najstarších rodín, dôvod, aby som každé ráno už pätnásť rokov pila železník, dôvod, pre ktorý som sa narodila taká, aká som. Už od mojich piatich rokov sa učím všetky možné triky a kúzla a čarodejné knihy všetkých svojich predkov.
Keď sme zabočili na našu uličku, už sme rozoberali oslavu a na drakov sme dávno zabudli. Tyler ma odprevadil až k dverám a pobozkal ma na líce. Nič viac a nič menej.

Streda a štvrtok prebehli relatívne v pohode. Moja esej na dejepis bodovala. Už len názvom Bežná aktivita pravekých ľudí, alebo čo by povedal Greenpeace na lov mamutov? A s Tylerom to bolo na dobrej ceste.

V deň oslavy sme do triedy vošli presne so zvonením. Tyler tam nebol. Celý čas som sa obzerala a hodinu pred obedom si zo mňa Care začala robiť srandu.
"Zlatko, koho hľadáš?" škerila sa na mňa.
"Koho asi... hmmm budeme hádať... vysoký, pekný, hnedooký, tmavovlasý futbalista..." rýpala aj Bonnie.
"Dajte pokoj socky," nadurdila som sa ani neviem prečo. Nepáči sa mi keď vyzerám ako Zúfalá manželka.
"Až keď priznáš, že sa ti Tyler páči," stanovila si podmienku Care.
"Veď ja som nikdy netvrdila, že nepáči. Poďme už do triedy, nebudeme to predsa rozoberať na školskej chodbe. Pokecáme doma." Zavelila som a odpratali sme sa na hodinu.

Počas obeda si Matt prisadol k Elene a Tyler ku mne. Ľavou rukou ma objal okolo pása a pravou mi uždiboval z taniera.
"Heš!" okríkla som ho, "choď si po svoje, ja som hladná."
"Len kúsoček. Tvoje vyzerá chutne," prosil a hádzal pohľady ako Care počas nákupov.
Buchla som ho po ruke, prisunula som si tanier a ďalej som sa cpala. Chlapci si došli po jedlo a Tyler mi doniesol kúsok koláča. Potom sme sa s nimi dohodli, že prídu skôr ako ostatní a trielili sme každý na svoju hodinu.

Doma si ma dievčatá pekne podali. Sedeli sme v mojej izbe a skrášľovali sa na oslavu, keďže jedlo sme už pripravili a ony zrazu začali rozprávať jedna cez druhú
"Tak hovor. Ako je to s tebou a Tylerom?" vyzvedala Care.
"Ste spolu? Ľúbiš ho? Ako je to medzi vami?" sypala na mňa otázky Bonnie.
"Povedz nám všetko. Úplne všetko. Nič nezamlč," dobiedzala do mňa Elena.
"Dámy, netlačte na mňa," rozosmiala som sa a ony spolu so mnou.
"Teraz vážne Zara."
"Ach Bonnie. Ja neviem. Neviem, či ho ľúbim. Na to je ešte skoro. Ale páči sa mi a je mi s ním veľmi dobre. Som šťastná, keď ma odprevádza domov, keď ma v škole chytí za ruku, keď ma objíme. Vedela by som sa doňho zamilovať." Dostala som zo seba svoje pocity. Naozaj si nie som istá, či ho už ľúbim, ale viem, že by sa mi nepáčilo byť bez neho.
Care, El a Bonnie ma chápu. Moje sestry. Nikoho bližšieho nemám a ani mať nebudem. Vieme o sebe všetko a jedna druhej by sme neváhali zveriť do rúk svoj život. Ak by bolo potrebné zomriem za nich a viem, že ony to cítia rovnako.
Keď sme sa dopripravovali donútili ma zavrieť oči, zobrali mi ruky do svojich a vystreli ich predo mňa. Zrazu som v rukách pocítila nejaký predmet. Otvorila som oči a tam bola nádherná vyrezávaná dýka.
"Ďakujem. Ani neviete ako ste ma potešili, keď ste si spomenuli," pozrela som na ne so slzami na krajíčku, ony pozerali na mňa a v rovnakej sekunde sme sa na seba vrhli a začali sa objímať.
Ani nevedia ako veľmi si cením, že mi kúpili tú dýku, hoci neveria v žiadnu nadprirodzenú silu, ani v mytologické postavy. Dokonca ani Bonnie, hoci z nej raz bude mocná čarodejnica. Nie mocnejšia ako ja, ale dostatočne silná na to, aby sa dokázala ubrániť. A aby ochránila ostatných, keď tu už ja nebudem. Ale čo to trepem? Ja tu budem. Kam by som predsa šla?

Našu dojímavú chvíľku prerušil zvonček pri dverách. Bežala som otvoriť. Stáli tam Matt, Vick, Jer, a Ty. Všetkých som privítala a potom som sa venovala Tylerovi. Ah God, vyzeral neskutočne dobre. Nedokázala som z neho spustiť oči. A asi ani on zo mňa.
Elena poslala ostatných do obývačky, kým sme my dvaja nevedeli odtrhnúť pohľad jeden od druhého.
"Si prekrásna," zašepkal mi Tyler do uška.
"Ďakujem," šepla som a pozorovala ako sa jeho pery blížili k mojím, keď k nám z ničoho nič vtrhol Matt:
"Ideme po to pivo?" pozeral na Tylera. Hmm. Díky Broňa. Pivo je fakt v tejto chvíli najdôležitejšie. Ani ja, ani Tyler sme sa netvárili nejako nadšene, čo si všimol aj Matt:
"Ehm... neruším?" takže chlapec si všimol? Super. Škoda len, že neskôr.
"Nie v pohode, mali by ste poň ísť nech ho dám do chladničky." Opäť sa musím pochváliť za to, že som mu na mieste neurvala hlavu a ovládla sa. Tyler sa ospravedlňujúco usmial a aj s Mattom odišli k Masonovmu autu po pivo. Dovnútra s nimi nakráčal aj Mason. Položil pivo na stôl, objal ma, zaželal mi všetko najlepšie a nakázal mi neopiť seba, ani ostatných. Potom vyšiel von, trikrát zatrúbil a už ho nebolo.

Len, čo som za ním zavrela dvere, začula som spev. Zľakla som sa, že sa všetci už opili, ale to len spievali Happy birthday. Všetci sa totiž zhodli, že mi chcú zablahoželať v súkromí, kým sme tu len my.
Prvý mi blahoželal Jer. Daroval mi obraz mňa pri jazere, pri ich chate, ktorý sám maľoval. Bol úplne dokonalý. Ako fotka. Tisíc ráz krajší. Matt s Vick mi kúpili štvorlístkové náušnice s náramkom, ktorý sa skladal z malých štvorlístkov. To aby sa mi stále darilo.
Dievčatá mi ešte darovali náhrdelník so štvorlístkovým príveskom. Na každom lístku bolo meno jednej z nás: "...lebo iba spolu sme úplné, silné a šťastné. Ak odíde jedna, odíde s ňou kúsok každej." Keď to Elena povedala plakala som. Lebo má pravdu. Iba s nimi som úplná, silná a šťastná. Nikto nemá viac ako ja, pokiaľ mám ich.

Posledný mi blahoželal Tyler. Keď som otvárala darček od neho triasli sa mi ruky. Bol trocha väčší a ťažší. Strhla som z neho papier a obsah mi vyrazil dych. Bola tam ručne vyrezávaná šperkovnica. Chodila som na ňu pozerať každý deň, tak veľmi sa mi páčila a nikomu som o nej nevravela ani mame, ani dievčatám. Tyler však presne vedel, po čom túžim.
"To aby si si mala kam ukladať svoje poklady," žmurkol na mňa a ja som sa neovládla a skočila som mu okolo krku. Dlho sme sa objímali a potom som sa odtiahla. V obývačke nikto nebol. Pozerala som Tylerovi do očí a čakala, kto nás preruší tentokrát. No nenašiel sa žiaden taký samovrah. Tyler sa na mňa usmial, pritisol si ma bližšie k sebe a pobozkal ma.

Do obývačky sa dovalil zvyšok aj s potleskom a výrazmi tváre Konečne! To vám trvalo! My sme sa len usmiali a sadli sme si na gauč. Asi po polhodine prišiel zvyšok hostí, dostala som mnoho dezertov, čokolád, darčekových košov, nejakú bižutériu a asi tri fľaše alkoholu - ocko bude mať radosť - a začala sa oslava.
Starší chlapci pili, Roger a Care sa po pár minútovom oťukávaní išli spoznávať niekam do súkromia, Bonnie štebotala ani neviem s kým, El s Mattom som už dávno nikde nevidela a my s Tylerom sme sa zašili do mojej izby.

Sedela som pri komode pred zrkadlom a prstami som prechádzala po šperkovnici. Bola dokonalá. Tyler stál pri okne a pozoroval ma. Po chvíľke prišiel ku mne, zobral mi šperkovnicu z rúk , položil ju na stôl a zadíval sa mi do očí.
"Ako si vedel, že ju chcem? Nevedel to nikto, tá šperkovnica bola môj tajný sen."
"Videl som ťa pri starožitníctve každý deň cestou zo školy." Pohladil ma po tvári a ja som neodolala a pobozkala som ho.
Potom sme zišli dole. Okolo pol noci sa začali rozchádzať. Tyler zavolal Masonovi, aby po nich prišiel a vzal ich domov. Vošli sme s babami do domu a nevedela som sa prestať usmievať.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 NiNi NiNi | E-mail | Web | 4. srpna 2011 v 13:30 | Reagovat

To je krásne! :) Naozaj! :) Už s ateším na ďaľšiu! :)

2 mima mima | E-mail | Web | 20. října 2011 v 11:47 | Reagovat

prva cast a si ma dojala inak :D idem citat vsetko :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama